Spoločnosť ESET hľadá Právnika juniora
Dostala s k nám zaujímavá pracovná ponuka od spoločnosti ESET, vhodná pre začínajúcich právnikov. Detaily a možnosť prihlásiť sa na pozíciu po kliknutí na link:
Posledné aktualizácie RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky
-
Matej Gera
-
Martin Šrámek
Advokátska kancelária SENKOVIC s. r. o. má nasledujúcu pracovnú ponuku, ktorá by mohla byť zaujímavá pre mladých právnikov zaujímajúcich sa o IT oblasť.
-
Matej Gera
ROWAN LEGAL hľadá študentov na pozíciu právny asistent/paralegal v Bratislave
Advokátska kancelária ROWAN LEGAL má ponuku pre študentov ktorý hľadajú prácu v Bratislave:
Advokátska kancelária ROWAN LEGAL hľadá pre svoju bratislavskú kanceláriu šikovných študentov právnickej fakulty MU v Brne na pozíciu právny asistent/paralegal. Požiadavky:
- Študent 2., 3., 4. alebo 5. ročníka právnickej fakulty
- Slovenský jazyk – na úrovni materinského jazyka, anglický jazyk – aktívne
- Počítačové znalosti (MS Office, Outlook, Internet)
- Vysoké pracovné nasadenie
- Základy práva (základy práva informačných a komunikačných technológií výhodou)
- Tímový duch, flexibilita, lojalita
Ponúkame:
- Prácu v dynamickom kolektíve, odborný rast,
- Adekvátne ohodnotenie
- Prispôsobenie pracovného času podľa školského rozvrhu
- Možnosť pokračovať ako advokátsky koncipient
Stručná charakteristika spoločnosti
Poradenská skupina ROWAN LEGAL bola založená v roku 1990 v bývalom Československu. Zohraný tím profesionálov sa venuje všetkým štandardným odvetviam práva i jeho špecializáciám, daňovému poradenstvu, účtovníctvu a mzdovému outsourcingu. Medzi zásadné špecializácie v oblasti práva patrí riešenie sporov; právo informačných a komunikačných technológií a duševného vlastníctva; a verejné obstarávanie a PPP projekty. V súťaži Právnická firma roka 2014, 2015 a 2016 na Slovensku (epravo) bola advokátska kancelária ROWAN LEGAL opakovane vyhlásená za víťaza kategórií duševné vlastníctvo, telekomunikácie, právo informačných technológií.
Svoje CV posielajte na bratislava@rowanlegal.com
-
Martin Husovec
Práca v oblasti IP/IT
Prišla nám nasledovná ponuka od Dominiky Bezákovej:
ak ma niekto zaujem o pracu v oblasti ochrany spotrebitela, IP a IT, 2-3 roky skusenosti a ma o tuto oblast zaujem, nech ma kontaktuje so svojim CV na dominika.bezakova (at) gmail.com
Tak šup šup podávať prihlášky a pýtať sa viac.
-
Martin Husovec
Je možné žalovať o prevod Facebook fanpage?
Eric Goldman na svojom Facebooku upozornil na zaujímavý prípad Emerald City v. Jordan Kahn, ktorý sa týka prevodu fanpage stránky na FB. V podstate ide o typickú situáciu porušenia práv z označení. Čo je ale zaujímavé je výkon deliktného nároku (vrátane predbežka), ktorým sa žalobca snaží nie len zrušiť, ale aj získať fanpage porušiteľa. V podstate teda ide doktrinálne o tú istú debatu, ktorú som sa snažil viesť v oblasti doménového práva vo svojich článkoch:
- [SK] Je možné žalovať o prevod domény? In Revue pro právo a technologie č. 1/2011
- [EN] Domain name transfer before Slovak and Czech courts In JIPITEC Vol. 3(2) 2012 [download]
- [SK] Je ešte stále možné žalovať o prevod domény? In Revue pro právo a technologie Vol. 6/2012
Narozdiel od domén, tu však nie je možné použiť analógiu vo vzťahu k narideniu o TLDeu. Preto by podľa môjho názoru mal by tento výkon nároku vylúčený, ibaže by bol prijatý (legislatívne) ako osobitný nárok.
-
Matej Gera
Pozvánka na seminár – “PRŮMYSLOVÉ VZORY, BERNSKÁ ÚMLUVA A KRITÉRIUM ORIGINALITY”
ALAI Česká Republika pozýva na seminár na tému “PRŮMYSLOVÉ VZORY, BERNSKÁ ÚMLUVA A KRITÉRIUM ORIGINALITY”
Seminár sa uskutoční 9.12.2015, so začiatkom o 11:00, v klube JazzDock (Janáčkovo nábřeží 2, Praha). Viac informácií zo stránky organizátora:
Přijměte pozvání na další seminář ALAI dne 9. prosince 2015 v 11:00 hod. na téma Průmyslové vzory, Bernská úmluva a kritérium originality. Přednášku, po které bude následovat diskuse a dotazy, přednese odborník na problematiku autorského práva a práva průmyslových vzorů (designu) Pavel Koukal. Zmíní se i české rozsudky týkající se autorskoprávní ochrany designu.
Současně bude u této příležitosti pokřtěn za účasti autorů nový komentář nakladatelství Wolters Kluwer k Zákonu o ochraně průmyslových vzorů autorského týmu Pavel Koukal, Miroslav Černý, Radim Charvát. Komentář bude na místě k dostání s významnou slevou laskavě poskytnutou nakladatelstvím Wolters Kluwer.
Místem konání je klub JazzDock, Janáčkovo nábřeží 2, Praha. Předpokládaný konec 12:30 hod.
Z organizačních důvodů prosíme o potvrzení účasti na e-mailu predseda@alai.cz.
Seminář je určen odborné veřejnosti a je bezplatný.
Zdroj: http://www.alai.cz/?uid=18
-
Matej Gera
Internet & Jurisdiction Project hľadá projektového referenta a stážistu
Organizácia Internet & Jurisdiction Project, ktorá slúži ako platforma pre diskusiu o problémoch „cezhraničného“ Internetu a národných jurisdikcií, sídliaca v Paríži (pracovným jazykom je však angličtina), v súčasnosti prijme zamestnancov na dve pozície:
A) Projektový Referent (Project Officer)
As an I&J Project Officer you will become part of a new innovative and successful Internet Governance organization in a fast-paced, global environment and closely work with the Director and the Manager. Responsibilities will include, among others:
• Contribution to the development of a multistakeholder cooperation framework
• Organization of events with key actors around the world
• Liaison with stakeholders from governments, business, civil society, academia, the technical community and international organizations
• Editing of policy briefs, publications and outreach material
• Management of international research projects with leading universities
• Supporting the I&J Observatory to detect and analyze emerging trends around the world
• Digital communication (online articles, website management etc.)
• Logistics and office tasks
Nástupný dátum: Čo najskôr (!).
Vyžadovaná kvalifikácia: Magisterský titul z oblasti práva, medzinárodných vzťahov, internetových štúdií alebo súvisiacich oblastí; min. 2 ročná relevantná pracovná skúsenosť; Dobrá znalosť Internet Governance, právnej úpravy a digitálnych inovácii (alebo ochota rýchlo sa učiť).
Ostatné detaily a ako sa prihlásiť: http://www.internetjurisdiction.net/wp-content/uploads/2015/10/Internet-Jurisdiction-Project-Officer.pdf
B) Stážista (Intern) – Jar 2016
As I&J Project Spring 2016 intern, you will work in a new innovative and successful Internet Governance organization in a fast-paced, global environment. Among your tasks will be:
• Research on Internet Governance processes, legal developments and elements related to the multistakeholder cooperation framework
• Contribute to organize meetings with key stakeholders from governments, business, civil society, academia, technical community and international organizations around the world
• Track and synthesize global Internet and jurisdiction trends
• Participate in the drafting of policy briefs, publications, articles and reports
• Prepare blog posts and newsletters
• Write reports of conferences and meetings
Nástupný dátum a podmienky: Full-time pozícia, 4-6 mesiacov, so začiatkom skoro v 2016. Čiastočné pokrytie životných nákladov (500 € / mesačne). Úspešní stážisti majú možnosť trvalej pracovnej pozície.
Vyžadovaná kvalifikácia: Študent magisterského alebo doktorandského programu, oblasť politiky, medzinárodných vzťahov, práva, internetových štúdií alebo súvisiacich oblastí (počas stáže musia byť zapísaní ako študenti na svojej univerzite); Predchádzajúca prvá pracovná skúsenosť; Znalosť Internet Governance, práva, digitálnych inovácií a ochota učiť sa.
Ostatné detaily a ako sa prihlásiť: http://www.internetjurisdiction.net/wp-content/uploads/2015/10/Internship-IJ-Project-Spring-2016.pdf
-
stefan.szilva
Štátne organizácie stále nútia občanov nakupovať a používať komerčný softvér od jediného výrobcu – a to v rozpore so 7 rokov účinnou legislatívou SR
Ak používate operačný systém od Google, Apple, či systém Linux, máte pri používaní viacerých kľúčových elektronických služieb verejnej správy SR smolu. Štát neopodstatnene dlhoročne zvýhodňuje firmu Microsoft, bezplatne propaguje a vynucuje jej komerčné produkty pre prácu s viacerými službami verejnej správy. Mnohí používatelia konkurenčného softvéru tak boli štátom prinútení stať sa zákazníkmi tejto jednej firmy.
Občianske združenie EISi už toto vynucovanie komerčného softvéru od jediného výrobcu riešilo aj súdnou cestou.
Štandardy predpísané legislatívou
Od júna 2006 platí zákon č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy, podľa ktorého ministerstvo financií vydáva vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu štandardy pre informačné systémy verejnej správy, ktoré musia byť “otvorené a technologicky neutrálne“. V auguste 2006 tak bol vydaný Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, neskôr niekoľkokrát novelizovaný, aktuálne je pod číslom 55/2014 Z.z. (s novelou č. 276/2014 Z.z. a 137/2015 Z.z.). Verejná správa mala dvojročné prechodné obdobie do augusta 2008 na zosúladenie informačných systémov so štandardami.
Vo Výnose sú pre verejnú správu predpísané najmä technické štandardy, štandardy pre prístupnosť webových stránok, pre použitie súborov, dátové štandardy, štandardy pre názvoslovie, pre bezpečnosť, elektronické služby, projektové riadenie, poskytovanie údajov, poskytovanie cloud computingu, formáty elektronických dokumentov podpísateľných elektronickým podpisom a podobne.
Od augusta 2006 je vo Výnose okrem iného predpísané, že pre poskytovanie elektronických služieb verejnej správy sa majú používať webové stránky (§9, pôvodne §7). Od októbra 2008 Výnos povinne predpisuje pravidlo, že pokiaľ je funkčnosť webovej stránky dôležitá, “kód ani obsah webovej stránky nepredpokladá alebo nevyžaduje, aby mal používateľ konkrétny operačný systém, konkrétny prehliadač, aktívny zvukový výstup a podobne” (§14 a pravidlo 8.1 štandardov prístupnosti webových stránok). To napríklad znamená, že nemôžu pre svoju funkčnosť vyžadovať, aby používateľ použil Microsoft Windows a Internet Explorer.
Od marca 2014 navyše platí povinnosť dodržiavať štandard, podľa ktorého webové stránky verejnej správy poskytujúce povinne zverejňované informácie alebo elektronické služby musia byť vytvorené tak, aby správne fungovali v aktuálnych verziách tých webových prehliadačov, ktoré majú podiel zastúpenia na trhu v SR viac ako 5%. (§16 písm. c Výnosu) Ako referenčnú štatistiku pre podiel na trhu sa podľa dôvodovej správy odporúča používať http://www.rankings.sk. Podľa tejto štatistiky sú napríklad v júni 2015 u používateľov zo SR najviac používané prehliadače Chrome (35% podiel), Firefox (20% podiel), Internet Explorer (15% podiel), Chrome mobile (11% podiel) a WebKit mobile (10% podiel).
Od marca 2015 je podľa Výnosu povinným štandardom aj “poskytovanie webových stránok obsahujúcich povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov alebo poskytovanie elektronických služieb verejnej správy tak, aby ich funkčnosť vo webových prehliadačoch nevyžadovala inštalácie zásuvných modulov, doplnkov alebo klientskych aplikácií”. (§48 Výnosu)
Zásuvné moduly, doplnky alebo klientske aplikácie je teda možné pre použitie elektronických služieb vyžadovať iba ak tieto služby “nie je možné preukázateľne a objektívne poskytnúť” bez ich vyžadovania a zároveň ak budú poskytovať “rovnakú plnú funkčnosť minimálne v desktopových operačných systémoch Windows vo verzii XP a novších verziách, Mac OS X a GNU/Linux a obvykle tiež v klientskych operačných systémoch s podielom zastúpenia na trhu v Slovenskej republike najmenej 5%”. Povinne sa teda musia podporovať vymenované tri operačné systémy určené pre klasické počítače, a to bez ohľadu na podiel týchto systémov na trhu. Zároveň sa dôrazne odporúča podporovať akékoľvek iné klientske operačné systémy presahujúce 5% na trhu. Podľa dôvodovej správy sa odporúča používať rovnakú štatistiku rankings.sk, podľa ktorej medzi používateľmi v SR v júni 2015 prekračuje spomedzi klientskych operačných systémov hranicu len Google Android s podielom 21%.
Výnos o štandardoch vydaný v marci 2014 s účinnosťou od marca 2015 vo svojej prílohe č. 6 definuje aj úrovne autentifikácie elektronických služieb verejnej správy, čiže overovania pravdivosti deklarovanej identity pri používaní týchto služieb. Sú v nej uvedené rôzne spôsoby pre proces registrácie a autentifikácie – napríklad jedným z viacerých bezpečných je osobné preukázanie preukazu totožnosti na úrade a vydanie občanovi prihlasovacieho mena a hesla, prípadne aj elektronického kryptografického kľúča (nemýliť si so zaručeným elektronickým podpisom). Elektronické služby verejnej správy majú byť podľa Výnosu povinne rozdelené podľa úrovní autentifikácie a označené príslušnou úrovňou. (§47 písm. d) až f) Výnosu)
Okrem toho platia aj ďalšie pravidlá:
V júli 2009 vláda schválila Koncepciu využívania softvérových produktov vo verejnej správe, ktorá hovorí, že elektronické služby “by nikdy nemali vyžadovať od verejnej správy a ani od verejnosti nákup alebo využitie systémov od špecifických dodávateľov pre prístup k verejným službám: toto by znamenalo neprípustné štátom podporované budovanie monopolistického postavenia vybraných dodávateľov.”
Taktiež Európsky rámec interoperability II z roku 2010 hovorí (voľný preklad): “Verejná správa by mala vytvárať prístup k službám verejnej správy nezávisle od konkrétnej technológie alebo produktu.”
Čo to znamená?
Vymenované štandardy zjednodušene povedané znamenajú, že s pomocou ktoréhokoľvek z aktuálnych rozšírenejších webových prehliadačov by občania mali mať zabezpečený prístup k informáciám a elektronickým službám verejnej správy, bez ohľadu na operačný systém, ktorý používajú a bez nutnosti čokoľvek ďalšie inštalovať. A iba ak sa skutočne nedá elektronická služba poskytnúť bez inštalácie dodatočných doplnkov alebo aplikácií, môže byť inštalovanie od občanov vyžadované, avšak v takom prípade musí verejná správa zabezpečiť funkčnosť minimálne v uvedených troch operačných systémoch (MS Windows, OS X a GNU/Linux). A mala by sa zabezpečiť funkčnosť aj v operačnom systéme Android. Predpísaný štandard má podľa dôvodovej správy “zabezpečiť, aby elektronické služby verejnej správy mohol používať každý aj s pomocou bezplatného desktopového operačného systému” a “tiež na najrozšírenejších operačných systémoch, ktoré prekročia 5% podiel na trhu”.
Sankcie
Verejná správa je v zmysle zákona povinná “zabezpečovať, aby bol informačný systém verejnej správy v súlade so štandardmi informačných systémov verejnej správy”. Za nedodržiavanie tejto povinnosti má ministerstvo povinnosť udeliť organizáciám verejnej správy pokutu od 2000 do 25000 EUR. Žiaľ, ministerstvo financií dodnes neudelilo žiadnu pokutu za nedodržiavanie štandardov, a len v niektorých prípadoch deklaruje pozastavenie financovania IT projektov porušujúcich štandardy. Ministerstvo tento postup zdôvodňuje tým, že sa snaží štandardy presadzovať skôr upozorňovaním a dohováraním a tvrdí, že štandardy vraj bývajú často porušované len čiastočne.
Prekvapujúca je informácia, že samotné ministerstvo si nevedie evidenciu porušení štandardov, ktoré mu nahlásili externé subjekty. Vedie sa len evidencia z plošných monitorovaní a cielených kontrol, ktoré robí samotné ministerstvo. Ministerstvo pritom v metodike k Výnosu samo propaguje e-mailovú adresu standard (at) mfsr.sk pre nahlasovanie porušení Výnosu, ktoré zistí verejnosť alebo iné subjekty. Navyše monitorovania podľa verejných informácií pokrývajú len časť štandardov predpísaných Výnosom.
Preto je dôležité, aby verejnosť vyvíjala aj verejný tlak na dodržiavanie štandardov, verejným upozorňovaním na porušenia, medializáciou, článkami, písaním sťažností, podnetov a podobne. Porušovanie štandardov vyhovuje niektorým dodávateľom, ktorí sa snažia verejnej správe predať technicky nevyhovujúce produkty – a to sa im v niektorých prípadoch aj úspešne darí, vďaka nedostatku odborníkov vo verejnej správe, ktorí by mali obstarávanie IT systémov ustrážiť.
Schvaľovanie štandardov
Podľa zákona “štandardom je súbor pravidiel spojených s vytváraním, rozvojom a využívaním informačných systémov verejnej správy, ktorý obsahuje charakteristiky, metódy, postupy a podmienky, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a integrovateľnosť informačných systémov verejnej správy. Štandardy musia byť otvorené a technologicky neutrálne.” (§6 ods. 1 zákona č. 275/2006 Z.z.)
Návrhy na štandardy, ktoré môže v predpísanej forme predkladať aj verejnosť, sú posudzované a schvaľované v Komisii pre štandardizáciu, ale najmä v jej odborných pracovných skupinách, čo sú všetko poradné orgány zriadené ministerstvom financií. Členmi Komisie pre štandardizáciu sú z 23 členov len traja z neštátneho sektora, avšak v pracovných skupinách sú primárne odborníci a členom viacerých z nich sa môže stať aj ktokoľvek odborne znalý z verejnosti. Vo viacerých pracovných skupinách je dlhodobý nedostatok aktívnych členov a preto je potrebné, aby sa viac zapájala odborná verejnosť. Ak máte záujem, napíšte o sebe informácie na adresu standard (at) mfsr.sk.
Prečo sú štandardy dôležité?
Ľudia si už pred stáročiami dohodli štandardy komunikácie, ako je jazyk, písmo či kresba a ich prenosové médiá ako atrament, papier, znakový či ústny prejav. Ak chceme niekomu vo fyzickom svete doručiť informáciu, je dôležitá najmä jej jasnosť, zrozumiteľnosť a v prípade písomnej formy aj čitateľnosť. Nie je však dôležité, kto a z čoho vyrobil papier, pero a jeho farebnú náplň, ktoré boli použité pre napísanie textu, pokiaľ informáciu dokážu zachovať čitateľnú dostatočný čas.
Vo svete informačných technológií však musia byť informácie, ktoré sú zrozumiteľné pre ľudí, zapísané “zrozumiteľne” pre informačné technológie, čiže musia byť zakódované. Existuje nespočet možností, ako to urobiť a neustále vznikajú nové, najmä kvôli rôznym možnostiam prenosu a spracovania. Dôsledkom toho vzniká mnoho problémov s “nezrozumiteľnosťou” informácií pri prenose medzi počítačmi alebo aj aplikáciami v rámci jedného počítača. Vhodným a obvyklým riešením tohto problému je štandardizácia, čiže odborná a transparentná dohoda dotknutých osôb o jednotných “kódovaniach” (formátoch, protokoloch, atď) a voľná možnosť ich používania pre používateľov a aj pre tvorcov softvéru. Štandardy by zároveň mali byť tzv. “platformovo” neutrálne, čiže by nemali mať funkčnosti špecificky prispôsobené pre produkt jedného dodávateľa, jeden operačný systém a podobne.
Mnoho spôsobov “kódovania” si však firmy chránia ako svoje tajomstvo a odmietajú ich popis poskytnúť iným. Takéto firmy lákajú klientov na rôzne špeciálne funkcie svojho softvéru, ale zároveň v ňom svojím kódovaním vlastne “zamknú” informácie svojho klienta, v dôsledku čoho obmedzujú komunikáciu s inými produktami a systémami, a tým si vynucujú ďalšie šírenie a nákupy svojho softvéru. Niektoré “kódovania” sú síce verejne popísané a je ich možné použiť, ale často len v prípade splnenia špecifických, autorom definovaných podmienok a takéto zdokumentované kódovania obvykle vytvára a schvaľuje len samotný tvorca, bez ohľadu na kompatibilitu a potreby iných. Tiež sa stáva, že samotný tvorca svoju zverejnenú dokumentáciu nedodržiava, alebo ju dopĺňa o nezdokumentované prvky – čiže výsledkom je len vytváranie falošného “dojmu”, ale v skutočnosti plnú kompatibilitu nie je možné dosiahnuť.
Pokiaľ sa používa “kódovanie” len pre vnútorné potreby pár jednotlivcov alebo organizácií, nie je nutné, aby prešlo verejným odborným schvaľovaním a bolo verejne zdokumentované. Ak sa však používa kódovanie pre poskytovanie služieb verejnej správy, ukladanie, spracovanie a zverejňovanie informácií verejnej správy, je nevyhnutné, aby bolo používané kódovanie, ktorého kódovanie nie je tajné a je ho možné voľne používať. Bez splnenia tejto požiadavky sa verejná správa dostáva do takzvaného “vendor lock-in”, čiže závislosti od jediného dodávateľa, ktorý si zabetónuje dlhoročné zákazky a platby, často aj za neprimerané ceny.
Príklady porušovania štandardov:
Register zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku
Od júna 2014 platí zákon č. 140/2014 o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, ktorý prikazuje vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ktorí chcú previesť vlastníctvo na inú osobu (najmä ak táto nie je poľnohospodárom v danej obci alebo blízka či príbuzná osoba), aby povinne zverejnili ponuku v elektronickom registri, ktorý je na webovom sídle ministerstva pôdohospodárstva. (https://pozemky.mpsr.sk/) Taktiež osoby, ktoré chcú vlastníctvo k takémuto pozemku nadobudnúť, musia v tomto registri elektronicky zaznamenať záujem o ponuku. Správcom registra je podľa tohto zákona ministerstvo pôdohospodárstva. Túto povinnosť si osoby môžu splniť výlučne elektronicky cez uvedený register, zákon neumožňuje žiadnu alternatívu. Podľa vyjadrenia ministerstva tak môžu urobiť osoby buď samy, alebo prostredníctvom splnomocnenca.
Problém je, že na zverejnenie ponuky a aj na zaznamenanie záujmu o ponuku je potrebné na webovej stránke kliknúť na tlačítko “Prihlásiť”, kde sa zobrazí výzva, aby používateľ spustil aplikáciu “eID klient” a zároveň sa zobrazí aj odkaz na webovú stránku pre stiahnutie tejto aplikácie ( https://eidas.minv.sk/TCTokenService/download/index.jsp ). Aplikácia “eID klient” však dodnes (jún 2015) pre svoje fungovanie vyžaduje špecifický operačný systém – Windows XP, 7 alebo 8 od firmy Microsoft – čiže z iného operačného systému ponuku nie je možné zverejniť a ani zaznamenať záujem o ponuku.
Register je tak už od svojho vzniku v júni 2014 v rozpore so štandardami – konkrétne s bodom 8.1 prístupnosti webových stránok. Od marca 2015 je navyše aj v rozpore so štandardom pre používanie zásuvných modulov a doplnkov webových prehliadačov a klientskych aplikácií. Absentuje tiež označenie elektronickej služby úrovňou autentifikácie podľa §47 a prílohy č. 6 Výnosu.
Za porušenia štandardov vraj zodpovedá niekto iný (?!)
Ministerstvo pôdohospodárstva sa snaží v odpovedi na predžalobnú výzvu združenia EISi zbaviť povinnosti dodržiavať štandardy tvrdením, že “MPRV SR nemôže byť zodpovedné za funkcionalitu autentifikácie a eID klienta”. Podľa vyjadrenia tohto ministerstva je vraj “zrejmé”, že pri prevádzke webovej stránky registra môže ministerstvo “používať a implementovať ako autentifikátor len občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostným kódom” – teda povinne postupovať podľa zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente a využiť takzvaný “autentifikačný modul” Ústredného portálu verejnej správy. A tento momentálne neumožňuje inú možnosť pre autentifikáciu, než použiť softvér eID klient.
Ministerstvo však v skutočnosti nemá postupovať podľa zákona o e-Governmente pri prevádzke registra a teda ani nemá dôvod vyžadovať od občanov použitie eID a softvéru eID klient. V prípade registra zverejňovania ponúk totiž nejde o výkon verejnej moci, na ktorý jediný sa vzťahuje zákon o e-Governmente. Podľa tohto zákona je “výkonom verejnej moci konanie orgánu verejnej moci v rozsahu podľa osobitných predpisov, vo veciach rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb”. Do údajov registra podľa zákona o predaji poľnohospodárskej pôdy ministerstvo nezasahuje, nevykonáva pri zaznamenávaní a zverejňovaní údajov v registri žiadne konanie a len samotní občania v ňom sami zverejňujú ponuky alebo zaznamenávajú záujem o prevod vlastníctva k pozemku. Samotné ministerstvo v jednom svojom stanovisku v roku 2014 samo skonštatovalo, že “Vzhľadom na to, že nejde o žiadne správne konanie nie je potrebné to nikomu zasielať písomne. Nejde o komunikáciu občana so štátom, ale štátom zabezpečená bezplatná inzercia predávaného majetku.” Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že ministerstvo nekoná v súlade s právnymi predpismi.
A ak by aj nejakým podivuhodným výkladom zákona o predaji poľnohospodárskej pôdy išlo o výkon verejnej moci, ministerstvo stále má povinnosť zabezpečiť dodržiavanie štandardov, pretože zákon o e-Governmente štandardy nijako neruší a vo viacerých ustanoveniach dáva orgánu verejnej moci oprávnenie poskytovať aj iné riešenie, než je autentifikácia cez Ústredný portál verejnej správy.
– Zákon o e-Governmente napríklad hovorí, že sa “pre prístup osoby k prostriedkom a údajom informačného systému nevyžaduje autentifikácia, ak tak určí orgán verejnej moci” (§19 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z.z.). To znamená, že ministerstvo má oprávnenie a podľa zákona 275/2006 Z.z. aj povinnosť zabezpečiť súľad so štandardami – čiže umožniť zverejniť ponuku a zaznamenať záujem o ponuku vhodným spôsobom aj bez eID a bez MS Windows. (Nevyžadovanie autentifikácie v zmysle zákona o e-Governmente znamená iba nevyžadovanie týmto zákonom definovanej autentifikácie. Neznamená teda, že sa nebude vyžadovať žiadna autentifikácia, napríklad tá, ktorá je uvedená vo Výnose o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.)
– V prípade, ak by uvedený register na webovom sídle ministerstva slúžil aj na elektronickú komunikáciu, a teda zasielanie elektronických správ v konaniach orgánom verejnej moci s pomocou elektronických formulárov, bol by považovaný za špecializovaný portál, pre ktorý je podľa §21 ods. 6 ministerstvo “oprávnené zaviesť a používať popri autentifikátore” … “aj iný spôsob autentifikácie osoby”. Čiže aj v takom prípade má ministerstvo právo a aj povinnosť zabezpečiť prístupné riešenie pre občanov. Okrem toho zákon poskytuje 3-ročné prechodné obdobie do novembra 2016 na používanie autentifikačného modulu, a tiež aj na povinnosť postupovať podľa tohto zákona v prípade ak “to neumožňujú technické dôvody”. Rozpor so štandardami evidentne je technický problém.
Nie je iné riešenie autentifikácie než eID?
Ministerstvo pôdohospodárstva v roku 2014 vyhlásilo, že: “Pristúpili sme k tomuto riešeniu s cieľom zabránenia neautorizovaného prístupu a zabezpečenia jednoznačnej identity predávajúceho a záujemcu”. Identitu predávajúceho a záujemcu je však možné zabezpečiť aj inak, než cez autentifikátor definovaný zákonom o e-Governmente. Napríklad osobným predložením identifikačného dokladu v obci, kde by človek prevádzajúci vlastníctvo k pozemku aj tak mal osobne prísť. Podľa zákona o prevode poľnohospodárskej pôdy totiž musí prevádzajúci ponuku povinne vyvesiť v listinnej forme na úradnej tabuli obce súčasne so zverejnením v elektronickej forme. Úrady by po osobnom overení identity mohli zverejnenie v registri vykonať za predávajúceho, alebo predávajúcemu vydať napríklad meno a jednorázové heslo, prípadne elektronický kľúč, čo je možné považovať v zmysle Výnosu o štandardoch (príloha č. 6) za druhú najvyššiu úroveň autentifikácie. Pre záujemcu o kúpu pozemku by taktiež mohla byť poskytovaná rovnaká možnosť vybaviť zaznamenanie v registri po osobnej návšteve obecného alebo iného príslušného úradu.
Ministerstvo sa však tvári, akoby uvedené možnosti vôbec neexistovali a vynucuje výlučne “eID”. Dezinterpretuje zákon o e-Governmente, akoby definoval jediný možný spôsob, ktorý je možné používať. Odvoláva sa tiež na skutočnosť, že podrobnosti o “alternatívnom autentifikátore” má definovať ministerstvo vnútra vyhláškou, ktorá dodnes nebola vydaná, a preto alternatívny autentifikátor nie je možné používať. Tento alternatívny autentifikátor však má slúžiť len ako rovnocenná náhrada ku elektronickým občianskym preukazom a je priamo definovaný v zákone o e-Governmente. Teda neslúži pre prípady “nevyžadovania autentifikácie” alebo “iného spôsobu autentifikácie”, o ktorých hovorí §19 ods. 5 alebo §21 ods. 6 zákona o e-Governmente a tiež Výnos o štandardoch. Autentifikáciu je podľa legislatívy SR možné vykonávať rôznymi spôsobmi, nie len tými, o ktorých hovorí zákon o e-Governmente.
Ministerstvo tiež tvrdí, že vynucovaním elektronickej formy zverejňovania ponuky a prejavovania záujmu o predaj poľnohospodárskej pôdy zákony neporušuje. Ministerstvo financií k tomu dokonca pre Hospodárske noviny v roku 2014 prekvapujúco uviedlo, že: “Zákon tým určite neporušili, naopak, s predstihom ho napĺňajú”. Zdá sa však, že sa problémom pri tomto vyhlásení hlbšie nezaoberali.
Ústredný portál verejnej správy – elektronické schránky a elektronické podania
Od novembra 2013 platí zákon č. 305/2013 Z.z., podľa ktorého sa všetkým fyzickým a právnickým osobám v SR zriaďuje na Ústrednom portáli verejnej správy takzvaná elektronická schránka, čo je povinne zriadená elektronická obdoba poštovej schránky každej osoby v SR. Ak ju má osoba aktivovanú, orgány verejnej moci do nej majú najneskôr od novembra 2016 povinne doručovať všetky svoje rozhodnutia elektronicky, pričom po 15 dňoch sa budú považovať za doručené, bez ohľadu na to, či si ich adresát prečítal (ak osobitný predpis neustanoví inak).
Aktivované schránky majú všetky orgány verejnej moci už od začiatku roku 2014. Všetkým ostatným právnickým osobám sa elektronická schránka má podľa zákona automaticky aktivovať 1. augusta 2015 (presne 18 mesiacov od ich zriadenia vykonaného na začiatku roka 2014) a teda budú mať povinnosť ju používať. Podľa medializovaných informácií sa však chystá ročný odklad automatickej aktivácie pre právnické osoby až na leto 2016. Automatické aktivovanie a povinné používanie elektronických schránok sa týka aj občianskych združení a neziskových organizácií. Keďže sa listinné kópie poštou už nebudú musieť posielať, ak si organizácia nevšimne, že jej bolo niečo dôležité do elektronickej schránky doručené, môže sa dostať do problémov. Fyzické osoby nemajú povinnosť svoju schránku aktivovať a nemusia ju teda používať, čiže ak si ju samy neaktivujú, budú naďalej dostávať rozhodnutia od orgánov verejnej moci v papierovej forme.
Problém je, že do elektronickej schránky sa je možné opäť dostať len z jediného operačného systému – a to je Microsoft Windows. Pre žiadny iný systém totiž štát neposkytol softvér “eID klient” pre používanie elektronických občianskych preukazov, ktoré sú povinné pre prístup do týchto schránok. Podľa zákona o e-Governmente by mala byť možnosť používať aj bezvýznamový alternatívny autentifikátor, avšak podrobnosti o ňom musí definovať vyhláška ministerstva vnútra, ktorá dodnes nebola vydaná. Podľa zákona navyše vydanie alternatívneho autentifikátora môže by podmienené vydaním a aktiváciou elektronického občianskeho preukazu.
Elektronický občiansky preukaz je vyžadovaný aj pre prihlásenie na Ústredný portál verejnej správy, čo sa javí ako prehnané opatrenie, keďže sa vyžaduje pre samotné začatie vypĺňania elektronického formulára. Zákon totiž vyžaduje autentifikáciu pre používanie elektronickej komunikácie s verejnou správou prostredníctvom elektronických formulárov (ak osobitný predpis neustanovuje, že je možné komunikovať anonymne alebo bez autentifikácie), nie však pre vyplnenie a vytlačenie elektronického formulára, bez jeho elektronického odoslania. Čiže portál zbytočne obmedzuje viaceré praktické možnosti.
Pre elektronické podpísanie (“autorizáciu”, čiže vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu) ponúka Ústredný portál verejnej správy len aplikáciu “D.Signer” pre MS Windows. A to napriek tomu, že Java verzia tejto aplikácie bola certifikovaná Národným bezpečnostným úradom SR (NBÚ) aj pre GNU/Linux a Mac OS X už v júni 2014 a ešte v roku 2012 NBÚ certifikoval aplikáciu Disig Web Signer pre tieto 3 operačné systémy. Ústredný portál verejnej správy tak už dlhodobo porušuje povinné štandardy pre informačné systémy verejnej správy. Podľa zákona o e-Governmente je správcom autentifikačného modulu v časti určenej na autentifikáciu Ministerstvo vnútra SR a správcom autentifikačného modulu v časti určenej na prenos informácie o overenej identite je úrad vlády.
Ministerstvo vnútra – špecializovaný portál
Ministerstvo vnútra si vytvorilo vlastný špecializovaný portál, prostredníctvom ktorého začalo v poslednom období poskytovať elektronické služby. Pre prihlásenie však vyžaduje výlučne elektronický občiansky preukaz. Keďže ide o špecializovaný portál určený na elektronickú komunikáciu, ministerstvo má v zmysle zákona o e-Governmente oprávnenie zaviesť a používať popri zákonom definovanom autentifikátore aj iný spôsob autentifikácie osoby. Ministerstvo to však nespravilo a zaraďuje sa medzi tých, ktorí porušujú Výnos o štandardoch vďaka vynucovaniu MS Windows pre používanie svojich elektronických služieb. Paradoxné je, že práve toto ministerstvo je zodpovedné za autentifikačný modul ako aj za vydanie vyhlášky o alternatívnom autentifikátore. (Nepliesť si alternatívny autentifikátor s inými spôsobmi autentifikácie, ktoré zákon o e-Governmente umožňuje a podrobnosti o nich hovorí aj Výnos o štandardoch.)
Podľa zákona o e-Governmente sú orgány verejnej moci povinné do novembra 2016 vytvoriť elektronické formuláre pre elektronické podania v oblastiach, v ktorých vykonávajú ústrednú štátnu správu. Elektronický formulár je platný len ak je sprístupnený v module elektronických formulárov Ústredného portálu verejnej správy. Špecializovaný portál ministerstva vnútra tak znamená, že sa elektronické formuláre pre občanov budú musieť duplicitne vytvoriť a poskytovať na dvoch miestach.
Elektronický občiansky preukaz (eID) – posúvanie termínov a chýbajúca podpora pre mobilné zariadenia
Ministerstvo vnútra realizuje projekt “elektronická identifikačná karta” (eID) za cca 46 miliónov EUR a je aj správcom autentifikačného modulu na Ústrednom portáli verejnej správy. Ministerstvo vnútra v septembri 2013 na žiadosť o informácie uviedlo, že všetok potrebný softvér pre používanie elektronických občianskych preukazov bude k dispozícii pre operačné systémy Windows, Linux a Mac OS X za rovnakých podmienok, už od začiatku vydávania elektronických občianskych preukazov – čiže od decembra 2013. Pre podporu v mobilných systémoch ako je Android, vraj najskôr chystajú analýzu. Popritom z mobilných zariadení ako sú mobilné telefóny a tablety sa v súčasnosti v SR uskutočňuje približne 20% prístupov na slovenské webové stránky.
V novembri 2013 bol na konferencii ITAPA verejne prezentovaný softvér eID klient, ako funguje v operačnom systéme Mac OS X. V decembri 2013 však ministerstvo začalo poskytovať softvér eID klient len pre MS Windows, aj keď na svojich webových stránkach uvádzalo, že softvér je poskytovaný aj pre uvedené ďalšie dva systémy. Až po upozorneniach verejnosti stiahlo uvedené nepravdivé tvrdenia a na svoju webovú stránku vyvesilo oznam, že softvér pre Linux a Mac OS X bude k dispozícii počas apríla 2014: “Podpora pre Linux bude k dispozícii od apríla 2014. Budú podporované tieto distribúcie: Ubuntu, Mint, Debian. Podpora pre Mac bude k dispozícii od apríla 2014. Budú podporované verzie OS X Mountain Lion (10.8) a novšie.” Táto informácia bola zverejnená aj na webovom sídle slovensko.sk.
Ani v aprílovom termíne však softvér nebol zverejnený. Následne v apríli 2014 zo svojich stránok MV SR úplne odstránilo akékoľvek zmienky o softvéri eID klient pre Linux a Mac OS X a dodnes sa tam žiadna nová informácia neobjavila. Na webe slovensko.sk sa informácia zmenila na tvrdenie, že softvér bude k dispozícii do konca mája 2014 a následne sa zverejnený termín zmenil na neurčitý a podmienený certifikáciou: “budú aplikácie na prihlasovanie – eID klient a na podpisovanie – D.Signer sprístupnené aj pre operačné systémy Linux a Mac naraz po ukončení certifikácie a testovania kompatibility”.
Na jarnej konferencii ITAPA v máji 2014 zástupca Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby verejne uviedol, že by podľa jeho názoru nemalo zmysel poskytnúť eID klienta pre systémy mimo MS Windows, pokiaľ nie je zo strany NBÚ certifikovaná aplikácia “D.Signer” slúžiaca pre podpisovanie dokumentov zaručeným elektronickým podpisom. Podľa jeho vyjadrenia totiž jedna aplikácia bez druhej nemá význam. Ako však na konferencii upozornil zástupca mimovládnej organizácie SOIT, s týmto tvrdením nie je možné súhlasiť a nie je dôvod zverejnenie aplikácie eID klient nutnej pre prihlasovanie na viaceré kľúčové portály podmieňovať a spájať so zverejnením jednej z existujúcich aplikácií určených na podpisovanie dokumentov.
V júni 2014 bol napokon softvér D.Signer pre vytváranie zaručeného elektronického podpisu certifikovaný certifikovaný Národným bezpečnostným úradom pre Windows, GNU/Linux a Mac OS X, avšak dodnes nebol napriek pôvodným prísľubom zverejnený na stiahnutie a používanie ani multiplatformový eID klient a ani D.Signer. Z portálu http://www.slovensko.sk boli koncom roku 2014 akékoľvek informácie o softvéri eID klient a D.Signer pre iné operačné systémy než je MS Windows kompletne odstránené (zostali len nejaké stopy v zapamätaných vyhľadávaniach) a dodnes tam žiadne nie sú.
V uvedených vyhláseniach však akosi chýba informácia, že softvér eID klient sa vôbec necertifikuje, čo potvrdilo na žiadosť o informácie aj MV SR. Certifikuje sa len softvér pre vytváranie zaručeného elektronického podpisu, akým je aj “D.Signer” a viacero ďalších konkurenčných aplikácií. NASES a MV SR tiež akoby ignorovali fakt, že eID klient je jediný dostupný softvér pre prácu so slovenským eID, čiže všetci sú naňho odkázaní a čo najskoršie zverejnenie tohto softvéru je teda kľúčové. Naproti tomu pre zaručený elektronický podpis už roky existujú viaceré konkurenčné softvéry od rôznych výrobcov a od roku 2015 navyše odpadla povinnosť občanov používať výlučne certifikovaný softvér pre zaručený elektronický podpis, čiže aplikácií pravdepodobne ešte pribudne.
Pre zaujímavosť: Ministerstvo financií na žiadosť o informácie vo februári 2015 uviedlo, že vykonali v roku 2014 kontroly projektu eID a aj kvôli neposkytovaniu softvéru pre iné operačné systémy než je MS Windows avizovali, že pozastavia v roku 2015 až do odstránenia tohto nedostatku vyplácanie nenávratného finančného príspevku na projekt.
Príklady zo zahraničia – prihlasovanie a eID
Človeku sa natízka otázka, či náhodou nie sú požiadavky predpísané štandardami také náročné, že ich štát nevie splniť. Pozrime sa však napríklad do Česka, Estónska, Rakúska alebo Nemecka. V Českej republike sú na rozdiel od Slovenska občanom poskytované viaceré možnosti pre prihlásenie do štátnej “dátovej schránky”, pričom si občan môže sám vybrať: buď meno a heslo, alebo certifikát, kód doručený cez SMS, jednorázové heslá generované cez mobilné aplikácie a podobne. V Rakúsku sú poskytované aplikácie pre identifikačné karty pre operačné systémy MS Windows, Mac OS X aj Linux. V Nemecku od roku 2011 začali poskytovať softvér pre identifikačné karty pre MS Windows a Linux, v roku 2012 pridali aj Mac OS X. V roku 2015 bola vydaná nová verzia softvéru, ktorý je zatiaľ poskytovaný pre MS Windows a OS X, pričom do konca roka 2015 má byť sprístupnený pre iOS a Android. Nemci na požiadanie poskytujú zdrojové kódy tohto softvéru na študovanie. V Estónsku je taktiež dlhodobo poskytovaný softvér pre prácu s identifikačnými kartami pre rôzne operačné systémy (vrátane Linux), aktuálne aj vrátane mobilných telefónov.
Katastrálne mapy
Od roku 2007 sú bezplatne verejnosti dostupné údaje v online Katastri nehnuteľností a katastrálne mapové údaje. Dovtedy boli k dispozícii len pre tie organizácie a ľudí, ktorí podpísali s Katastrom zmluvu. Dodnes však Kataster neponúka oficiálny prístup do mapových údajov z iného operačného systému, než je komerčný systém Microsoft Windows a v skutočnosti ani z iného internetového prehliadača naž je Internet Explorer. (Update: 23. júna 2015 Úrad geodézie, kartografie a katastra zverejnil informáciu, že je sprístupnená testovacia verzia nového portálu katastrálnych máp, funkčná aj v iných systémoch a prehliadačoch, avšak zatiaľ len s negarantovanými údajmi a funkčnosťou.)
Pre zobrazovanie oficiálnych katastrálnych máp Katastrálny portál priamo vyžaduje inštaláciu ActiveX verzie aplikácie “Autodesk MapGuide Viewer”, ktorý portál priamo ponúka na stiahnutie (ako “exe” súbor určený len pre Microsoft Windows z adresy http://195.28.70.134/kapor2/lib/MGControl65.EXE ). ActiveX je technológiou firmy Microsoft a je plne podporovaný a obvykle aj funkčný len v uvedenom komerčnom systéme a prehliadači.
Na svojich stránkach síce začal úrad v apríli 2015 uvádzať, že mapové údaje je možné prehliadať aj cez internetový prehliadač Google Chrome, avšak len cez tzv. “IE Tab”, čo je v skutočnosti zobrazenie okna prehliadača Internet Explorer (ktorý musíte v systéme mať) vo vnútri prehliadača Google Chrome. Tento postup nefunguje mimo operačného systému MS Windows. Je to teda len nepodstatná informácia, ktorá vôbec nesúvisí so samotným Katastrálným portálom a pôsobí skôr ako snaha úradu za každú cenu vymyslieť “nejakú”, aj keď nezmyselnú, odpoveď pre ľudí, ktorí žiadajú funkčnosť máp v rôznych internetových prehliadačoch.
Katastrálny portál tak už viac ako 7 rokov porušuje štandardy pre prístupnosť webových stránok, viac ako 1 rok porušuje povinnosť funkčnosti vo všetkých aktuálnych webových prehliadačoch s podielom nad 5% na trhu a navyše už niekoľko mesiacov porušuje aj povinnosť poskytovania informácií bez nutnosti inštalácie doplnkov, resp. povinnosť poskytovania doplnkov webových prehliadačov a klientskych aplikácií minimálne pre operačné systémy Windows, Mac OS X a GNU/Linux a optimálne aj pre Android. V roku 2010 som kvôli tomu aj podával Geodetickému a kartografickému ústavu sťažnosť. Napísali vtedy po 61 pracovných dňoch len vyhýbavú odpoveď, že to chápu o podnet na kontrolu, ktorú zatiaľ nevykonali a tvrdenie, že “rezort zahájil práce na projekte elektronické služby katastra nehnuteľností, ktorý je súčasťou operačného programu informatizácie spoločnosti, ktorý rieši e-Government”.
Zarážajúce pritom je, že nadšenci, ktorí sa už nemohli na zúfalý stav na Katastrálnom portáli pozerať, sami v roku 2011 vytvorili webovú stránku http://www.katasterportal.com, na ktorej je možné, aj keď s určitými obmedzeniami, pracovať s katastrálnymi mapami cez multiplatformovú Java verziu komponentu Autodesk MapGuide. (Dokonca táto stránka ponúka pohodlnú kombináciu Google Maps a Katastrálnych máp.) To znamená, že mapy z Katastra je možné podrobne prehliadať napríklad aj v operačnom systéme Mac OS X a GNU/Linux, avšak vďaka úradu nie plnohodnotne a najmä nie priamo na webových stránkach Katastrálneho portálu. Ani pri použití tohto portálu však nie je podporovaný operačný systém Android. Samotný web Katastrálneho portálu o možnosti používať Java verziu vyžadovanej aplikácie vôbec neinformuje a ani túto možnosť neponúka. Pritom multiplatformová Java verzia tejto aplikácie je firmou Autodesk ponúkaná dlhodobo – posledná verzia je z roku 2007.
Update: 23. júna 2015 Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zverejnil správu, že je spustená “Testovacia prevádzka aplikácie MAPOVÝ PORTÁL Katastra nehnuteľností” na adrese mapka.gku.sk/mapovyportal/. Táto verzia katastrálnych máp konečne skutočne funguje bez nutnosti čokoľvek ďalšie do počítača inštalovať, funguje z rôznych internetových prehliadačov a z rôznych operačných systémov, vrátane Androidu. Je to po toľkých rokoch priam neuveriteľné. Zatiaľ však nejde o oficiálnu verziu, pretože podľa informácií uvedených na stránke nového portálu môže obsahovať chybné údaje a funkčnosti. Úrad uvádza, že aplikáciu poskytol po tlaku verejnosti: “Aplikácia vznikla na základe neustále sa stupňujúceho dopytu verejnosti po údajoch KN a aj (nie len) z dôvodu umožniť prehliadanie a vyhľadávanie údajov z ISKN na všetkých platformách operačných systémov a vo všetkých bežne dostupných webových prehliadačoch. Cieľom aplikácie Mapka je umožniť rýchle zobrazovanie a vyhľadávanie údajov KN, bez nutnosti inštalovať akékoľvek zásuvné moduly (pluginy) do webového prehliadača.”
Finančná správa Slovenskej republiky – pozitívnejšia zmena, prihlasovanie aj bez eID, ZEP softvér stále v rozpore s Výnosom
Približne od roku 2004 do roku 2012 bolo možné elektronicky podávať výkazy a daňové priznania Daňovej či Finančnej správe len z operačného systému Microsoft Windows. Pre elektronické podanie so zaručeným elektronickým podpisom alebo na základe dohody o elektronickom doručovaní (kde legislatíva zaručený elektronický podpis nevyžaduje) sa totiž povinne vyžadovalo používanie ActiveX komponentu D.Signer funkčného len v MS Windows a internetovom prehliadači Internet Explorer. Finančná správa najskôr argumentovala tým, že musí vyžadovať softvér certifikovaný pre zaručený elektronický podpis a NBÚ necertifikoval softvér pre iný operačný systém než je MS Windows. Keď však vysvitlo, že to legislatíva nevyžaduje pre podania na základe dohody, tak vynucovanie zdôvodnili tým, že takto obstarali informačný systém a z dôvodu hospodárnosti vyžadujú softvér potrebný pre zaručený elektronický podpis aj pre podávanie na základe dohody. V dohode o elektronickom doručovaní sa používateľ musel písomne zaviazať, že bude používať len internetový prehliadač Internet Explorer.
Od roku 2010 začala platiť zákonná povinnosť podávať súhrnný výkaz k dani z pridanej hodnoty výlučne elektronicky a za nepodanie hrozili značné pokuty. Dokonca takéto pokuty boli reálne udelené firme EURA Slovakia, ktorá licenciu MS Windows nemala zakúpenú, používala operačný systém GNU/Linux a z neho priznania podať nemohla – preto ich podala len v papierovej forme, za čo bola vysoko pokutovaná.
V roku 2012 sa situácia konečne zlepšila, pretože bolo verejnosti poskytnuté riešenie “EZU” (Elektronický zber údajov) funkčné cez webovú stránku, s autentifikáciou s pomocou privátneho kľúča cez multiplatformový Java applet, čo umožňovalo podať daňové priznanie aj operačných systémov Mac OS X alebo GNU/Linux. Ešte v tom istom roku bola činnosť EZU po údajných problémoch s dodávateľmi ukončená a namiesto nej bola poskytnutá multiplatformová Java verzia aplikácie “eDane”, ktorá bola dovtedy k dispozícii len pre MS Windows. Ide o aplikáciu, ktorá sa spúšťa mimo webový prehliadač a funguje nezávisle od webových stránok Finančnej správy. V roku 2013 tak bolo možné podať niektoré priznania alebo výkazy aj z GNU/Linux a Mac OS X. V polovici roka 2014 sa konečne rozšíril okruh priznaní a výkazov, ktoré je možné podávať s pomocou tejto Java verzie aplikácie eDane a podľa tvrdenia Finančnej správy by mal byť totožný s tým, ktorý je prístupný vo forme webových formulárov priamo cez portál.
Portál Finančnej správy dnes umožňuje občanom prihlásiť sa do portálu s pomocou elektronického občianskeho preukazu, avšak aj bez neho – a to s pomocou identifikačného čísla, ktoré daňovník dostal na základe podpisu zmluvy o elektronickej komunikácii uzatvorenej s Finančnou správou SR. Na základe takejto zmluvy bol občanom v roku 2012 vydávaný elektronický privátny kľúč s heslom, ktorý bol neskôr nahradený už len identifikačným číslom a heslom. Dnes je tak portál finančnej správy v niektorých aspektoch príkladom, že je možné elektronické služby poskytovať tak, aby nebola vynucovaná jediná technológia. Je to zároveň príklad, ako je možné napĺňať §21 ods. 6 zákona o e-Governmente. (Upozorňujem však, že nemám dostupné informácie, či tento iný spôsob autentifikácie má Finančná správa zrealizovaný v súlade s požiadavkami zákona o e-Governmente a teda ho zachová aj po novembri 2016 – čiže po prechodnom období zákona o e-Governmente.)
Pretrvávajúcim problémom a rozporom s Výnosom o štandardoch však na portáli Finančnej správy je, že v prípade využívania webových elektronických formulárov priamo na tomto portáli (čiže nie cez aplikáciu eDane) je naďalej pre podanie a “elektronické podpísanie” dokumentov vyžadovaná inštalácia aplikácie “D.Signer” dostupnej výlučne pre MS Windows. A to napriek tomu, že Java verzia tejto aplikácie pre MS Windows, Mac OS X a GNU/Linux bola certifikovaná NBÚ už pred rokom – v júni 2014. Nehovoriac o tom, že už v roku 2012 NBÚ certifikoval aplikáciu Disig Web Signer pre Linux, Mac OS X aj MS Windows. Portál Finančnej správy je navyše z hľadiska používania rôznych platforiem značne mätúci, keďže multiplatformová aplikácia eDane je na portáli na úplne inom mieste, než sú webové formuláre portálu. Test splnenia technických podmienok pre používanie portálu Finančnej správy občana upozorňuje, že ak nemá MS Windows, nemôže ich používať – avšak absentuje tu test splnenia podmienok pre používanie aplikácie eDane a akékoľvek upozornenie, že ak nemá MS Windows, môže použiť eDane. Portál by pritom mal automaticky navigovať občanov na tie služby, ktoré sú ich prehliadačom a systémom podporované, a to podľa automatickej detekcie webového prehliadača, ktorú predpisuje aj Výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.
Autor je nezávislým členom viacerých pracovných skupín Komisie pre štandardizáciu pre informačné systémy verejnej správy a podieľa sa na štandardizácii od roku 2007.
-
Matej Gera
EISi od júla spúšťa novú službu – NEWSLETTER
Nestíhate sledovať všetky zmeny na slovenskej či českej právnej scéne? Hodil by sa vám kvalitný prehľad udalostí, judikatúry či legislatívnych zmien za posledné týždne? Chcete mať zároveň informácie o nadchádzajúcich workshopoch, konferenciách či inom dianí na Slovensku či v Českej Republike?
Newsletter EISi predstavuje prehľad najnovšieho diania a v oblasti práva duševného vlastníctva, ochrany súkromia a osobných údajov, doménových sporov, e-Governmentu a ďalších oblastí súvisiacich s právom informačných a komunikačných technológií. Newsletter vychádza raz mesačne a je pripravovaný členmi EISi v spolupráci s dobrovoľníkmi a externými spolupracovníkmi.
V newslettri nájdete predovšetkým:
- Nové ale i staršie, menej známe rozhodnutia súdov v SR a ČR
- Nové rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva
- Súvisiace politické a legislatívne dianie na úrovni ČR, SR a EÚ
- Občasné novinky o dôležitých rozhodnutiach z diania v zahraničí
- Upozornenie na nadchádzajúce udalosti – workshopy, konferencie, letné školy, kurzy a pod.
Zaregistrovať sa môžete na adrese – http://www.eisionline.org/index.php/sk/newsletterMáte pre nás tip do newslettru? Podeľte sa s nami na adrese gera (at) eisionline (dot) orgEISi zároveň stále hľadá dobrovoľníkov! Chceš sa podielať s nami na obsahu? Napíš na gera (at) eisionline (dot) org alebo klikni na http://www.eisionline.org/index.php/sk/newsletter pre viac informácií.
-
Matej Gera
Ponuka pre študentov – Paralegal v prestížnej advokátskej kancelárii v Prahe
Dostala s k nám ponuka od kancelárie ROWAN LEGAL, advokátní kancelář s.r.o., ktorá hľadá šikovných študentov (ideálne 4. / 5. ročník) na pozíciu paralegal. Bližšie informácie:
Hledáte smysluplnou a inspirativní práci? Chcete se profesionálně rozvíjet ve stabilním zázemí? Chcete pracovat v prostředí, které ctí jedinečnost a osobnost každého člena týmu? Máte týmového ducha a dokážete táhnout za jeden provaz? Chcete objevovat své silné stránky? Potom přijďte do ROWAN LEGAL.
NÁPLŇ PRÁCE:- Právní podpora specialistů advokátní kanceláře ROWAN LEGAL
- Právní rešerše
- Příprava podkladů pro jednání
- Samostatné zpracování svěřených úkolů z různých právních oblastí
- Spolupráce s ostatními členy týmu
- Další svěřené úkoly
POŽADUJEME:
- Student právnické fakulty, ideálně dokončeného 3. nebo 4. ročníku
- Ochota a možnost pracovat ideálně 3-4 dny v týdnu
- Zájem o práci v advokacii
- Časová flexibilita
- Uživatelská znalost práce na PC
- ČJ a AJ na velmi vysoké úrovni
- Spolehlivost a preciznost
- Schopnost samostatné práce a chuť učit se novým věcem
- Přátelská povaha a kolegiální přístup
NABÍZÍME:
- Dlouhodobou spolupráci s možností budoucí koncipientské a advokátní praxe
- Zajímavé finanční ohodnocení
- Zajímavou práci ve stabilním zázemí
- Profesionální pracovní zázemí v Praze
- Nástup možný ihned
V případě, že Vás naše nabídka zaujala, zašlete nám svůj profesní životopis na e-mail: cerna@rowanlegal.com.
Těšíme se na budoucí spolupráci.
Odpovedať