Slovenská polícia a sledovanie elektronickej komunikácie
Mária Benedikovičová na SME.sk píše o využívaní elektronickej komunikácie v trestnom konaní:
Špeciálny prokurátor Ján Hrivnák hovorí, že pri odhaľovaní korupcie a organizovaného zločinu sa internetová komunikácia nevyužíva ako nosný, ale podporný dôkaz. „Najčastejšie sa skúma emailová pošta. Službu Skype nemožno dokonale sledovať pre technické obmedzenia.“ Facebook sa podľa Hrivnáka zatiaľ využíva málo. Vyšetrovatelia podľa prokurátora vedia získať aj vymazané emaily. „Keď sa fyzicky zaistia počítače a servery, skúmajú ich znalci, ktorí dokážu oživiť aj zmazané emaily,“ hovorí Hrivnák. Polícia nevedie štatistiky, koľko žiadostí na sledovanie emailov, komunikácie cez Skype či Facebook ročne podáva súdom. Sudcovia povoľujú aj odpočúvanie mobilov a pevných liniek.
SME.sk uvádza aj príklady konkrétnych známych konaní kedy bol použitý Skype hovor alebo email. Podľa hovocu policajného prezídia
„Získavanie dôkazov z takýchto dôkazných prostriedkov slovenský Trestný poriadok umožňuje, avšak za presne stanovených podmienok upravených zákonom,“ napísal hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Sledovanie internetovej komunikácie musí podľa Slivku odsúhlasiť súd. „Na základe príkazu sudcu je prevádzkovateľ danej služby povinný na účely trestného konania dôkaz poskytnúť.“
Toto jasné konštatovanie je trochu prekvapujúce keďže EISi v prípade data retention odhlalilo, že Policajný zbor neraz vyžadoval údaje o uskutočnenej prevádzke podľa zákona o policajnom zbore aj mimo trestného konania. Je teda možné, že situácia v trestnom konaní je oveľa rigoróznejšia, pretože predsa len dôkazy podliehajú drobnohľadu sudcu pokiaľ ide o ich zákonnosť. Mimo trestného konania, napríklad pri prejednávaní priestupkov, často nie je kto by takéto nezákonné získavanie údajov bez súdneho príkazu poriadne namietal.
Celý článok je tu.
Ide o zbierku slovenských doménových rozhodnutí, ktoré sme poskytli odbornej a lajckej verejnosti zadarmo na stiahnutie vo 
Radkina publikácia sa mi dostala do rúk len nedávno. Treba povedať, že ide skôr o knižku rámcového charakteru. Čiatelia môžu očakávať podrobné rozobranie ekonomických a technických súvislostí doménových mien. Česká judikatúra je rozobraná skôr marginálne, keďže zrejeme to nebolo ani cielom publikácie. Svojím formátom predstavuje knižka veľmi dobrú úvodnú pomôcku, keďže čitateľ na jednom mieste získa pomerne podrobný prehľad o medzinárodnom, európskom a českom právnom a politickom rámci doménového práva. Publikácia je rozdelená do 22 kapitol, ktorých zoznam možno 
silvia.lattova, a
Úradné dielo?diskutujú.
Úradné dielo? 7:51 pm dňa Apríl 26, 2013 Trvalý odkaz |
Bolo by zaujímavé preskúmať tvrdenie Komisie o “vlastníctve” autorských práv k bankovkám na základe únijného práva vo vzťahu k úprave úradného diela v SR/ČR. Je otázkou, či vôbec bankovky ako úradné diela autorskoprávnu ochranu požívajú (myslím, že vo všeobecnosti nie), ale možno tomu treba rozumieť tak, že vo vzťahu k eurovým bankovkám je únijné právo prednostné a tú autorskoprávnu ochranu oproti napr. českým alebo bývalým slovenským bankovkám zavádza (?).
silvia.lattova 1:59 pm dňa Apríl 30, 2013 Trvalý odkaz |
Ďakujem za Váš podnetný komentár. Je skutočne zaujímavé skúmať, akú ochranu v súvislosti s autorským právom bankovky vo všeobecnosti požívajú, resp. aké sú možnosti a obmedzenia pri vyhotovení ich reprodukcií . Možnosti vyhotovenia reprodukcií bankoviek sa rôznia aj v závislosti od toho, či sa jedná o slovenské bankovky (kde možnosti vyhotovenia reprodukcií upravuje najmä zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) alebo o euro bankovky. V súvislosti s českými bankovkami je zaujímavou aj úvaha, či by sa mohlo jednať o úradné dielo a to najmä vo vzťahu k verejnému záujmu na vylúčenie bankoviek z autorskoprávnej ochrany.