Rozprávali sme sa so Zuzanou Adamovou

DTKindler Photo (CC BY 2.0)

JUDr. Zuzana Adamová, PhD.

je riaditeľkou Ústavu práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a obchodnou partnerkou spoločnosti INGENIUM Slovakia, s.r.o. poskytujúcej poradenstvo v oblasti duševného vlastníctva, transferu technológií a audiovízie. Od roku 2010 pôsobí ako projektová vedúca pre Creative Commons Slovensko. Podporuje hľadanie rovnováhy medzi ochranou duševného vlastníctva a otvoreným prístupom k informáciám, vzdelávaniu a kultúre.

Martin Husovec: V Čechách a na Slovensku si známa najmä ako expertka na autorské právo, ako si sa vlastne k nemu dostala?
Zuzana Adamová: Autorské právo ma začalo baviť už počas vysokej školy, potom som sa dostala na interné doktorandské štúdium, kde bol mojim školiteľom prof. Švidroň. Výbornou skúsenosťou bol pobyt v Mníchove na Inštitúte Maxa Plancka pre duševné vlastníctvo a súťažné právo. Tam sa môj pohľad na túto problematiku zásadne zmenil. Dnes ma ale najviac bavia rôzne medzinárodné a európske aspekty duševného vlastníctva, právo informačných a komunikačných technológií, ako aj rôzne súvisiace otázky ako napríklad používanie informácií verejného sektora, otvorené zdroje vzdelávania a problematika verejných licencií ako Creative Commons.

MH: Ústav práva duševného vlastníctva Právnickej fakulty Trnavskej Univerzity vznikol v roku 2007. Čo sa vám všetko odvtedy podarilo dosiahnuť a ako funguje dnes?
ZA: Verím, že počas piatich rokov sme urobili maximum pre rozšírenie povedomia o práve duševného vlastníctva na Slovensku. Naši bývalí aj aktuálni členovia publikovali množstvo článkov a kníh, zúčastňovali sa rôznych konferencií a iných podujatí, ovplyvňovali verejnú mienku. Participovali sme na legislatívnom procese, spolupracovali aj so štátnou správou. Osobne ma najviac teší, že náš Ústav sa stal tzv. Legal Affiliate pre Creative Commons (systém otvorených licencií) a že v súčasnosti pracujeme v rámci Creative Commons Slovensko na dennej báze. Žiaľ, legislatívne prostredie u nás naďalej nie je priaznivé pre takú bežnú vec, akou sú vo svete verejné licencie, a preto ich plnohodnotné zaradenie do bežného života stále nie je možné.

MH: Určite máš nejakú osobnú predstavu o budúcnosti Ústavu. Prezradíš nám ju?
ZA: Ak má Ústav riadne fungovať, tak je nevyhnutné, aby sa zlepšila jeho personálna aj materiálna stránka. Personálnu stránku Ústavu z hľadiska počtu úväzkov, žiaľ, nemôžem nijako ovplyvniť, keďže je plne v kompetencii vedenia fakulty. Dnes je totiž personálne obsadenie Ústavu v tomto smere najhoršie od zriadenia Ústavu a zo zakladajúcich členov Ústavu už ostal len môj dlhoročný kolega Anton Škreko. Navyše, od roku 2003 nám nebol finančne podporený ani jeden vedecký projekt, a to aj napriek tomu, že naše projekty zvyčajne figurovali ako schválené projekty. Avšak aj napriek tomu máme dnes nadštandardné výsledky a veríme, že táto situácia sa v blízkej budúcnosti zmení.

MH: U nás v Košiciach nebolo duševné vlastníctvo najpopulárnejší predmet, pretože si to študenti nevedeli predstaviť. Ako to vidíš s celkovým záujmom študentov o duševné vlastníctvo ty?
ZA: Nuž, mne je úplne jasné, že právo duševného vlastníctva nepatrí medzi predmety, ktoré by z pohľadu študentov patrili medzi tie najpreferovanejšie. Snažím sa im preto vysvetliť najmä rôzne praktické situácie, kedy sa budú s touto oblasťou v praxi stretávať. Ja stále tvrdím, že právo sa veľmi ľahko prednáša, lebo máme obrovské množstvo zaujímavých príkladov, sporov a rozhodnutí, ktoré môžeme využívať. Rozhodnutia vo veciach Daft Punk, Phil Collins, U2, spory s Andym Warholom, Pirate Bay a mnohé ďalšie sú dôkazom toho, že právo duševného vlastníctva je vlastne veľmi zábavné právne odvetvie. Teší ma, keď študenti sami prichádzajú na hodiny s prípadmi, s ktorými sa stretli a niekoľko nadšencov dokonca organizuje aj rôzne špecializované aktivity. Zaujímajú sa o moderné trendy súvisiace s používaním diel na internete, ochranu údajov, problematiku doménových mien, právne aspekty zdieľania hudby v rámci P2P sietí či rôzne spory z ochranných známok. Celkový záujem je samozrejme determinovaný viacerými faktormi. Snažíme sa však vždy na konci semestra získať od študentov spätnú väzbu, aby sme v budúcnosti mohli poskytnúť ešte vyššiu úroveň vzdelávania.

MH: Čo by si poradila mladým nadšencom, ktorí nevedia ako začať?
ZA: S právom duševného vlastníctva? Googlujte. Hľadajte všetko, čo sa týka duševného vlastníctva, informačných a komunikačných technológií, ochranných známok, databáz a iných oblastí. Mnoho ľudí zo začiatku vôbec nevníma, že predmety duševného vlastníctva sú všade okolo nás. Ja osobne to považujem za veľmi zaujímavú oblasť, ale chápem, že väčšina študentov toto moje nadšenie asi nezdieľa :).

MH: Ako vnímaš dnešnú podobu slovenského autorského zákona?
ZA: Úprimne? Nevidím veľký význam v tom, aby sme mali autorský zákon v tejto podobe. Väčšina otázok je regulovaná na medzinárodnej a európskej úrovni. Ostatné oblasti sú v kompetencii každého štátu. Ako sa ukázalo v priebehu ostatných siedmich rokov, súčasná podoba slovenského autorského zákona absolútne nevyhovuje potrebám modernej spoločnosti. Na jednej strane máme veľmi rigidnú úpravu ohľadne toho, čo môže autor robiť so svojim vlastným dielom. Na druhej strane, autorské práva sú často doslova nevymožiteľné. Smutné tiež je, že množstvo nedostatkov je dôsledkom európskej úpravy, kde sa zmeny presadzujú nepomerne ťažšie ako na domácej pôde, čo sa často v praxi podceňuje. Navyše, Slovensko sa už tradične nezúčastňuje väčšiny zahraničných podujatí, čo platí pre súkromnú aj verejnú sféru. Tým úplne strácame prehľad o veciach, ktoré by sa mali riešiť. Kým napríklad licencie Creative Commons tento rok oslavujú vo svete desiate výročie, ľudia na Slovensku väčšinou ani netušia, čo to je. V takomto legislatívnom prostredí sa veľmi ťažko presadzujú nejaké zmeny. Netreba však zabúdať, že práve autorský zákon je základným právnym predpisom v oblasti kultúry, a práve od neho sa odvíja celková úroveň kultúry v štáte.

“Vždy ma teší, keď je záujem o  moju prácu.”

MH: Najobľúbenejší rozsudok a prečo? :)
ZA: Asi nie je nejaký „naj“. Ale rada sa vraciam k starším rozhodnutiam, s ktorými som sa stretla, keď som sa pred viacerými rokmi začala zaujímať o túto oblasť. Napríklad francúzsky rozsudok vo veci Mullholand Drive, databázové rozhodnutia Súdneho dovra EÚ British Horseracing a Football Fixtures, rozhodnutie Libertel vo vzťahu k farbe ako ochrannej známke, rozhodnutie IMS Health týkajúce sa súťažného práva a mnohé ďalšie. Netvrdím však, že sa so závermi súdu stotožňujem :).

MH: Vieme o tebe, že si veľmi aktívna aj v spolupráci s tretím sektorom. Akú úlohu vidíš pre neziskovky a občianske združenia?
ZA: Ich význam stále stúpa a je zaujímavé sledovať nadšenie tých ľudí pre vec. Fascinuje ma ich sila a vplyv na verejnú mienku, ako aj schopnosť zmobilizovať ľudí. Momentálne najviac spolupracujem so Spoločnosťou pre otvorené informačné technológie, a to najmä na problematike verejných licencií a ich uplatnenia v praxi.

MH: Ktorý osobný úspech si najviac ceníš?
ZA: To je vždy iné v závislosti od vecí, ktoré prichádzajú. Stále ma veľmi napĺňa pocit, že dnes doslova „tvoríme“ Creative Commons Slovensko. Osobitný význam má pre mňa samozrejme spomínaný pobyt na Inšitúte Maxa Plancka. Vždy ma tiež poteší zahraničná spolupráca ako napríklad so Silke von Lewinski a Michelom M. Walterom na knihe European Copyright Law, alebo tá, kde som – spoločne aj s Tebou – robila na projekte Inštitútu pre informačné právo (IViR), ktorý je prístupný na  stránke outofcopyright.eu. Vždy ma teší, keď je záujem o  moju prácu.