SABAM vs. Netlog – pokračovanie prípadu Scarlet Extended

Súdny dvor vydal pred pár dňami ďalšie dôležité rozhodnutie k pomerovaniu práva duševného vlastníctva k iným základným právam a slobodám. Rozsudok Sabam v. Netlog C-360/10 nájdete tu.

O prejudiciálnej otázke

26 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či smernice 2000/31, 2001/29, 2004/48, 95/46 a 2002/58 posudzované vo vzájomnej súvislosti a vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany uplatniteľných základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu súdneho príkazu vnútroštátnym súdom, ktorý by poskytovateľovi hostingových služieb ukladal povinnosť zaviesť systém filtrovania

– informácií ukladaných na jeho serveroch používateľmi jeho služieb,

– ktorý sa bude uplatňovať bez rozdielu na všetkých jeho používateľov,

– preventívne,

– výlučne na jeho náklady a

– bez časového obmedzenia,

spôsobilý identifikovať elektronické súbory obsahujúce hudobné, kinematografické alebo audiovizuálne dielo, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že k nemu má práva duševného vlastníctva, s cieľom blokovať sprístupnenie uvedených súborov, ktorých výmena porušuje autorské právo, verejnosti (ďalej len „sporný systém filtrovania“).

40 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že cieľom súdneho príkazu dotknutého vo veci samej je zabezpečiť ochranu autorských práv, ktoré sú súčasťou práva duševného vlastníctva a ktoré môžu byť porušené podstatou a obsahom určitých informácií uložených a sprístupnených verejnosti prostredníctvom služby poskytnutej poskytovateľom hostingových služieb.

41 Ochrana práva duševného vlastníctva je nesporne stanovená v článku 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Z tohto ustanovenia ani z judikatúry Súdneho dvora však nijako nevyplýva, že toto právo by bolo nedotknuteľné, a teda že by podliehalo absolútnej ochrane (rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 43).

46 Takýto súdny príkaz by teda predstavoval jednoznačné porušenie slobody podnikania poskytovateľa hostingových služieb, pretože by mu ukladal povinnosť na vlastné náklady zaviesť komplexný, finančne nákladný a časovo neobmedzený systém informačných technológií, čo by bolo v rozpore s podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 1 smernice 2004/48, ktorý vyžaduje, aby opatrenia na zabezpečenia dodržiavania práv duševného vlastníctva neboli zbytočne zložité alebo nákladné (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 48).

47 Za týchto podmienok je opodstatnené konštatovať, že súdny príkaz zaviesť sporný systém filtrovania musí byť považovaný za príkaz nerešpektujúci požiadavku zabezpečenia náležitej rovnováhy medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktorá je priznaná nositeľom autorského práva, na jednej strane a ochranou slobody podnikania, ktorá je priznaná subjektom, ako sú poskytovatelia hostingových služieb, na druhej strane (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 49).

48 Navyše účinky uvedeného súdneho príkazu by sa neobmedzovali len na poskytovateľov hostingových služieb, keďže sporný systém filtrovania by mohol takisto porušovať základné práva používateľov služieb tohto poskytovateľa, konkrétne ich právo na ochranu osobných údajov, ako aj ich slobodu prijímať a rozširovať informácie, ktoré sú chránené v článkoch 8 a 11 Charty.

49 Na jednej strane súdny príkaz zaviesť sporný systém filtrovania zahŕňa identifikáciu, systematickú analýzu a spracovanie informácií týkajúcich sa profilov vytvorených na sociálnej sieti používateľmi tejto siete, pričom tieto adresy predstavujú chránené osobné údaje, pretože v zásade umožňujú identifikáciu uvedených používateľov (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 51).

50 Na druhej strane by uvedený súdny príkaz mohol ohroziť informačnú slobodu, lebo daný systém by mohol nedostatočne rozlišovať medzi protiprávnym a oprávneným obsahom tak, že jeho používanie by mohlo viesť k zablokovaniu komunikácie s oprávneným obsahom. Je totiž nesporné, že odpoveď na otázku oprávnenosti prenosu závisí aj od uplatnenia právnych výnimiek z autorského práva, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. Okrem toho v niektorých členských štátoch môžu byť určité diela verejne prístupné alebo môžu byť dotknutými autormi bezodplatne uverejnené (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 52).

52 S ohľadom na uvedené treba na položenú otázku odpovedať, že smernice 2000/31, 2001/29 a 2004/48 posudzované vo vzájomnej súvislosti a vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany uplatniteľných základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu súdneho príkazu, ktorý by poskytovateľovi hostingových služieb ukladal povinnosť zaviesť sporný systém filtrovania.