Ako je to vlastne so slobodou protestovania na internete?

Živé.sk informuje, že aktivisti z hnutia Anonymous v nedeľu poobede znefunkčnili internetovú stránku Generálnej prokuratúry SR (GP SR). Dôvodom na útok bola podpora protestu „proti vývoju v kauze Gorila“, ktorý sa uskutočnil na námestí SNP v ten istý deň. Akcia ľudí, ktorí prišli na námestie SNP je bezpochýb chránená slobodou zhromažďovania. Ako je to však s akciou hnutia Anonymous v kyberpriestore?

O akciách Anonymous špekuloval nedávno aj Jan Schermer z Lupy.cz, kde uvádza:

“Bez ohledu na to, zda legislativa stihla, nebo snad někdy stihne, dohnat technologický pokrok, nejedná se o nic jiného než o právo na shromažďování pře­nesené do kyberprostoru. Zatímco odboráři blokují magistrálu, geeci blokují webovou stránku. Zatímco po CzechTeku jsme se scházeli před ministerstvem, geeci se schází na IRC. Zatímco při blokaci Temelína se aktivisté poutají k bráně a odbory hnijí na magistrále, geeci provoz žádného podniku neomezují. Způ­sobená škoda? V porovnání s náklady na zajištění pořádku na demonstraci – prakticky žádná. “

Nedávno sa o tejto otázke spustila debata i v nemeckom Parlamente, keď polícia zatkla niekoľko účastníkov Anonymous akcie na stránky tamojšieho kolektívneho správcu GEMA. V postoji vlády sa uvádza:

Was die Frage des Versammlungsrechts angeht, so ist darauf hinzuweisen, dass eine Versammlung im Sinne von Artikel 8 des Grundgesetzes die gleichzeitige körperliche Anwesenheit mehrerer Personen an einem Ort erfordert. Mangels Körperlichkeit sind virtuelle Versammlungen etwa im Internet daher im verfassungsrechtlichen Sinne keine “Versammlungen”. Aus dem angesprochenen Artikel ergibt sich keine andere Bewertung.

A teda jej odpoveď znela, že článok 8 nemeckej Ústavy vyžaduje údajne súčasnú telesnú prítomnosť viacerých osôb na jednom mieste aby sa mohlo jednať o protest. S čím nemožno súhlasiť.

Je zrejmé, že naša spoločnosť musí chrániť aj protest v kyberpriestore. Inak vlastne tvrdíme, že kyberpriestor síce chceme všeliako regulovať, no nechceme jeho užívateľom poskytnúť slobody z nášho fyzického sveta. Otázka teda podľa môjho názoru nestojí tak či je možné v kyberpriestore vôbec protestovať, ale skôr či je možné ešte považovať DDoS útoky za súčasť práva pokojne sa zhromažďovať. Pozrime sa na našu Ústavu:

Čl.28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

Prvý odstavec uvádza samotné právo. Druhý odstavec odkazuje len na zákon, ktorý ho bližšie špecifikuje. Zákon spomínaný v odstavci 2 je zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Podľa zákona sa zhromaždenia síce nepovoľujú ale musia sa aspoň vopred nahlásiť. Je samozrejmé, že naša podústavná úprava zhromažďovacieho práva pamätá predovšetkým na fyzické protesty a nie online protesty. Niektoré ustanovenia sú teda zjavne neaplikovateľné na protest v kyberpriestore (§ 4 ods. 2, § 7 ods. 3 a pod.). Náš zákon nedefinuje (a dobre robí) pojem zhromaždenie.

§ 1 Úvodné ustanovenia 
(1) Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.
(2) Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
(3) Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.
(4) Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.
(5) Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje.

Je zaujímavé poznamenať, že v Nemecku sa pokúsil zvolávateľ zhromaždenia Jan Hoffman ohlásiť takýto protest emailom príslušnému úradu v meste Kolín. Ten mu však odpovedal, že k online protestom nie je prislúšný a odkázal ho radšej na právnu pomoc.

geht von einer physischen Versammlung im öffentlichen Raum (Straße, Grünanlage, Versammlungshalle etc.) aus. Eine virtuelle Demonstration ist daher m.E. nicht vorgesehen. Bevor man daher das macht, was Sie beabsichtigen, sollte man sich die nötige Rechtsberatung einholen, inwieweit eine ‘virtuelle Demonstration’ nicht andere Rechtsnormen verletzt.

Podobne by zrejme radšej postupovala aj slovenská obec, ktorej by bol podľa § 5 zákona o zhromažďovacom práve doručený takýto dokument.

§ 5
(1) Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.
(2) V oznámení musí zvolávateľ uviesť:
a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;
b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;
c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;
d) ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia;
e) meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene;
f) meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa.

Treba povedať, že žiadne ustanovenie nášho zákona výslovne nevylučuje online protest. Keby to však aj robilo, stále sa možno dovolať slobody zhromažďovania nad jeho rámec podľa č. 28 Ústavy. K zamysleniu pri anológií s blokádou budovy bude ale otázka miesta. Zhromaždenia podľa nášho zákona sa konajú predovšetkým na verejných priestranstách. Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev (definované § 18), je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku (§ 5 ods. 3). Zmysel je jasný, ani sloboda zhromažďovania nemôže ospravedlňovať poškodzovanie cudzieho majetku.

Otázkou teda je či nie je rozdiel v tom keď je terčom protestu webstránka orgánu verejnej moci, ako napr. Generálna prokuratúra SR, a keď je terčom iný subjekt, napr. webstránka SOZA alebo podnikateľa. Ak by sme sa vráli k analógií s fyzickým svetom, je ďaľšia otázka či protestujúci stoja pred budovou alebo vstúpili už na pozemok. Ak ide o koordinované mnohopočetné navštívenie webstránky, ktoré zapríčiní jej kolaps, mám za to, že protestujúci stále stoja pred budovou. Ak však protestujúci zmenia text webstránky ako tomu bolo v prípade prezidentskej kandidátky Zuzany Martinákovej, myslím si, že už pred tou pomyselnou budovou nestoja (ak ich je viac samozrejme). Dokonca podľa obsahu vloženého textu možno zvážiť či ešte ide o pokojné (t.j. slušné a nenásliné) zhromaždenie.

Ak by slovenská obec prijala oznámenie o konaní online protestu, v čom jej zákon nebráni (otázkou je, ktorá obec by bola príslušná), mohla by ho samozrejme následne vo výnimočných prípadoch zakázať. Zákon stanovuje, že:

§ 10
(1) Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:
a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Vziká teda otázka čo je pri takom online proteste ešte slušné a čo už nie, čo je ešte násilie a čo už nie. Je súčasné navštívenie webstránky tisícom ľudí násilie alebo neslušnosť? Bude to možno znieť komicky, ale záleží od spôsobu. Je totiž dosť možné, že technický spôsob vykonania bude skôr pripomínať násilie ako pokojný protest. A to je kľúčové. Zákon nebude a ani nesmie v svetle čl. 28 Ústavy brániť tomu aby sa ľudia pokojne zhromažďovali a protestovali na internete. Čo je však pokojný protest?

Ako zístíme čo je ešte sloboda zhromažďovanie a čo už porušovanie napr. trestnoprávnych noriem? Bohužiaľ to zistíme až po vznesení prvých obvinení a uložení prvých pokút podľa § 14 a § 14a zákona o zhromažďovacom práve. Bolo by zaujímavé vidieť kedy zvolávateľ prvého online protestu dostane podľa § 14 ods. 1 zákona pokutu za jeho usporiadanie bez splnenia oznamovacej povinnosti.

§ 14
Priestupok proti zhromažďovaciemu právu
(1) Tomu, kto zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, alebo usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo závažne poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona okrem povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 5 písm. a), môže byť uložená pokuta do 165 eur.

Záverom. Ak pôjde o DDoS útok kedy počítač jedného užívateľa simuluje správanie tisícov ľudí pôjde kvalitatívne o odlišnú situáciu ako keď občania na základe koordinovaného konania preťažia webstránku a tým ju rovnako dočasne odstavia.