Prebežné opatrenie voči ÚPV SR ako tretej osobe

Tomáš Klinka upozorňuje na Lexfóre na zaujímavé nové predbežné opatrenie, ktorým OS BB zakázal ÚPV SR registrovať licenčnú zmluvu k ochrannej známke, ktorej platnosť je predmetom sporu. Tomáš píše:

mám vážne pochybnosti o právomoci súdu nariadiť predbežné opatrenie ukladajúce povinnosti ÚPV SR – a vôbec akémukoľvek štátnemu orgánu – týkajúce sa výkonu jeho zákonných kompetencií. Konanie o zápis licenčnej zmluvy do registra je pritom štandardné správne konanie, na ktoré sa vzťahuje zákon o ochranných známkach a subsidiárne správny poriadok. A tam predsa máme procesné inštitúty, ktorými je možné opísanú situáciu elegantne riešiť. Otázka (ne)platnosti predloženej licenčnej zmluvy je pre ÚPV SR otázkou predbežnou (§ 40 správneho poriadku) a ÚPV SR tak samozrejme bude čakať na výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti tejto licenčnej zmluvy. Jediný problém – avšak skutočne len formálny – predstavuje vylúčenie subsidiárnej aplikácie § 29 správneho poriadku o prerušení konania, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Správne konanie teda nie je prerušené, to však nie je dôvod na to, aby doň súd nariadením predbežného opatrenia autoritatívne vstupoval.

Tomáš svoju argumentáciu podporuje rozhodnutí NS SR,  sp. zn. 7 Cdo 59/2011 z 11. augusta 2011, ktoré podobne považovala za predbežko “mimo právomoc súdu” voči správe katastra. S postom možno len súhlasiť. Zaujímavé je pritom, že žalobca mohol rovnaký efekt dosiahnuť zaviazaním žalovaného (viď môj komentár k Tomášovmu postu).

Celý jeho post je tu.