Advokátska kancelária SENKOVIC s. r. o. má nasledujúcu pracovnú ponuku, ktorá by mohla byť zaujímavá pre mladých právnikov zaujímajúcich sa o IT oblasť.
Aktualizácie od RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky
-
Martin Šrámek
-
Martin Šrámek
Hromadná pripomienka k zákonu o štátnom spravodajstve a spravodajských službách
Do 17.3 je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnom spravodajstve a spravodajských službách).
Zákon obsahuje niekoľko závažných zásahov do súkromia občanov a ich základných práv. Preto zástupcovia verejnosti k nemu vypracovali hromadnú pripomienku, ktorá poukazuje na chyby tohto návrhu.
http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=796541
Radi by sme vás poprosili o podporenie pripomienky a jej šírenie.
-
Martin Šrámek
Hromadná pripomienka k návrhu zákona o geodézii a kartografii, k návrhu zákona o katastri nehnuteľností a za otvorenie prístupu k priestorovým údajom
Združenie SOIT zverejnilo na svojej stránke novú hromadnú pripomienku týkajúcu sa návrhu zákona o geodézii a kartografii a návrhu zákona o katastri nehnuteľností. Tieto dva návrhy podľa ich slov kopíruju stiahnuté návrhy z roku 2012, ktoré boli na nátlak verejnosti stiahnuté.
Návrh týchto zákonov z dielne Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky výrazne kopíruje návrh novely zákona z roku 2012, ktorý bol po predložení mnohých pripomienok stiahnutý z legislatívneho procesu. Pravdepodobne máte v pamäti aj našu hromadnú pripomienku k tejto novele. Napriek úspešnému vyriešeniu viacerých otázok na rozporovom konaní v decembri 2012 súčasný návrh sa naďalej snaží obmedzovať používateľov dát, klásť neprimerané požiadavky na kartografov a vydavateľov a napriek prísľubu ÚGKK, že „bude opäť priestor na spoločné rokovania ešte pred predložením návrhu zákona do pripomienkového konania“ sa takáto diskusia pre nečinnosť ÚGKK neuskutočnila.
Ak sa vám tieto návrhy a postoj orgánov k verejnosti nepáčia, tak ako nám, do 3.4.2014 podpíšte hromadnú pripomienku na changenet.sk
Prosíme o pomoc pri šírení tejto súrnej hromadnej pripomienky.
Vďaka.
-
Martin Šrámek
SDEÚ: Určenie právomoci súdu v spore z porušenia autorského práva
Minulý týždeň vydal SDEÚ rozhodnutie C-170/12 Pinckney, ktoré nám má pomôcť pri určovaní právomoci súdu pri sporoch z porušovania autorských práv cez internet. Očakávalo sa, že odpovie na otázky, ktoré vznikli po vydaní smerodajných rozhodnutí eDate a Wintersteiger. Stalo sa tak iba čiastočne.
Otázky na prejudiciálne rozhodnutie Súdnemu dvoru predložil Cour de cassation vo veci Peter Pinckney proti KDG Mediatech AG.
9. Pán Pinckney, ktorý má bydlisko v Toulouse (Francúzsko), tvrdí, že je autorom, skladateľom a interpretom dvanástich piesní nahraných skupinou Aubrey Small na gramofónovú platňu.
10. Po tom, ako zistil, že tieto piesne boli bez jeho súhlasu nahrané na kompaktné disky (CD) vylisované spoločnosťou Mediatech v Rakúsku, a následne predávané britskými spoločnosťami Crusoe alebo Elegy na rôznych internetových stránkach prístupných okrem iného z bydliska pána Pinckneyho v Toulouse, podal 12. októbra 2006 na spoločnosť Mediatech žalobu na Tribunal de grande instance de Toulouse (Vyšší súd v Toulouse), ktorou sa domáhal náhrady škody vzniknutej zásahom do jeho autorských práv.
Pravidlá určovania právomoci súdov v občiansko-právnych sporoch sú vo väčšine štátov EÚ zjednotené Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I).
Podľa čl. 2 Nariadenia môže pán Pinckney v predloženom prípade žalovať spoločnosť KDG Mediatech v mieste jej sídla v Rakúsku (tzv. všeobecná právomoc podľa princípu actor sequitur forum rei). Článok 5 bod 3 určuje tzv. osobitnú právomoc súdu vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Tento článok zakladá kompetenciu súdu, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. V prípade cezhraničných deliktov, pri ktorých miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl. 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.SDEÚ sa už zaoberal výkladom tohto ustanovenia v kontexte porušenia práv prostredníctvom internetu v spomínaných rozhodnutiach eDate a Wintersteiger. V prvom šlo o porušenie osobnostných práv prostredníctvom difamačného obsahu internetovej stránky a v druhom šlo o porušenie ochrannej známky pomocou služby Google Adwords.
Francúzsky súd mal podľa všetkého pochybnosti, či závery z tejto judikatúry sa dajú použiť aj v súvislosti s porušením autorského práva. Z toho dôvodu predložil Súdnemu dvoru nasledujúce otázky.
1. Má sa článok 5 bod 3 [nariadenia] vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia majetkových autorských práv, ku ktorému došlo zverejnením obsahu na internetovej stránke,
– môže osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, podať žalobu o určenie zodpovednosti na súdoch každého členského štátu, na území ktorého je obsah zverejnený na internete dostupný alebo bol dostupný, aby dosiahla náhradu len tej škody, ktorá jej bola spôsobená na území členského štátu, ktorého súd prejednáva žalobu,
alebo
– je okrem toho potrebné, aby tento obsah v súčasnosti alebo v minulosti bol určený verejnosti na území tohto členského štátu, alebo je potrebné, aby existovala iná spojitosť?
2. Má sa na prvú otázku odpovedať rovnako aj v prípade, že k údajnému porušeniu majetkových autorských práv nedošlo zverejnením obsahu v elektronickej podobe, ale ako v prejednávanej veci ponúkaním hmotného nosiča, ktorý reprodukuje tento obsah, na internete?
Predtým než prejdeme k samotnej otázke určenia právomoci súdu, je nevyhnutné sa povenovať otázke prípustnosti prejudiciálneho konania. Generálny advokát Jääskinen totiž vo svojom stanovisku navrhol Súdnemu dvoru konanie určiť za neprípustné.
Aj prípadné zodpovedanie predložených otázok totiž nepomáha podľa neho určiť v predloženom spore právomoc súdu:
21. Druhý dôvod neprípustnosti sa týka užitočnosti odpovede Súdneho dvora pre vyriešenie sporu vo veci samej vzhľadom na neexistenciu zjavnej súvislosti medzi položenými otázkami a sporom, ktorý rozhoduje vnútroštátny súd.
22. Súdny dvor opakovane rozhodol, že nie je potrebné odpovedať na prejudiciálne otázky, ak požadovaný výklad práva Únie nemá objasniť vyriešenie sporu vo veci samej, najmä ak sa predmet tohto sporu odlišuje od predmetu položených otázok.
Podľa Jässkinena sa položené otázky netýkaju sporu pána Pinckneyho so spoločnosťou KDG Mediatech, ale s britskými spoločnosťami Crusoe a Elegy.
23. Z tohto hľadiska osobitosť tejto veci súvisí s tým, že tento aspekt prípustnosti nemožno posudzovať priamo, ale je potrebné najprv preskúmať systém ochrany autorských práv v Európskej únii. Keď totiž vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe pre porušenie autorských práv na základe článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, musí najprv kvalifikovať údajné činnosti z hľadiska autonómnych pojmov obsiahnutých v smernici 2001/29 s cieľom lokalizovať jeden z prvkov údajnej zodpovednosti na území členského štátu, kde má tento súd sídlo, aby prípadne potvrdil svoju právomoc.
…
25. Podľa môjho názoru je nesporné, že údajné rozmnoženie predmetných diel vo forme CD, ktoré údajne vykonala Mediatech, spadá do výlučného práva rozmnožovania v zmysle článku 2 smernice 2001/29. V tejto súvislosti poukazujem na to, že porušenia práva rozmnožovania majú v zásade prísne územný rozmer. Pokiaľ ide o vylisovanie CD, v prejednávanej veci je týmto územím Rakúsko. Aj keby zhotoviteľ nepovolenej rozmnoženiny tiež sprístupňoval alebo šíril predmetný obsah v zahraničí, a to buď sám, alebo prostredníctvom spolupáchateľa, porušenie v zahraničí, ktoré by z toho vyplynulo, by bolo dôsledkom neskoršieho sprístupnenia alebo šírenia a nie samotného rozmnoženia.
26. Pokiaľ ide o údajné ponúkanie uvedených CD na internete britskými spoločnosťami, zastávam názor, že spadá do pôsobnosti výlučného práva šírenia stanoveného v článku 4 smernice 2001/29. Cieľom takého ponúkania na internete je totiž prevod vlastníctva k hmotnému nosiču obsahu chráneného autorským právom.
…
35. Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú by Súdny dvor mohol poskytnúť, by tiež nebola užitočná pre vnútroštátny súd, keďže tento súd nerozhoduje o žalobe týkajúcej sa šírenia CD na internete z internetovej stránky, ale o žalobe týkajúcej sa rozmnožovania diel vyplývajúceho z vylisovania CD v Rakúsku.
Pre potešenie všetkých, ktorí toto rozhodnutie dlho očakávali, určil Súdny dvor konanie za prípustné.
18. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor môže zamietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 11. septembra 2008, Eckelkamp a i., C‑11/07, Zb. s. I‑6845, bod 28, ako aj z 20. júna 2013, Rodopi‑M 91, C‑259/12, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 27).
20. V predmetnom prípade je nesporné, že vnútroštátny súd rieši tvrdenie, že došlo k zásahu do majetkových autorských práv, spočívajúcemu v tom, že na internete je ponúkaný hmotný nosič rozmnožujúci chránené dielo a že otázka, či francúzske súdy majú právomoc vyriešiť spor založený na tomto tvrdení, predstavuje samotné jadro veci samej. Vzhľadom na všetky prvky, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, sa totiž zdá, že výsledok tohto sporu závisí od odpovede na prejudiciálne otázky, ktoré je okrem toho vhodné preformulovať.
Súdny dvor teda, na rozdiel od Jääskinena, videl v položených otázkach súvislosť s predmetom sporu vo veci samej. Preformulovanie otázok skôr zodpovedá princípu spolupráce SDEÚ s vnútroštátnymi súdmi ako ich odmietnutie. Otázky boli preformulované nasledovne.
22. Týmito otázkami, ktoré treba preformulovať, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie.
Na preformulovanú otázku SDEÚ odpovedal takto.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na položené otázky tak, že článok 5 bod 3 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie. Tento súd má právomoc rozhodnúť iba o škode spôsobenej na území členského štátu, na území ktorého sa nachádza.
Z tohto odstavcu je ale zrejmé iba to, že francúzsky súd je v danom prípade prislušný. Ratio o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera sa nachádza v paragrafe 43.
43. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o údajné porušenie majetkového autorského práva, právomoc konať vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti vznikne, pokiaľ ide o súd, ktorý začal konanie, ak členský štát, na území ktorého sa nachádza tento súd, chráni majetkové práva, na ktoré sa odvoláva žalobca, a ak hrozí, že vznikne údajná škoda v obvode súdu, ktorý začal konanie.
Pri určovaní miesta kde vznikla škoda (Erfolgsort) je teda postačujúce aby dané právo bolo v obvode súdu chránené a aby existovala potenciálna možnosť vzniku škody v tomto obvode. Právomoc súdu je ale obmedzená na škodu, ktorá vznikla v danom členskom štáte.
Tento výklad má jedno slabé miesto. Z hľadiska systematiky nariadenia Brusel I je čl. 5 osobitné ustanovenie, ktoré sa má vykladať striktne. Jedným z dôvodov, prečo je domicil žalovaného všeobecným pravidlom, je tzv. rovnováha zbraní. Keďže žalobca má výhodu prípravy a formulovania žaloby, prenecháva čl. 2 žalovanému výhodu domáceho prostredia. Výnimka v čl. 5 bode 3 nenarušuje tento princíp, ak žalovaný mal možnosť predpovedať cezhraničný dosah svojho konania a mohol očakávať, že bude žalovaný v zahraničí. Vzhľadom na to, že konanie žalovaného, t.j. vytlačenie CD nosičov, je výlučne vnútrostátne a jeho cezhraničný dosah bol zapríčinený až treťou stranou, nemohla spoločnosť KDG Mediatech predpovedať, že bude žalovaná vo Francúzsku.
Týmto rozhodnutím nie sú zďaleka zodpovedané všetky otázky týkajúce sa čl. 5 bodu 3 a autorských práv. Nedávno predložený prípad C-441/13 Pez Hejduk proti EnergieAgentur.NRW GmbH má ujasniť výklad tohto ustanovenia v spojení s porušením chránených práv príbuzných s autorskými právami, sprístupnením fotografií na internetovej stránke. Otázny naďalej ostáva aj výklad v súvislosti s porušením autorských práv zverejnením diela v elektronickej podobe, napríklad formou online streamingu.
-
Martin Šrámek
SDEÚ: Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom ak nie je stranou sporu
V dlhoočakávanom rozhodnutí C-228/11 Melzer v. MF Global UK Ltd sa SDEÚ venoval otázke, či čl. 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) dovoľuje založenie príslušnosti na základe tzv. ‘wechselseitige Handlungsortszurechnung‘. Pod týmto nepreložiteľným termínom sa myslí nástroj nemeckého procesného práva, ktorý riadi miestnu príslušnosť súdov v nasledujúcom prípade:
Pán Melzer, bydliskom v Berlíne, sa domáha náhrady majetkovej škody od anglickej spoločnosti MF Global UK Ltd (ďalej iba MFG), ktorú mu táto spoločnosť spolu so spoločnosťou Weise Wertpapier Handelsunternehmen (ďalej iba WWH), sídliacej v Düsseldorfe, (údajne) spôsobila. Pán Melzer sa rozhodol žalovať výlučne MFG a to v Düsseldorfe. Článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I určuje medzinárodnú príslušnosť vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Ustálená judikatúra hovorí, že v prípade cezhraničných deliktov, kde miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl, 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.
V predloženom prípade príčinné udalosti (údajne) spôsobili škodu v mieste bydliska pána Melzera, v Berlíne. Príčinná udalosť č. 1 je pripísateľná žalovanej strane MFG v Londýne a príčinná udalosť č. 2 spoločnosti WWH v Düsseldorfe, ktorá ale nie je spornou stranou. Podľa nemeckého procesného práva a teda podľa ”wechselseitige Handlungsortszurechnung‘ by v takomto prípade bola príslušnosť súdu v Düsseldorfe založená.Tú ale určuje nariadenie Brusel I, ktoré sa má vykladať, ako SDEÚ zdôraznil, nezávisle od národných predpisov. Súd rozhodol v horeuvedenej veci nasledovne:
Z uvedeného vyplýva, že za okolností, aké existujú vo veci samej, keď je len jedna z viacerých osôb považovaných za zodpovedné za vytýkanú škodu žalovaná pred súdom, v ktorého obvode nekonala, autonómny výklad článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 v súlade s jeho cieľmi a štruktúrou bráni tomu, aby sa skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, považovala za skutočnosť, ku ktorej došlo v obvode tohto súdu.
V dôsledku toho treba na predloženú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, neumožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.
Podľa výkladu Súdu nezakladá teda článok 5 bod 3 príslušnosť súdu v Düsseldorfe, ale v Londýne (Handlungsort) a v Berlíne (Erfolgsort). Rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé, ale napriek tomu bude pravdepodobne ešte vystavené istej dávke kritiky.
-
Martin Šrámek
C‑133/11 Folien Fischer: Budú sa negatívne určovacie žaloby zneužívať ešte viac?
Súdny dvor EÚ obohatil pred pár týždňami svoju tohtoročnú judikatúru k výkladu článku 5 bodu 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) o ďalší rozsudok, tentoraz v otázke negatívnych určovacích žalôb.
Článok 5 bod 3 určuje osobitnú medzinárodnú právomoc súdu „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“. Kompetentným súdom v takomto prípade je súd miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Predmetom prejudiciálnej otázky nemeckého Bundesgerichtshof bolo, či je právomoc, stanovená v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001, založená aj v prípade, keď potenciálny pôvodca škody podá negatívnu určovaciu žalobu, ktorou sa domáha konštatovania, že prípadný poškodený nemôže vyvodiť nijaké právo z prípadného aktu zakladajúceho mimozmluvnú zodpovednosť.
Súdny dvor, napriek opačnému stanovisku Generálneho advokáta Jääskinena, rozhodol, že článok 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že negatívna určovacia žaloba, ktorej účelom je preukázať neexistenciu mimozmluvnej zodpovednosti, patrí do pôsobnosti tohto ustanovenia.
Negatívna určovacia žaloba, vznesená v členskom štáte EU s pomalším súdným systémom je efektívnym prostriedkom ako sa vyhnúť plneniu vlastného záväzku alebo ako predĺžiť dobu porušovania cudzej ochrannej známky. Žalobca sa ňou najčastejšie domáha určenia neplatnosti zmluvy alebo neexistencie mimozmluvného záväzku. Vyhľadávanými členskými štátmi na vznesenie takejto žaloby sú napríklad Taliansko, Holandsko alebo Belgicko. Tieto tzv. torpédové žaloby sú umožnené nasledujúcimi pravidlami určovania medzinárodnej príslušnosti súdu obsiahnutými v Nariadení Brusel I.
Podľa čl. 23 si môžu strany zmluvne určiť príslušný súd. Čl. 24 im to umožňuje aj dodatočne po vznesení žaloby jednou stranou. Podľa neho totiž nemôže nepríslušný súd hneď žalobu zamietnúť z dôvodu nepríslušnosti, ale musí dať žalovanej strane možnosť nechať sa do procesu dobrovoľne vtiahnúť. Práve tento proces trvá napr. v Taliansku podstatne dlhšie ako vo väčšine krajín EÚ. Počas tejto doby nemôže žalovaný (napr. držiteľ ochrannej známky) vzniesť žalobu u príslušného súdu. Bráni mu v tom princíp lis alibi pendens ukotvený v čl. 27, podľa ktorého ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať. Často diskutovaný problém, či žaloba na plnenie záväzku a žaloba na určenie neplatnosti daného právneho vzťahu predstavujú konania v tej istej veci v zmysle čl. 27, rozhodol Súdny dvor v rozsudku C – 406/92 Tatry, v ktorom potvrdil identitu oboch konaní.
Na horeuvedenom probléme ale nové rozhodnutie Folien Fischer ešte nič nemení. Jeho možný praktický dopad je zrejmý až v nasledujúcom prípade.
Talianska spoločnosť mieni využiť inzerčnú službu Adwords od Googlu a zaregistruje si ako keyword názov konkurenčnej firmy so sídlom v Rakúsku, ktorý má táto firma v Rakúsku zapísaný ako ochrannú známku. Podľa najnovšej judikatúry SDEÚ zakladá čl. 5 bod 3 v tomto prípade príslušnosť súdov dvoch štátov. A síce súdov členského štátu, v ktorom bola ochranná známka zapísaná a súdov členského štátu, v ktorom je inzerent usadený.
Ak talianska firma vznesie pred talianským súdom negatívnu určovaciu žalobu, že neporušuje ochrannú známku rakúskej firmy, vznesie ju pred kompetentným súdom, ktorý môže vo veci rozhodovať. Toto nie je v záujme rakúskej strany, ktorá by po vznesení žaloby doma dosiahla rozhodnutie vo veci oveľa rýchlejšie.
Či sa ozaj horeuvedená taktika ukáže zmysluplná, nám povie prax v nasledujúcich rokoch. Isté ale je, že keby SDEÚ v prípade Folien Fischer rozhodol inak, možné by to nebolo.
Martin Šrámek, a
Martindiskutujú.
Martin 8:53 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz |
Tento prípad je fakt až neskutočná konštelácia skutkových okolností. Neviem preto či sa dá skutočne záver súdu zovšeobecniť na to čo píšeš v nadpise “Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom”.
SDEÚ tu rieši či “na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, umožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.” (§ 19).
Znamená to, že proti žalovanému páchateľovi nemôže byť založená právomoc tam, kde konal iba jeho spolupáchateľ, ak tento nie je súčasťou konania. Zober si ak by žalovaný bol spolupáchateľ v mieste kde konal alebo kde vznikla škoda, tak proti nemu možno založiť právomoc. Konanie len ako spolupáchateľ (či účastník) teda môže založiť právomoc. Čo však nemožno, je aby jedna osoba svojím konaním založila právomoc voči druhému spolupáchateľovi, ktorý je žalovaný sám bez prvého páchateľa. A teda na posudzovanie právomoci sa musia posúdiť len Handlungsort a Erfolgsort tých čo sú súčasťou žaloby.
Aspoň tak to čítam ja o tejto hodine
Martin
Martin Šrámek 9:05 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz |
S nadpisom som dlho bojoval. Isteze mas pravdu.
To nevyplyva z rozhodnutia, ani som to nechcel konstatovat.
Tiez som to pisal o ‘tejto hodine’
Upravim ho. Vdaka.