Aktualizácie od júl, 2014 Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Tomáš Klinka 12:50 pm dňa July 26, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , ,   

    Civilný sporový poriadok – kauzálna príslušnosť súdov 

    Tak už niekoľko dní je na stránke MS SR zverejnený návrh Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je výsledkom práce Rekodifikačnej komisie pod vedením doc. Števčeka. Text návrhu určite stojí za hlbšiu odbornú debatu, aj vo vzťahu k IPR litigácií, teraz by som sa chcel uviesť zopár poznámok ku kauzálnej príslušnosti súdov v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 23) a z nekalej súťaže (§ 24):

    § 23
    Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva

    (1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov je príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

    (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa 9 odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

    § 24
    Príslušnosť v sporoch z nekalej súťaže

    (1) Na konanie v sporoch z nekalej súťaže je príslušný

    a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre;
    b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne;
    c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

    (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa
    odseku 1 je príslušný
    a) Krajský súd v Bratislave, pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),
    b) Krajský súd v Banskej Bystrici , pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
    c) Krajský súd v Košiciach, pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

    Dlhodobé úsilie EISi a aj ÚPV SR (tu – bod 4 a tu – bod 4.7) o špecializáciu súdov v oblasti IPR nadobúda konkrétne kontúry. Je potrebné však naďalej venovať pozornosť tejto téme a sledovať najmä podrobnosti plánovaného inštitucionálneho nastavenia príslušnosti súdov. Medzi najdôležitejšie body patrí:

    • praktický prienik priemyselnoprávnej a nekalosúťažnej agendy– uplatňujú sa často oba druhy ochrany; žaloby sa tiež menia, dopĺňajú a môže to mať vplyv na kauzálnu príslušnosť (pozri aj § 34 CSP – ex offo skúmanie kauzálnej príslušnosti počas celého konania); s cieľom zabrániť obštrukciám a zbytočnému predlžovaniu konania by mohli byť stanovené explicitné kolízne pravidlá;

    • spory podľa Autorského zákona – dnes sa o nich koná na všetkých (!) okresných súdoch a tento stav nie je najšťastnejší (transpozícia IPRED, špecifická agenda, často aj obchodný rozmer autorskoprávnych sporov); návrh CSP s riešením (špecializáciou) však zatiaľ nepočíta;

    • spory z obchodného tajomstva a know-how – predpokladám, že spadnú do nekalosúťažných sporov (?);

    • celoeurópsky rozmer príslušnosti / právomoci – SR musí notifikovať do OHIM-u zmenu v určení SK súdov pre ochrannú známku Spoločenstva (CTM) a registrovaný dizajn Spoločenstva (RCD) v zmysle príslušných nariadení.

    Celkovo však návrh kauzálnej príslušnosti súdov v CSP vnímam pozitívne.

     
    • Martin Husovec 8:55 am dňa júl 28, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Tomi,

      dakujem za post; tiez som sa prave na to pozeral;

      podla mojho nazoru je to este len polovicny produkt; potrebujeme

      1. kolizne pravidla na priemyselne vs. nekala ako pises; v podstate staci vyjasnenie ze specializovanejsi berie cely spor;
      2. definovanie priemyselnych prav ako aj spory z obchodneho tajomstva, resp. aj obchodneho mena;
      3. autorske pravo by mala byt zverena podobne ako nekala sutaz lokalne trom sudom;

      okrem toho, a to mimo CP treba zabezpecit ze bude osobitny register pre tieto veci, kedze nestaci poukazanie osobitnych sudov, ale treba realne zabezpecit specializovane registre aj na odvolacke a tiez ze okruh sudcov bude uzky; a tiez treba zmenit notifikacie podla nariadeni tak ze to bude tiez len BB ako pises;

      M.

    • Tomáš Klinka 7:23 pm dňa december 9, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Na základe pripomienky ÚPV SR bol materiál doplnený v zmysle vyššie uvedeného postu a bol v tomto znení prerokovaný 4.-5.12.2014 na rokovaní Legislatívnej rady vlády:

      § 25
      Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva

      (1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

      (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

      (3) Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalej súťaže alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1 a 2.

      § 26
      Príslušnosť v sporoch z nekalej súťaže a v autorskoprávnych sporoch

      (1) Na konanie v sporoch z nekalej súťaže a v autorskoprávnych sporoch je príslušný
      a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
      b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
      c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

      (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný
      a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),
      b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
      c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

  • Martin Šrámek 6:42 pm dňa March 31, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , SOIT   

    Hromadná pripomienka k návrhu zákona o geodézii a kartografii, k návrhu zákona o katastri nehnuteľností a za otvorenie prístupu k priestorovým údajom 

    Združenie SOIT zverejnilo na svojej stránke novú hromadnú pripomienku týkajúcu sa návrhu zákona o geodézii a kartografii a návrhu zákona o katastri nehnuteľností. Tieto dva návrhy podľa ich slov kopíruju stiahnuté návrhy z roku 2012, ktoré boli na nátlak verejnosti stiahnuté.

    Návrh týchto zákonov z dielne Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky výrazne kopíruje návrh novely zákona z roku 2012, ktorý bol po predložení mnohých pripomienok stiahnutý z legislatívneho procesu. Pravdepodobne máte v pamäti aj našu hromadnú pripomienku k tejto novele. Napriek úspešnému vyriešeniu viacerých otázok na rozporovom konaní v decembri 2012 súčasný návrh sa naďalej snaží obmedzovať používateľov dát, klásť neprimerané požiadavky na kartografov a vydavateľov a napriek prísľubu ÚGKK, že „bude opäť priestor na spoločné rokovania ešte pred predložením návrhu zákona do pripomienkového konania“ sa takáto diskusia pre nečinnosť ÚGKK neuskutočnila.

    Ak sa vám tieto návrhy a postoj orgánov k verejnosti nepáčia, tak ako nám, do 3.4.2014 podpíšte hromadnú pripomienku na changenet.sk

    Prosíme o pomoc pri šírení tejto súrnej hromadnej pripomienky.

    Vďaka.

     
  • Tomáš Klinka 2:25 pm dňa February 13, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať  

    Chránené označenie pôvodu “Vinohradnícka oblasť Tokaj” zostáva v platnosti – Súdny dvor EÚ dnes zamietol odvolanie Maďarska 

    Aj keď by sa zo slovenského pohľadu mohlo zdať, že inštitút chránených označení pôvodu (Protected Designation of Origin – PDO) resp. zemepisných označení (Protected Geographical Indication – PGI) je trochu v tieni známejších ochranných známok či patentov, pravda je také, že na úrovni Európske únie ide o dôležité druhy priemyselno-právnej ochrany s veľkým ekonomickým potenciálom.

    Slovensko sa síce nemôže popýšiť takými slávnymi označeniami ako francúzske delikatesy “Champagne”, “Cognac” či talianske syry “Parmiggiano Reggiano”, “Gorgonzola” alebo “Grana Padano”. Ale  predsa aj my máme jedno označenie pôvodu, ktoré má vo svete cveng: Vinohradnícka oblasť Tokaj. Vína z tejto oblasti sú natoľko výnimočné, že len samotná garancia pôvodu, s ktorou sa označenie spája, im pridáva na cene. Vedia to miestni vinohradníci a vinári, vedia to spotrebitelia (alebo sa to aspoň učia) a vedia to aj politici. A práve politici spôsobili v únijnej ochrane slovenského “tokajského”  v nedávnej minulosti riadny zmätok, ktorý sa snažili využiť iní politici (najmä maďarskí) vo svoj prospech. Reálne hrozilo, že na úrovni EÚ stratíme akúkoľvek ochranu pre vína zo slovenskej tokajskej oblasti. Maďarsko by tak získalo monopol na používanie označenia “Tokaj”, čo by malo likvidačné dopady na našich producentov a celkovo na tradíciu slovenského “tokajského”.

    Preto má dnešný rozsudok Súdneho dvora EÚ pre slovenských vinohradníkov a vinárov z Tokaja zásadný význam. Držme im palce, aby dokázali tento priaznivý stav náležite využiť a presadiť sa na spoločnom trhu. Tak teda – na zdravie!

     
    • Nezávislosť SD EÚ 9:04 am dňa február 18, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Len doplním, že v širšom kontexte pre mňa osobne znamená tento rozsudok SD EÚ jednoznačný prejav nezávislosti a apolitickosti v rozhodovaní citlivých káuz. Chcem veriť, že to platí v každom takomto prípade.

  • Tomáš Klinka 8:04 pm dňa February 8, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , dobrá viera, Najvyšší súd, neverný agent, , , ,   

    Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie ÚPV SR v kauze “JAMIESON” 

    Rád by som upozornil záujemcov o perličky z oblasti známkového práva na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013 sp. zn. 6Sžhuv/1-4/2013 vo veci s pracovným názvom “JAMIESON”. Rozsudok je značne dlhý (28 strán) a preto by sa mohol hodiť stručnejší prehľad celej kauzy so zdôraznením niektorých dôležitých súvislostí.

    Na základe návrhov kanadskej spoločnosti Jamieson Laboratories v roku 2012 ÚPV SR právoplatne vyhlásil za neplatné štyri ochranné známky spoločnosti BioVita, s.ro (pôvodným majiteľom a prihlasovateľom bol živnostník Marian Fekiač NOVA CONCEPTS):

    1. Jamieson (slovná známka v priloženej úprave z r. 1996)                 
    2. Jamieson Natural Sources (kombinovaná známka z r. 1996)           
    3. JAMIESON (slovná známka z r. 2009)
    4. Jamieson NATURAL SOURCES (kombinovaná známka z r. 2009) 

     

     

    Dôvodom neplatnosti bola u prvých dvoch ochranných známok skutočnosť, že išlo o prihlášky tzv. neverného agenta v zmysle § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, pretože prihlasovateľ (Marián Fekiač) bol v čase podania prihlášky na území SR (nepriamo) obchodným zástupcom majiteľa zahraničnej ochrannej známky (Jamieson Laboratories) a nemal na prihlásenie ochrannej známky vo svojom mene od neho súhlas. Inštitút tzv. neverného agenta je do nášho zákonodarstva prevzatý z Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (čl. 6septies).

    Druhá dvojica ochranných známok bola vyhlásená za neplatnú, pretože ich prihláška nebola podaná v dobrej viere v zmysle § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, pretože prihlasovateľ (Marián Fekiač) preukázateľne vedel o právach iného subjektu (Jamieson Laboratories, Kanada) k zhodným označeniam (slovo Jamieson a motív dúhy a zeleného lístka), pričom bol zjavný aj blokačný účel registrácie s cieľom brániť v dovoze výrobkov kanadskej spoločnosti do SR prostredníctvom iného (výhradného) distribútora (pozri v tejto súvislosti uznesenie KS BA z roku 2012).  Tento absolútny dôvod zamietnutia prihlášky/neplatnosti ochrannej známky je zahrnutý aj do aktuálne platného zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v § 5 ods. 1 písm. l) a má svoj pôvod v známkovej smernici 2008/95/ES.

    Prvým zaujímavým momentom je teda aplikácia dvoch rôznych dôvodov neplatnosti na veľmi podobný skutkový stav, aký existoval u všetkých štyroch známok. Doklady predložené navrhovateľom síce preukazovali nečestné konanie prihlasovateľa už v roku 1996, ale v tom čase zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach neobsahoval dôvod zamietnutia/neplatnosti ochrannej známky prihlásenej v ne-dobrej viere, ktorý bol doplnený až novelou č. 14/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2004. ÚPV SR vychádzal z ústavného princípu zákazu retroaktívneho pôsobenia zákona, k čomu mal konkrétne v súvislosti s neprípustnou spätnou aplikáciou § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 55/1997 Z. z.  jednoznačné vodítko už v skoršej judikatúre Najvyššieho súdu SR vo veci Gastrolux. Nemenej zaujímavý je tiež fakt, že ten istý právny problém v ČR vyriešil Nejvyšší správní soud opačne v prospech spätnej aplikácie dôvodu neplatnosti ochrannej známky prihlásenej v ne-dobrej viere.

    S ohľadom na zistený skutkový stav ÚPV SR vykladal oba aplikované dôvody vo vzájomnej nadväznosti tak, že oba dôvody neplatnosti ochranných známok môžu byť naplnené tým istým konaním prihlasovateľa, pretože oba inštitúty spája nečestný a podvodný úmysel prihlasovateľa za účelom získania určitej neoprávnenej výhody na úkor inej osoby, ktorej legitímne patrí právo k označeniu. Berúc do úvahy túto spojitosť ÚPV SR konštatoval, že situácia neverného agenta je podmnožinou všeobecnej kategórie konania v zlej viere. Prítomný nekalosúťažný rozmer v konaní prihlasovateľa ÚPV SR a aj správne súdy adekvátne zohľadnili prostredníctvom ústavnekonformného výkladu aplikovaných právnych zákonných ustanovení v zmysle čl. 152 ods. 4 s ohľadom na čl. 55 Ústavy SR. Do samotného známkového práva tak presakujú všeobecnejšie princípy ochrany hospodárskej súťaže.

    Majiteľ napadnutých známok sa bránil najrôznejšími argumentmi – strpenie, vydržanie, premlčanie, tvrdenie o nezávislom sub-distribútorovi či o vynaložených investíciach a preukazovanie skutočného používania svojich známok. Nepomohol mu ani prevod napadnutých známok a ani rôzne procesné obštrukcie v konaní pred správnymi súdmi. V tomto smere oceňujem súdy, že sa nenechali zmiasť touto spleťou balastu a dokázali sa prepracovať k jadru veci.

    Nemôžem si odpustiť jednu kritickú poznámku na účet Najvyššieho súdu SR. Odôvodnenie jeho rozsudku neprináša z právneho pohľadu nič nové, senát Najvyššieho súdu len potvrdzuje správnosť už produkovaných názorov Krajského súdu v Banskej Bystrici alebo ÚPV SR. To samo osebe nemusí byť síce vnímané ako zásadný nedostatok zo strany najvyššej inštancie, najmä ak už odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo skutočne kvalitné (čo bolo). Svoju úlohu tu asi zohráva aj úprava Občianskeho súdneho poriadku (§ 219 ods. 2), ktorá podľa mňa nie je vhodná pre účely správneho súdnictva. Čo však možno vnímať v rozsudku Najvyššieho súdu ako skutočné “faux pas”, je zmienka o nariadení č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva (str. 19 a 22 rozsudku) ako relevantnom prameni aplikovaného práva v tomto prípade, ktorý sa týkal výlučne slovenských známok. Najvyššiemu súdu by sa to naozaj nemalo stávať.

     
    • Martin Husovec 4:24 pm dňa február 9, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Tomi, ďakujem pekne za tento post. Veľmi zaujímavá vec.

      Napadlo ma prečo žalobca v časti neverného obchodného zástupcu neuplatnil odnímací prevodný nárok podľa § 32 bývalého ZoOchrZ? Už prvé znenie zákona poznalo tento nárok.

      PS: mohol by si aj častejšie posharovat takéto preličky :)
      Martin

    • Tomáš Klinka 7:10 pm dňa február 9, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Ďakujem Martin, ešte mám pripravených niekoľko perličiek, ktoré prešli Najvyšším súdom.

      Je pravda, že odnímací nárok mal majiteľ zahraničnej OZ proti svojmu nevernému agentovi aj podla predchádzajúceho zákona (ust. 32) a samozrejme – lebo Parížsky dohovor – má ho aj dnes podla súčasného známkového zákona (ust. 19). Zásadný rozdiel je však v tom, kto je o nároku kompetentný rozhodovať. Kým podľa zákona 55/1997 to bol ÚPV SR, teraz podľa zákona 506/2009 je to súd. Tu si musím prihriať polievočku, pretože od relevantných advokátov mám spätnú väzbu, že rýchlosť, kvalita, predvídateľnosť a nižšie procesné riziko (náklady) hovorí jednoznačne v prospech ÚPV SR (čo ma osobne teší a zároveň to niečo vypovedá aj o dôvere v naše súdy). A tak jediná prijateľná možnosť je známky zneplatniť a podať si vlastné prihlášky.

      Ešte by som dal do pozornosti odvahu (či drzosť) prihlasovateľa tých známok Jamieson – keď zistil, že Kanaďania začali používať upgradované logo (nižšia dúha), bez váhania si ho v SR prihlásil (kombinovaná známka z r. 2009). Inak základným argumentom bývalého majiteľa, ktorým chcel vylúčiť pochybnosti o jeho dobrej viere pri podávaní prihlášok v r. 2009, bol poukaz na svoje dve podobné staršie známky z r. 1996: “Ako môžem konať v zlej viere, keď už som majiteľom podobných známok?!” Za iných okolností by tento fakt bol významný, ale ÚPV SR ho odmietol z dôvodu, že neplatnými boli už tie staršie známky z r. 1996. Z nepráva nikdy nemôže vzniknúť právo a nikto by nemal mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Aj tento filozofický pohľad určoval priebeh kauzy “Jamieson”.

    • jamieson 2:24 pm dňa september 25, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      jaky prospech prosim vas z vlastnictva tychto znamok podla vas mohol asi tak mat?

      evidentne riesite trapnosti a nie podstatu
      registraciou tychto znamok si chranil svoje podnikanie na slovensku cca 18rokov prace okolo tejto znacky
      zakon mu to umoznoval tak si ich registroval, aj s tym vedomim ze o ne pride a kona protipravne
      dzrost je opat niekde inde aj praca a spravodlivost sudov nakolko distribucna firma ktora mu na slovensku ukradla toto podnikanie ma voci nemu nezaplatene faktury za niekolko mesiacov po dobu uz 3 rokov
      ja tento clanok chapem ako ucelovy, nic podstatne nehovoriaci vyzrhnuty z kontextu dalsich okolnosti

      toto su perlicky

      • Tomáš Klinka 4:07 pm dňa september 25, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

        Predovšetkým odmietam obvinenie z účelovosti tohto článku – v žiadnom prípade nemal iný cieľ, ako upozorniť na právne zaujímavé súvislosti tohto prípadu. Chápem, že nemusia byť zaujímavé pre každého. A propo “perličky”: dalo by sa ich spomenúť určite viacej (a to ja mám v tomto smere len obmedzené informácie), len si treba uvedomiť, že my na tomto mieste nechceme prať špinavé prádlo zúčastnených firiem a odkrývať prípadné šedé pozadie konkrétneho biznisu. Ďakujem za pochopenie. Ak máme ďalej diskutovať, položím len jednoduchú otázku:

        “Bolo v poriadku, keď bývalý majiteľ už neplatných SK známok navrhol colné opatrenie na zadržanie výrobkov proti samotnému výrobcovi (!), resp. SK distribútorovi týchto výrobkov?”

        Bez ohľadu na ďalšie okolnosti sa mi toto javí ako drzosť (bez urážky), ako jednoznačné zneužitie domnelého práva, ktoré len potvrdzuje dôvodnosť a správnosť zneplatnenia uvedených SK známok. Alebo na to existuje rozumné vysvetlenie?

    • Martin Husovec 2:40 pm dňa september 25, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      ad jamieson,

      dakujem ze ste nam “ogrcali” diskusiu obvineniami a v podstate neprispeli ziadnym vecnym argumentom.

      “zakon mu to umoznoval” je v tomto smere zjavny argumentacny faul, kedze prave o tom je podstata sporu;

      M.

  • Martin Šrámek 2:19 pm dňa October 12, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , , , , ,   

    SDEÚ: Určenie právomoci súdu v spore z porušenia autorského práva 

    Minulý týždeň vydal SDEÚ rozhodnutie C-170/12 Pinckney, ktoré nám má pomôcť pri určovaní právomoci súdu pri sporoch z porušovania autorských práv cez internet. Očakávalo sa, že odpovie na otázky, ktoré vznikli po vydaní smerodajných rozhodnutí eDate a Wintersteiger. Stalo sa tak iba čiastočne.

    Otázky na prejudiciálne rozhodnutie Súdnemu dvoru predložil Cour de cassation vo veci Peter Pinckney proti KDG Mediatech AG.

    9.        Pán Pinckney, ktorý má bydlisko v Toulouse (Francúzsko), tvrdí, že je autorom, skladateľom a interpretom dvanástich piesní nahraných skupinou Aubrey Small na gramofónovú platňu.

    10.      Po tom, ako zistil, že tieto piesne boli bez jeho súhlasu nahrané na kompaktné disky (CD) vylisované spoločnosťou Mediatech v Rakúsku, a následne predávané britskými spoločnosťami Crusoe alebo Elegy na rôznych internetových stránkach prístupných okrem iného z bydliska pána Pinckneyho v Toulouse, podal 12. októbra 2006 na spoločnosť Mediatech žalobu na Tribunal de grande instance de Toulouse (Vyšší súd v Toulouse), ktorou sa domáhal náhrady škody vzniknutej zásahom do jeho autorských práv.

    Pravidlá určovania právomoci súdov v občiansko-právnych sporoch sú vo väčšine štátov EÚ zjednotené Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I).
    Podľa čl. 2 Nariadenia môže pán Pinckney v predloženom prípade žalovať spoločnosť KDG Mediatech v mieste jej sídla v Rakúsku (tzv. všeobecná právomoc podľa princípu actor sequitur forum rei). Článok 5 bod 3 určuje tzv. osobitnú právomoc súdu vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Tento článok zakladá kompetenciu súdu, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. V prípade cezhraničných deliktov, pri ktorých miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl. 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.

    SDEÚ sa už zaoberal výkladom tohto ustanovenia v kontexte porušenia práv prostredníctvom internetu v spomínaných rozhodnutiach eDate a Wintersteiger. V prvom šlo o porušenie osobnostných práv prostredníctvom difamačného obsahu internetovej stránky a v druhom šlo o porušenie ochrannej známky pomocou služby Google Adwords.

    Francúzsky súd mal podľa všetkého pochybnosti, či závery z tejto judikatúry sa dajú použiť aj v súvislosti s porušením autorského práva. Z toho dôvodu predložil Súdnemu dvoru nasledujúce otázky.

    1.      Má sa článok 5 bod 3 [nariadenia] vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia majetkových autorských práv, ku ktorému došlo zverejnením obsahu na internetovej stránke,

    –        môže osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, podať žalobu o určenie zodpovednosti na súdoch každého členského štátu, na území ktorého je obsah zverejnený na internete dostupný alebo bol dostupný, aby dosiahla náhradu len tej škody, ktorá jej bola spôsobená na území členského štátu, ktorého súd prejednáva žalobu,

    alebo

    –        je okrem toho potrebné, aby tento obsah v súčasnosti alebo v minulosti bol určený verejnosti na území tohto členského štátu, alebo je potrebné, aby existovala iná spojitosť?

    2.      Má sa na prvú otázku odpovedať rovnako aj v prípade, že k údajnému porušeniu majetkových autorských práv nedošlo zverejnením obsahu v elektronickej podobe, ale ako v prejednávanej veci ponúkaním hmotného nosiča, ktorý reprodukuje tento obsah, na internete?

    Predtým než prejdeme k samotnej otázke určenia právomoci súdu, je nevyhnutné sa povenovať otázke prípustnosti prejudiciálneho konania. Generálny advokát Jääskinen totiž vo svojom stanovisku navrhol Súdnemu dvoru konanie určiť za neprípustné.

    Aj prípadné zodpovedanie predložených otázok totiž nepomáha podľa neho určiť v predloženom spore právomoc súdu:

    21.      Druhý dôvod neprípustnosti sa týka užitočnosti odpovede Súdneho dvora pre vyriešenie sporu vo veci samej vzhľadom na neexistenciu zjavnej súvislosti medzi položenými otázkami a sporom, ktorý rozhoduje vnútroštátny súd.

    22.      Súdny dvor opakovane rozhodol, že nie je potrebné odpovedať na prejudiciálne otázky, ak požadovaný výklad práva Únie nemá objasniť vyriešenie sporu vo veci samej, najmä ak sa predmet tohto sporu odlišuje od predmetu položených otázok.

    Podľa Jässkinena sa položené otázky netýkaju sporu pána Pinckneyho so spoločnosťou KDG Mediatech, ale s britskými spoločnosťami Crusoe a Elegy.

    23.      Z tohto hľadiska osobitosť tejto veci súvisí s tým, že tento aspekt prípustnosti nemožno posudzovať priamo, ale je potrebné najprv preskúmať systém ochrany autorských práv v Európskej únii. Keď totiž vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe pre porušenie autorských práv na základe článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, musí najprv kvalifikovať údajné činnosti z hľadiska autonómnych pojmov obsiahnutých v smernici 2001/29  s cieľom lokalizovať jeden z prvkov údajnej zodpovednosti na území členského štátu, kde má tento súd sídlo, aby prípadne potvrdil svoju právomoc.

    25.      Podľa môjho názoru je nesporné, že údajné rozmnoženie predmetných diel vo forme CD, ktoré údajne vykonala Mediatech, spadá do výlučného práva rozmnožovania v zmysle článku 2 smernice 2001/29. V tejto súvislosti poukazujem na to, že porušenia práva rozmnožovania majú v zásade prísne územný rozmer. Pokiaľ ide o vylisovanie CD, v prejednávanej veci je týmto územím Rakúsko. Aj keby zhotoviteľ nepovolenej rozmnoženiny tiež sprístupňoval alebo šíril predmetný obsah v zahraničí, a to buď sám, alebo prostredníctvom spolupáchateľa, porušenie v zahraničí, ktoré by z toho vyplynulo, by bolo dôsledkom neskoršieho sprístupnenia alebo šírenia a nie samotného rozmnoženia.

    26.      Pokiaľ ide o údajné ponúkanie uvedených CD na internete britskými spoločnosťami, zastávam názor, že spadá do pôsobnosti výlučného práva šírenia stanoveného v článku 4 smernice 2001/29. Cieľom takého ponúkania na internete je totiž prevod vlastníctva k hmotnému nosiču obsahu chráneného autorským právom.

    35.      Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú by Súdny dvor mohol poskytnúť, by tiež nebola užitočná pre vnútroštátny súd, keďže tento súd nerozhoduje o žalobe týkajúcej sa šírenia CD na internete z internetovej stránky, ale o žalobe týkajúcej sa rozmnožovania diel vyplývajúceho z vylisovania CD v Rakúsku.

    Pre potešenie všetkých, ktorí toto rozhodnutie dlho očakávali, určil Súdny dvor konanie za prípustné.

    18.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor môže zamietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 11. septembra 2008, Eckelkamp a i., C‑11/07, Zb. s. I‑6845, bod 28, ako aj z 20. júna 2013, Rodopi‑M 91, C‑259/12, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 27).

    20.      V predmetnom prípade je nesporné, že vnútroštátny súd rieši tvrdenie, že došlo k zásahu do majetkových autorských práv, spočívajúcemu v tom, že na internete je ponúkaný hmotný nosič rozmnožujúci chránené dielo a že otázka, či francúzske súdy majú právomoc vyriešiť spor založený na tomto tvrdení, predstavuje samotné jadro veci samej. Vzhľadom na všetky prvky, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, sa totiž zdá, že výsledok tohto sporu závisí od odpovede na prejudiciálne otázky, ktoré je okrem toho vhodné preformulovať.

    Súdny dvor teda, na rozdiel od Jääskinena, videl v položených otázkach súvislosť s predmetom sporu vo veci samej. Preformulovanie otázok skôr zodpovedá princípu spolupráce SDEÚ s vnútroštátnymi súdmi ako ich odmietnutie. Otázky boli preformulované nasledovne.

    22.      Týmito otázkami, ktoré treba preformulovať, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie.

    Na preformulovanú otázku SDEÚ odpovedal takto.

    47.      Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na položené otázky tak, že článok 5 bod 3 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie. Tento súd má právomoc rozhodnúť iba o škode spôsobenej na území členského štátu, na území ktorého sa nachádza.

    Z tohto odstavcu je ale zrejmé iba to, že francúzsky súd je v danom prípade prislušný. Ratio o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera  sa nachádza v paragrafe 43.

    43.      Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o údajné porušenie majetkového autorského práva, právomoc konať vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti vznikne, pokiaľ ide o súd, ktorý začal konanie, ak členský štát, na území ktorého sa nachádza tento súd, chráni majetkové práva, na ktoré sa odvoláva žalobca, a ak hrozí, že vznikne údajná škoda v obvode súdu, ktorý začal konanie.

    Pri určovaní miesta kde vznikla škoda (Erfolgsort) je teda postačujúce aby dané právo bolo v obvode súdu chránené a aby existovala potenciálna možnosť vzniku škody v tomto obvode. Právomoc súdu je ale obmedzená na škodu, ktorá vznikla v danom členskom štáte.

    Tento výklad má jedno slabé miesto. Z hľadiska systematiky nariadenia Brusel I je čl. 5 osobitné ustanovenie, ktoré sa má vykladať striktne. Jedným z dôvodov, prečo je domicil žalovaného všeobecným pravidlom, je tzv. rovnováha zbraní. Keďže žalobca má výhodu prípravy a formulovania žaloby, prenecháva čl. 2 žalovanému výhodu domáceho prostredia. Výnimka v čl. 5 bode 3 nenarušuje tento princíp, ak žalovaný mal možnosť predpovedať cezhraničný dosah svojho konania a mohol očakávať, že bude žalovaný v zahraničí. Vzhľadom na to, že konanie žalovaného, t.j. vytlačenie CD nosičov, je výlučne vnútrostátne a jeho cezhraničný dosah bol zapríčinený až treťou stranou, nemohla spoločnosť KDG Mediatech predpovedať, že bude žalovaná vo Francúzsku.

    Týmto rozhodnutím nie sú zďaleka zodpovedané všetky otázky týkajúce sa čl. 5 bodu 3 a autorských práv. Nedávno predložený prípad C-441/13 Pez Hejduk proti EnergieAgentur.NRW GmbH má ujasniť výklad tohto ustanovenia v spojení s porušením chránených práv príbuzných s autorskými právami, sprístupnením fotografií na internetovej stránke. Otázny naďalej ostáva aj výklad v súvislosti s porušením autorských práv zverejnením diela v elektronickej podobe, napríklad formou online streamingu.

     
  • Martin Šrámek 7:15 pm dňa June 1, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , , Melzer, ,   

    SDEÚ: Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom ak nie je stranou sporu 

    V dlhoočakávanom rozhodnutí C-228/11 Melzer v. MF Global UK Ltd sa SDEÚ venoval otázke, či čl. 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) dovoľuje založenie príslušnosti na základe tzv. ‘wechselseitige Handlungsortszurechnung‘. Pod týmto nepreložiteľným termínom sa myslí nástroj nemeckého procesného práva, ktorý riadi miestnu príslušnosť súdov v nasledujúcom prípade:

    Pán Melzer, bydliskom v Berlíne, sa domáha náhrady majetkovej škody od anglickej spoločnosti MF Global UK Ltd (ďalej iba MFG), ktorú mu táto spoločnosť spolu so spoločnosťou Weise Wertpapier Handelsunternehmen (ďalej iba WWH), sídliacej v Düsseldorfe, (údajne) spôsobila. Pán Melzer sa rozhodol žalovať výlučne MFG a to v Düsseldorfe. Článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I určuje medzinárodnú príslušnosť vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Ustálená judikatúra hovorí, že v prípade cezhraničných deliktov, kde miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl, 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.
    V predloženom prípade príčinné udalosti (údajne) spôsobili škodu v mieste bydliska pána Melzera, v Berlíne. Príčinná udalosť č. 1 je pripísateľná žalovanej strane MFG v Londýne a príčinná udalosť č. 2 spoločnosti WWH v Düsseldorfe, ktorá ale nie je spornou stranou. Podľa nemeckého procesného práva a teda podľa ”wechselseitige Handlungsortszurechnung‘ by v takomto prípade bola príslušnosť súdu v Düsseldorfe založená.

    Tú ale určuje nariadenie Brusel I, ktoré sa má vykladať, ako SDEÚ zdôraznil, nezávisle od národných predpisov. Súd rozhodol v horeuvedenej veci nasledovne:

    Z uvedeného vyplýva, že za okolností, aké existujú vo veci samej, keď je len jedna z viacerých osôb považovaných za zodpovedné za vytýkanú škodu žalovaná pred súdom, v ktorého obvode nekonala, autonómny výklad článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 v súlade s jeho cieľmi a štruktúrou bráni tomu, aby sa skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, považovala za skutočnosť, ku ktorej došlo v obvode tohto súdu.

    V dôsledku toho treba na predloženú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, neumožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.

    Podľa výkladu Súdu nezakladá teda článok 5 bod 3 príslušnosť súdu v Düsseldorfe, ale v Londýne (Handlungsort) a v Berlíne (Erfolgsort). Rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé, ale napriek tomu bude pravdepodobne ešte vystavené istej dávke kritiky.

     
    • Martin 8:53 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Tento prípad je fakt až neskutočná konštelácia skutkových okolností. Neviem preto či sa dá skutočne záver súdu zovšeobecniť na to čo píšeš v nadpise “Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom”.

      SDEÚ tu rieši či “na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, umožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.” (§ 19).

      Znamená to, že proti žalovanému páchateľovi nemôže byť založená právomoc tam, kde konal iba jeho spolupáchateľ, ak tento nie je súčasťou konania. Zober si ak by žalovaný bol spolupáchateľ v mieste kde konal alebo kde vznikla škoda, tak proti nemu možno založiť právomoc. Konanie len ako spolupáchateľ (či účastník) teda môže založiť právomoc. Čo však nemožno, je aby jedna osoba svojím konaním založila právomoc voči druhému spolupáchateľovi, ktorý je žalovaný sám bez prvého páchateľa. A teda na posudzovanie právomoci sa musia posúdiť len Handlungsort a Erfolgsort tých čo sú súčasťou žaloby.

      Aspoň tak to čítam ja o tejto hodine :)

      Martin

      • Martin Šrámek 9:05 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať

        S nadpisom som dlho bojoval. Isteze mas pravdu.
        To nevyplyva z rozhodnutia, ani som to nechcel konstatovat.
        Tiez som to pisal o ‘tejto hodine’ :)
        Upravim ho. Vdaka.

  • dominika.bezakova 12:57 pm dňa March 15, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , E-commerce,   

    Jednotný systém alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v EÚ – Smernica o alternatívnom riešení sporov a Nariadenie o riešení sporov online 

    V novembri 2011 predložila Európska Komisia návrh novej legislatívnej úpravy jednotného systému alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (ARS). Predložený legislatívny balík obsahoval Návrh smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (2011/0373 (COD)), ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/20004 a smernica 2003/22/ES a Návrh nariadenia o on-line riešení spotrebiteľských sporov (2011/0374 (COD)). Podľa Európskej Komisie správne fungujúca schéma ARS  prispeje k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v cezhraničný nákup a posilní ich ochranu. Väčší objem cezhraničných obchodov, osobitne on-line, poskytne aj nové príležitosti obchodníkom a má oživiť jednotný trh. Harmonizácia diverzifikovaných pravidiel týkajúcich sa ARS tak bola jednou z priorít EÚ, vyjadrených v „Single Market Act I“„Digital Agenda for Europe“. Pôvodne mali byť Smernica a Nariadenie prijaté do konca roka 2012. Nakoniec však, po vyše rok trvajúcom legislatívnom procese a niekoľkých zmenách, boli nové pravidlá 12.03.2013 v EP schválené.

    Podľa vyjadrenia poslanca EP a  spravodajcu Smernice, Louisa Grecha (S&D, MT):

    “Smernica o alternatívnom riešení sporov je víťazstvom tak pre nakupujúcich, ako aj pre predávajúcich. Rýchly a lacný celoúnijný mechanizmus riešenia sporov ušetrí spotrebiteľom miliardy eur ročne a podporí cezhraničný elektronický obchod, ktorý je kľúčovým stimulom pre jednotný trh EÚ,”

    Spotrebitelia a obchodníci tak budú môcť svoje spory riešiť on-line i off-line, na lokálnej ako i cezhraničnej úrovni, prostredníctvom mimosúdnych ARS orgánov, ktoré sú členské štáty povinné zriadiť. Pre B2C elektronický obchod je osobitne významné nové Nariadenie, ktoré zavádza možnosť riešiť spory výlučne on-line (RSO). V zmysle Odôvodnenia 8 Nariadenia, RSO ponúka jednoduché, efektívne, rýchle a nízkonákladové mimosúdne riešenie sporov vzniknutých pri on-line transakciách. Za týmto účelom bude zriadená RSO platforma –  interaktívna webovú stránka, spravovaná Európskou komisiou, ktorá bude dostupná cez portál „Vaša Európa“, vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Prostredníctvom nej budú môcť spotrebitelia, zdarma a v nimi vybranom jazyku, podať sťažnosť. Obchodníci so sídlom na území Únie budú musieť  na svojich webových stránkach uviesť elektronický odkaz na platformu. Nová úprava tiež stanovuje, že príslušné ADR entity musia vyriešiť spor do 90 dní.
    Text oboch dokumentov môžete nájsť tu.

    Tlačová správa EP v SJ tu a Komisie v AJ je tu.

     
  • Martin Husovec 9:50 pm dňa February 20, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , , , Matej Myška,   

    Rigorózna práca o data retention 

    Náš dobrý kolega Matěj Myška z brnenského Ústavu pre právo a technologie nedávno obhájil svoju rozsiahlu rigoróznu prácu o data retention “Právní aspekty uchovávání provozních a lokalizačních údajů”.

    Při zohlednění výše zmíněného, můžeme cum grano salis uzavřít práci s tím, že nám data retention nepřinesla dočasně ani trochu bezpečnosti a ochranu před nejzávažnějšími formami trestné činnosti, jelikož pro dosažení tohoto cíle v současné podobě nastavené Směrnicí není vhodná, zato však vedla ke ztrátě (informační) svobody, k čemuž je naopak způsobilá mimořádně.

    Matějovi gratulujeme k informačne veľmi hodnotnej práci. Čitateľom ju môžeme len jednoznačne odporučiť  k prečítaniu. Uvidíme ako sa zatiaľ k problému postaví SDEÚ, a tiež ÚSSR v konaní, ktoré iniciovalo EISi. Veríme, že sa stotožní s vyššie citovanou vetou z práce.

    Práca je celá dostupná tu (.pdf).

     
  • Martin Husovec 7:01 am dňa February 13, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: 2%, , fundrising   

    Urobte niečo iné ako 80 % Slovákov 

    Každý rok môžu zamestnanci a podnikatelia poukázať 2 % pre neziskový sektor. Každý tak môže prispieť k zmene slovenskej spoločnosti bez toho aby zaplatil niečo navyše. Je smutné, že až 80 % obyvateľov SR túto možnosť nikdy nevyžuje, a svoje 2 % pre lepšie Slovensko nechá prepadnúť štátu. Buďte iný!

    V roku 2013 sa o Vaše 2 % uchádza aj EISi – nezisková organizácia, ktorá aktívne bojuje za práva a slobody internetových užívateľov a lepšie podnikateľské prostredie na internete. Vedieme pre Vás súdne spory a aktivizujeme sa pred orgánmi verejnej moci, vykonávame výskum, navrhujeme lepšiu právnu úpravu a zvyšujeme všeobecné povedomie.

    V roku 2012 sme napríklad:
    • dostali protiústavné plošné sledovanie občanov podľa zákona o elektronických komunikáciách na Ústavný súd SR (viac),

    • predstavili návrh na novelizáciu autorského zákona, ktorý by mal umožniť riadne fungovanie slobodných licencií aj na Slovensku (napr. licencie GPL, Creative Commons, a pod.) – (viac),

    • pomohli obci Heľpa a Pohorelá pri neodbornom vyberaní licenčných poplatkou zo strany SOZA (viac),

    • podali odborné podanie (amicus curiae) pre Najvyšším súdom vo veci Stacho v. Klub Strážov, ktorý sa týka férového určenia rozsahu zodpovednosti poskytovateľov služieb na internete za konanie ich užívateľov (viac),

    • odborné podanie (amicus curiae) pred Krajským súdom v Prešove vo veci známej ako 60 eurové faktúry – prípadu skrytého spoplatňovania webstránok prostredníctvom všeobecných obchodných podmienok (viac),

    • odborné podanie (amicus curiae) pred Najvyšším súdom vo veci Ecopress v. Storin týkajúceho sa stanovenia prahu autorskoprávnej ochrany pri novinových článkoch (viac),

    • vydali prvú slovenskú doménovú čítanku, ktorá je prvým systematickým utriedením slovenských doménových rozhodnutí (stiahnuť),

    • navrhli lepšiu špecializáciu súdov a sudcov v oblasti práva duševného vlastníctva na Slovensku (viac),

    • založili sme Arbitrážne centrum pre právo duševného vlastníctva a informačných technológií (ACIPiT), ktoré má ambíciu byť špičkovým fórom pre rozhodovanie sporov týkajúcich sa autorských a priemyselných práv, sporov z nekalej súťaže a používania informačných technológií (viac).

    • poskytovali právnu pomoc občanom v oblasti internetového práva, ochrany digitálneho spotrebiteľa a autorských práv, napríklad v spore EURA v. FRSR, kde Finančné riaditesľstvo SR pri plnení digitálnej zákonnej povinnosti vynucovalo používanie produktov jedného výrobcu pod hrozbou pokuty (viac).

    • spoluorganizovali s portálom Najpravo.sk špecializovaný týždeň práva duševného vlastníctva a informačných technológií (viac).

    V roku 2013 sa ešte väčšmi plánujeme venovať ochrane digitálneho spotrebiteľa a počítačovej bezpečnosti a kriminalite a zvyšovať právne povedomie občanov aj v tejto oblasti.

    Všetká táto práca stojí peniaze. Pre rok 2013 stále potrebujeme získať 2000 Eur, aby sme zapezpečili efektívnu prácu na našich projektoch. Pomôžte nám poukázaním 2 % zo svojich daní, ktoré by inak pripadli štátu. Každá pomoc, hoci aj drobná, nám umožní pokračovať v našej práci. Aj Vaše rozhodnutie dokáže niečo zmeniť na Slovensku.

    Naše formuláre a údaje nájdete tu.

     
  • Martin Husovec 7:23 pm dňa January 25, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , damages,   

    BGH považuje pripojenie k internetu za základnú životnú potrebu 

    Podľa nemeckého Spolkového najvyššieho súdu (sp. zn. III ZR 98/12) patrí pripojenie k internetu k jednej zo základných životných potrieb. Jeho dočasná nedostupnosť môže preto viesť k zodpovednosti za škodu zo strany poskytovateľa pripojenia, a to i bez toho aby zákazník preukázal vznik konkrétnej škody. Zeit píše:

    Im konkreten Fall hatte der Kunde eines Internetproviders seinen Tarif gewechselt – anschließend funktionierte der DSL-Anschluss zwei Monate lang überhaupt nicht mehr: kein Internet, kein Festnetz, kein Fax. Der Mann aus Fürstenfeldbruck (Bayern) wollte Schadenersatz. Doch in den Vorinstanzen gewährten ihm die Gerichte nur die konkreten Mehrkosten für Mobilfunkgebühren und die Rechnungen eines anderen Anbieters.

    Der BGH hob die Entscheidungen auf und verwies den Fall zurück an das zuständige Landgericht: Ähnlich wie beim Auto sei auch bei Telefon und Internet die “ständige Verfügbarkeit für die Lebensgestaltung von zentraler Bedeutung”. Der überwiegende Teil der Einwohner Deutschlands nutze das Internet täglich, argumentierte der BGH. Damit habe es sich zu einem das Leben eines Großteils der Bevölkerung entscheidend mitprägenden Medium entwickelt. Ein Ausfall mache sich sich “signifikant im Alltag bemerkbar”.

    Dôvod nájdeme v tlačovej správe BGH:

    Nach der Rechtsprechung des Bundesgerichtshofs muss der Ersatz für den Ausfall der Nutzungsmöglichkeit eines Wirtschaftsguts grundsätzlich Fällen vorbehalten bleiben, in denen sich die Funktionsstörung typischerweise als solche auf die materiale Grundlage der Lebenshaltung signifikant auswirkt.

    Na podrobnosti si musíme počkať na rozhodnutie celé.

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť