Aktualizácie od november, 2012 Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Martin Husovec 8:11 pm dňa November 25, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , ,   

    Mojsejovej súd zakázal premenovať svoju stranu na Novú väčšinu 

    Nečakal by som, že tu niekedy na blogu budem reportovať práve o tejto pani, ale cesty ochranných známok sú nevyspytateľné. Podľa SME.sk, sudkyňa Okresný súd Košice I Zuzana Čiskovská, zakázala predbežným opatrením strane Nory Mojsejovej používať názov Nová väčšina. Súd podľa SITA v predbežnom opatrení konštatuje, že

    Strana slobodné slovo – Nory Mojsejovej (SSS-NMN) je povinná zdržať sa používania akéhokoľvek gramatického tvaru spojenia Nová väčšina ako svojho názvu alebo súčasti svojho názvu. Tiež sa musí zdržať akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zmene jeho názvu s použitím gramatického tvaru spojenia Nová väčšina a nesmie sa obrátiť ani na iné štátne orgány vo veci registrácie zmeny názvu s použitím gramatického tvaru spojenia Nová väčšina, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

    Navrhovateľom vo veci je občianske združenie Sen pre Slovensko. Podľa SME.sk:

    “Sen pre Slovensko požiadal ešte 31. augusta Úrad priemyselného vlastníctva o registráciu ochrannej známky pre názov Nová väčšina. Preto ohlásené používanie rovnakého názvu Stranou slobodné slovo – Nory Mojsejovej považuje za porušenie svojich práv,” povedal podpredseda NOVA Gábor Grendel.

    Rozhodnutie, ktoré ešte nie je na rozhodnutia.sk, je zaujímavé hneď z dvoch hľadísk. Faktu, že politické strana si uplatňuje práva za známky voči tretej osobe, ktorá ju chce používať ako názov pre politickú stranu (t.j. striktne nie na tovary a služby v obchodnom styku). A tiež tým, že prihlasované známky “Nová väčšina NOVA” ( 5675-2012), “nová nova väčšina” (5591-2012) sú ešte len v konaní. Zo strany prihlasovateľa Sen pre Slovensko, o.z. tak išlo o uplatňovanie práv z ešte neudelenej ochrannej známky. Podľa nášho § 33 ZoOchrZ totiž platí, že:

    (1) Ak sú splnené podmienky na zápis označenia do registra a konanie o prihláške nebolo zastavené, v lehote podľa § 30 neboli podané námietky alebo ak sa konanie o námietkach skončilo právoplatným rozhodnutím úradu o zastavení konania alebo zamietnutí námietok, úrad označenie zapíše do registra.

    (2) Účinky zápisu ochrannej známky do registra nastávajú dňom zápisu označenia do registra. Týmto dňom sa prihlasovateľ stáva majiteľom ochrannej známky; majiteľovi vydá úrad osvedčenie o zápise ochrannej známky do registra.

    (3) Zápis ochrannej známky do registra oznámi úrad vo vestníku.

    Prihlasovateľ známky teda nie je jej majiteľom pokiaľ na základe jeho prihlášky nie je označenie zapísané do registra. Zákon pritom poskytuje ochranu len majiteľom (§ 8 ods. 1) a nepozná osobitnú ochranu pre prihlasovateľa (porovnaj napr. § 15 ods. 2 PatZ). Účinky zápisu pritom nemajú ex tunc účinky. Nehovorím, že takéto rozhodnutie je nevyhnutne nesprávne, len ma zaujíma ako sa s týmto súd popasoval v odôvodnení.

    Inak prihlasované tovary a služby sú z kategórie 35, 41, 42, t.j. (zvýraznené zaujímavé):

    35 – Reklama, reklamné služby, reklama na počítačovej komunikačnej sieti, reklamné agentúry, vydávanie a aktualizovanie reklamných materiálov, vydávanie reklamných alebo náborových textov, rozširovanie reklamných materiálov zákazníkom (letáky, prospekty, tlačoviny, vzorky), rozširovanie reklamných alebo inzertných oznamov, písanie a uverejňovanie reklamných textov, príprava inzertných stĺpcov, rozširovanie vzoriek tovarov, reklamné predmety, ich nákup, sprostredkovanie a zabezpečovanie, grafická úprava tlačovín na reklamné účely, prenájom reklamných plôch, prenájom reklamných priestorov, prenájom reklamných materiálov, prenájom reklamného času vo všetkých komunikačných médiách, rozhlasová reklama a televízna reklama vrátane jej produkcie, prezentácia výrobkov v komunikačných médiách pre maloobchod, podpora predaja, public relations, merchandising, marketingové štúdie, organizovanie obchodných akcií na propagačné účely, organizovanie komerčných alebo reklamných výstav a veľtrhov, organizovanie výstav na komerčné alebo reklamné účely, organizovanie výstav na obchodné a reklamné účely, obchodný alebo podnikateľský prieskum, prieskum trhu, prieskum verejnej mienky, obchodné alebo podnikateľské poradenstvo, poradenstvo v obchodnej činnosti, obchodné informácie a rady spotrebiteľom, zasielanie reklamných materiálov zákazníkom, kopírovanie alebo rozmnožovanie dokumentov, lepenie plagátov, predvádzanie tovaru, plánovanie, nákup a sprostredkovanie priestoru pre reklamu, vydavateľská činnosť v oblasti reklamných tlačovín, služby v oblasti média a press relations, prieskum a konzultačné služby týkajúce sa obchodu, reklamy a marketingu, obchodné alebo podnikateľské informácie, obchodné odhady, zbieranie, zhromažd’ovanie a zoraďovanie údajov do počítačových databáz, vedenie kartoték v počítači, spracovanie textov, vyhľadávanie sponzorov, služby outsourcingu, štatistické kompilácie.

    41 – Vydávanie periodickej a neperiodickej tlače a kníh, vydávanie kníh a časopisov v elektronickej forme, elektronická edičná činnosť v malom (DTP služby), písanie, formátovanie a vydávanie textov, fotografovanie, fotografická reportáž, plánovanie, organizovanie a vedenie seminárov, konferencií, kongresov, sympózií, koncertov, predstavení, živých vystúpení, večierkov, plesov, lotérií, dielní na výučbu, kultúrnych alebo vzdelávacích výstav, školení, vedomostných alebo zábavných súťaží, informácie o možnostiach rekreácie, rozptýlenia a zábavy, informácie o výchove a vzdelávaní, praktický výcvik, výchovno-zábavné klubové služby, obveselenie, organizovanie športových súťaží, vedomostných alebo zábavných súťaží, súťaží krásy, diskotéky, divadelné predstavenia, zábavné parky, cirkusy, služby v oblasti estrád, pedagogické informácie, poradenstvo v oblasti vzdelávania, vyučovanie, vzdelávanie, informácie o možnostiach rekreácie, rozptýlenia, zábavy, poskytovanie elektronických publikácií on-line, poskytovanie počítačových hier (on line, z počítačových sietí), prevádzkovanie karaoke, športové podujatia, športoviská, rezervácia a predaj vstupeniek, zábava, pobavenie, nočné kluby, služby orchestrov, umelecké módne agentúry.

    42 – Grafické dizajnérstvo, vytváranie a udržiavanie webových stránok pre zákazníkov, expertné služby v oblasti politického manažmentu, spoločenské, politické alebo politologické analýzy a predpovede, činnosť politických strán.

    Politické strany a ochranné známky tu už boli aj predtým.

     
    • Tomáš Klinka 11:19 am dňa november 26, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Skutočne zaujímavý prípad z pohľadu známkového práva. Je pravda, že prihlasovateľovi v zásade nepatria práva majiteľa ochrannej známky (§ 8 ZoOchZ). S jedinou špeciánou výnimkou podľa § 8 ods. 5, kedy zákon priznáva satisfakčný (nie však zdržovací) nárok aj prihlasovateľovi a to po zverejnení ním podanej prihlášky vo vestníku ÚPV SR, ku ktorému však v danom prípade POZ 5675-2012 a POZ 5591-2012 ani ešte nedošlo.

      Vo všeobecnosti by takéto prípady nariadenia predbežného opatrenia na základe prostej prihlášky ochrannej známky ani nemali nastať. To nevylučuje potenciálnu aplikáciu Obchodného zákonníka a práva proti nekalej súťaže, i keď v tomto prípade…neviem, neviem, ale nevylučoval by som to apriori kvôli politickej povahe súťažného vzťahu medzi oboma “súťažiteľmi”. Každopádne by súd mal využiť inštitút kaucie na strane navrhovateľa predbežka podľa § 13 ods. 2 ZoOchrZ, keďže jeho právo, ktoré má byť chránené predbežkom, je samo osebe neisté.

      • Martin Horský 12:46 pm dňa november 26, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať

        Myslím, že konkrétne v tomto prípade nemožno hovoriť o splnení prvej podmienky generálnej klauzuly nekalej sútaže- konanie v hospodárskej súťaži. Alebo myslíte, že by sa tak dal vzťah o.z. a politickej strany kvalifikovať? Podľa môjho názoru by sa jednalo o pomerne extenzívny výklad.

      • Martin Husovec 6:17 pm dňa november 26, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať

        Ešte som sa nad tým hlbšie zamyslel. Fakt neviem ako si to odôvodnil súd. Ono je jasné, že predbežko je procesný prostriedok, ale súd musí vidieť nejaký nárok, pre ktorého ochranu to povolí. Z hľadiska hmotnoprávneho však:

        a) právo zo známky podľa § 8 a nasl. ZoOchrZ neejestvuje, keďže známka nie je zapísaná,
        b) nekalá súťaž podľa § 44 a nasl. ObchZ je neuplatniteľná, lebo politická súťaž nie je hospodárskou súťažou (doktrinálny názor, nielen prof. Hajna, ale aj nemeckej právnej vedy, ktorý má navyše zmysel, pretože inak by politická súťaž nebola taká voľná a padalo by tam mnoho žalôb)
        c) právo z názvu právnickej osoby podľa § 19b ObčZ nemožno uplatniť, pretože registrované občianske združenie má iný názov.
        d) veľmi teoreticky by sa dal uplatniť škodový nárok z § 424 (“Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.”), keďže dobré mravy sú tu ponímané širšie, a na ochranu tohto nároku by sa žiadala predbežka, ale to zrejme vo veci urobené nebolo, plus je to dosť otázny právny základ.

        Ak ide o rovinu civilného práva a by sa takáto situácia stala v Nemecku, tak by sa mohol uplatniť len § 12 BGB, keďže narozdiel od nášho § 19b ObčZ sa neobmedzuje iba na ochranu názvu pri zriadení ale možno cez neho chrániť aj neregistrované názvy právnických osôb. Známky tu nemiešam, keďže politické strany si ich nemôžu registrovať pre ich “core” činnosť, keďže nejde ani o tovar ani o službu.

        Zhrnuté a podčiarknuté, som fakt zvedavý ako je tá predbežka odôvodnená a čo popri nejestvujúcom známkovom práve bolo ešte uplatnené.

        V rovine zákona č. 83/1990 o združovaní občanov je argumentačný priestor tiež malý, keďže § 6 ods. 4 vyžaduje len aby: “Názov združenia sa musí líšiť od názvu právnickej osoby, ktorá už vyvíja činnosť na území Československej socialistickej republiky.”

        Každopádne zaujímavá právna situácia, poukazuje aj na niektoré zlé nastavenia podľa slovenského práva na niekoľkých leveloch. Na druhej strane situácia nie je úplne neriešiteľná, no nie úplne v tomto štádiu IMHO.

    • OZ a politika 12:24 pm dňa november 26, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Vďaka za post. Tiež ma pri prečítaní spomínaného článku napadli podobné otázky. Rovnako ako autor som zvedavý na odôvodnenie predbežka.

  • Martin Husovec 12:24 am dňa November 15, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: IT law, , students   

    IT-právo, kde mám začať? 

    Dnes sme dostali milý email, ktorý mne pripomenul jedno krásne obdobie. Bol som vtedy ešte študent a na internete som našiel stránku už dnes neexistujúcej slovenskej neziskovy S0LA1N. Na jej emailovú adresu som vtedy napísal niečo v zmysle:

    “Zaujímam sa o právo duševného vlastníctva a IT právo a chcel by som Vás požiadať, či by ste mi nevedeli odporučiť dobrú literatúru, ktorá sa týka danej problematiky.”

    Vtedy som netušil, že mi odpovie priamo vyučujúci z mojej vlastnej fakulty, s ktorým sa neskôr staneme dobrí priatelia. Dodnes si pamätám ako mi Edo Szattler požičiaval svoju jedinú kópiu publikácie “Internet a autorské právo” od Čermáka, s ktorej vedomosťami som potom “mudroval” v diskusiách na prvom BarCampe v Bratislave. Tiež nezabudnem na vtedy čerstvo vydanú knižku od Polčáka “Právo na internetu: spam a odpovědnost ISP”, ktorá mi dovolila kľudne spávať. Boli to časy kedy fičalo ešte aj ITpravo.cz a vo vzduchu všade bolo všade cítiť diela Lawrenca Lessiga a jeho posolstvo.

    Keď sme dnes do EISi dostali rovnaký email ako som ja zaslal pred rokmi, donútil ma zamyslieť o čo je situácia odlišná dnes. No a tiež zanechať všetkým tým googliacim nadšencom tam vonku túto mentálnu mapu.

    Kariéra IT-právnika začína s Google

    Bolo to cez Google, ktorým som ja objavil užasné veci ako už spomínané ITpravo.cz, blog vtedy ešte len “Pracovnej skupiny pre právo a ICT” na Masaryčke, ich Atlas práva ICT,  americké Berkman Center, vtedy ešte úzko špecializovaný Out-law.com a pod. Dnes už je týchto zahraničných blogov, inštitútov a LLMiek neúrekom.

    Hoci nikto nemôže očakávať zázraky od malého Slovenska alebo Česka, už aj u nás je možné študovať túto oblasť plnohodnotne. Brno je dnes meka českého a slovenského IT-práva. Skupina nadšencov okolo Radima Polčáka nielen, že vyučuje rozsiahly okruh predmetov, ale aj vydáva osobitný časopis, organizuje každoročne skvelú konferenciu a letnú školu pre mladých nadšencov ale aj pracuje na aktuálnych projektoch. Aj v Čechách a na Slovensku už dnes nájdeme pomaly na každej univerzite nadšenca pre toto odvetvie. Máme prvé špecializované kancelárie, prvé zásadné doktrinálne spory a úspechy. Kto hľadá špecializované LLMká nájde sekciu aj s pribúdajúcimi recenziami od absolventov u nás. Kto sa chce angažovať v IT-práve pre spoločenské dobro, má už na to priestor. Kto chce blogovať aj ten má priestor.

    Aj publikácie postupne pribúdajú, hoc zatiaľ najmä z českej strany. A hoci stále chýba napríklad slovenská učebnica IT-práva, dobrá správa je, že už aj o tej sa diskutuje. A máme už prvú doménovú čítanku. Inými slovami, je mnoho tvorivých rúk, ktoré možno stále ešte priložiť k spoločnému dielu. Pridajte sa.

     
  • Martin Husovec 8:03 am dňa November 10, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , Zuzana Motúzová   

    Hľadáme IT/IP právnika (koncipientské miesto) 

    Naša kamarátka Zuzana Motúzová, bratislavská advokátka špecializujúca sa na IT- právo a právo duševného vlastníctva nám píše:

    Do novootvorenej advokátskej kancelárie hľadáme advokátskeho koncipienta. Ponúkame otvorené prostredie, partnerský prístup, prácu z domu, priamy kontakt s klientom, účasť na rokovaniach ako aj spolupodieľanie sa na strategických riešeniach pre jednotlivých klientov.

    Požiadavky na uchádzača o zamestnanie:
    – ukončené vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, odbor právo.
    – veľmi dobrá znalosť anglického jazyka, slovom i písmom, iné jazyky ako mandarínska čínština, japončina a pod. výhodou
    – požadované je aktívne pracovné nasadenie, strategické myslenie, zodpovedný prístup, dôraz na výsledok,  obchodné myslenie

    Oblasti práva
    IP/IP právo, open source licencie, autorské právo, obchodné a zmluvné právo, daňové právo a medzinárodné zdaňovanie, občianske právo, rodinné príávo, správne právo (špecializácia na  sydróm zavrhnutého rodiča a striedavú starostlivosť)

    Termín nástupu: do konca roka
    Plat: dohodou
    Dĺžka pracovného pomeru: plný úväzok.

    Uchádzačov prosíme, zaslať štruktúrovaný životopis spolu s motivačným listom v slovenskom  a anglickom jazyku na emailovu adresu motuzova [@] akmotuzova.sk

     
  • Martin Husovec 9:17 pm dňa November 5, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , ,   

    Ako by Richard Stallman riešil problém softvérových patentov? 

    Zakladateľ Free Software Foundation píše pre Wired.com o tom ako by navrhoval riešiť problém softvérových patentov. Je pozoruhodné, že namiesto často traktovanej cesty formou vyňatia z patentovateľnosti (či už cez definíciu oblasti vedy a techniky alebo cez explicitné výnimky), navrhuje Stallman uzákoniť zákonnú licenceniu pre distribúciu, vývoj a používanie počítačových programov na určitom hárdveri:

    My suggestion is to change the effect of patents. We should legislate that developing, distributing, or running a program on generally used computing hardware does not constitute patent infringement. This approach has several advantages:

    We would have to wait almost 20 years for the problem to be entirely corrected through patent expiration. This approach doesn’t entirely invalidate existing computational idea patents, because they would continue to apply to implementations using special-purpose hardware. This is an advantage because it eliminates an argument against the legal validity of the plan. The U.S. passed a law some years ago shielding surgeons from patent lawsuits, so that even if surgical procedures are patented, surgeons are safe. That provides a precedent for this solution.

    Celý článok tu.

     
  • Martin Husovec 10:20 am dňa September 23, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , ,   

    Nekalá súťaž, autorské právo a reklama s pesničkami Elánu 

    Iste si pamätáte český prípad “Dej cihlu k cihle”, ktorý sme publikovali aj na tomto MicroBlogu. Zdá sa, že slovenská Pohotovosť bude mať podobný problém, keďže prebrala ústrednú tému pesničky skupiny Elán – Klasika, v ktorej sa pomerne dôrazne spieva:

    Chcem ťa pozvať na večeru,
    kde na to však vziať ?
    Nešťastní priatelia, v núdzi len nápad
    Index a česť – nedá sa zjesť
    Normálne dostávam, hlad.

    Všetci kričia, nepožičiam
    najprv nám ty vráť
    Láska a peniaze stále nás trápia
    Buď ako buď – dnes nemám chuť
    Na párky pod Grandkou stáť antikvariát

    Spoločnosť Pohotovosť.sk sa zjavne inšpirovala. Veď posúdťe.

     
  • Martin Husovec 10:09 am dňa September 23, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: bioethics, , ,   

    Bioetika v judikatúre ESĽP 

    ESĽP na svojej stránke publikoval veľmi zaujímavý analytický dokument s názvom Bioethics and the case-law of the Court. Dokument sumarizuje široký diapazón tém oblasti bioetiky, vrátane uchovávanie a spracúvania osobných dát ako DNA v judikatúre ESĽP. Z abstraktu:

    The term “bioethics” has been understood for the purposes of this report to encompass the protection of the human being (his/her human rights and in particular human dignity) in the context of the development of biomedical sciences. Specific issues which come under this term and are addressed in the report include reproductive rights (prenatal diagnosis and the right to a legal abortion), medically assisted procreation, assisted suicide, consent to medical treatment or examinations, ethical issues concerning HIV, retention of biological data by the authorities and the right to know one’s biological identity. These complex issues are increasingly being raised before the European Court of Human Rights, and we can perhaps expect more applications touching subjects such as gene therapy, stem cell research and cloning in the future. The cases cited raise important questions and often highly sensitive issues under Articles 2, 3, 5, 6 and most often Article 8 of the European Convention on Human Rights. New cases which do not appear in the previous report are indicated with a double asterisk “**”.

    V obsahu nájde aj také zaujímavé témy práva IT ako:

    • The right to know one’s biological identity?
    • Retention of finger print, cellular samples and/or DNA by authorities

    Dokument v .pdf.

     
  • Martin Husovec 10:07 am dňa September 22, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: laws, , slov-lex   

    Autentická elektronická Zbierka zákonov 

    Sme.sk informuje o pripravovanej eZbierke:

    eZbierka bude súčasťou systému Slov-Lex. Jeho vývoj bude stáť asi 9,5 milióna eur. Väčšina peňazí pôjde z eurofondov, štát zaplatí asi šestinu sumy. Okrem webovej Zbierky zákonov bude v Slov-Lexe aj web eLegislatíva, cez ktorý budú ministerstvá a úrady manažovať tvorbu zákonov či iných noriem.

    Bližšie informácie k projektu sú na stránke informatizácia.sk, predovšetkým v dokumente z októbra 2011. V ňom sa uvádza:

    Cieľom programu SLOV-LEX je vybudovanie kompletnej elektronickej databázy právnych predpisov (eZbierka) a systému elektronickej podpory legislatívneho procesu (eLegislatíva).

    ..

    eZbierka: informačný systém na poskytovanie záväzných elektronických a informatívnych konsolidovaných znení adresátom práva.

    ..

    Vytvorenie portálu eZbierka pre vyhlasovanie právnych noriem v záväznej elektronickej podobe a s rozšírenými možnosťami  vyhľadávania.

    Spomínaný dokument sa určite oplatí pozrieť.

     
  • Martin Husovec 7:56 am dňa September 10, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: Anonymous, freedom of assembly,   

    Ako je to vlastne so slobodou protestovania na internete? 

    Živé.sk informuje, že aktivisti z hnutia Anonymous v nedeľu poobede znefunkčnili internetovú stránku Generálnej prokuratúry SR (GP SR). Dôvodom na útok bola podpora protestu „proti vývoju v kauze Gorila“, ktorý sa uskutočnil na námestí SNP v ten istý deň. Akcia ľudí, ktorí prišli na námestie SNP je bezpochýb chránená slobodou zhromažďovania. Ako je to však s akciou hnutia Anonymous v kyberpriestore?

    O akciách Anonymous špekuloval nedávno aj Jan Schermer z Lupy.cz, kde uvádza:

    “Bez ohledu na to, zda legislativa stihla, nebo snad někdy stihne, dohnat technologický pokrok, nejedná se o nic jiného než o právo na shromažďování pře­nesené do kyberprostoru. Zatímco odboráři blokují magistrálu, geeci blokují webovou stránku. Zatímco po CzechTeku jsme se scházeli před ministerstvem, geeci se schází na IRC. Zatímco při blokaci Temelína se aktivisté poutají k bráně a odbory hnijí na magistrále, geeci provoz žádného podniku neomezují. Způ­sobená škoda? V porovnání s náklady na zajištění pořádku na demonstraci – prakticky žádná. “

    Nedávno sa o tejto otázke spustila debata i v nemeckom Parlamente, keď polícia zatkla niekoľko účastníkov Anonymous akcie na stránky tamojšieho kolektívneho správcu GEMA. V postoji vlády sa uvádza:

    Was die Frage des Versammlungsrechts angeht, so ist darauf hinzuweisen, dass eine Versammlung im Sinne von Artikel 8 des Grundgesetzes die gleichzeitige körperliche Anwesenheit mehrerer Personen an einem Ort erfordert. Mangels Körperlichkeit sind virtuelle Versammlungen etwa im Internet daher im verfassungsrechtlichen Sinne keine “Versammlungen”. Aus dem angesprochenen Artikel ergibt sich keine andere Bewertung.

    A teda jej odpoveď znela, že článok 8 nemeckej Ústavy vyžaduje údajne súčasnú telesnú prítomnosť viacerých osôb na jednom mieste aby sa mohlo jednať o protest. S čím nemožno súhlasiť.

    Je zrejmé, že naša spoločnosť musí chrániť aj protest v kyberpriestore. Inak vlastne tvrdíme, že kyberpriestor síce chceme všeliako regulovať, no nechceme jeho užívateľom poskytnúť slobody z nášho fyzického sveta. Otázka teda podľa môjho názoru nestojí tak či je možné v kyberpriestore vôbec protestovať, ale skôr či je možné ešte považovať DDoS útoky za súčasť práva pokojne sa zhromažďovať. Pozrime sa na našu Ústavu:

    Čl.28

    (1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
    (2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.

    Prvý odstavec uvádza samotné právo. Druhý odstavec odkazuje len na zákon, ktorý ho bližšie špecifikuje. Zákon spomínaný v odstavci 2 je zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Podľa zákona sa zhromaždenia síce nepovoľujú ale musia sa aspoň vopred nahlásiť. Je samozrejmé, že naša podústavná úprava zhromažďovacieho práva pamätá predovšetkým na fyzické protesty a nie online protesty. Niektoré ustanovenia sú teda zjavne neaplikovateľné na protest v kyberpriestore (§ 4 ods. 2, § 7 ods. 3 a pod.). Náš zákon nedefinuje (a dobre robí) pojem zhromaždenie.

    § 1 Úvodné ustanovenia 
    (1) Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.
    (2) Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
    (3) Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.
    (4) Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.
    (5) Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje.

    Je zaujímavé poznamenať, že v Nemecku sa pokúsil zvolávateľ zhromaždenia Jan Hoffman ohlásiť takýto protest emailom príslušnému úradu v meste Kolín. Ten mu však odpovedal, že k online protestom nie je prislúšný a odkázal ho radšej na právnu pomoc.

    geht von einer physischen Versammlung im öffentlichen Raum (Straße, Grünanlage, Versammlungshalle etc.) aus. Eine virtuelle Demonstration ist daher m.E. nicht vorgesehen. Bevor man daher das macht, was Sie beabsichtigen, sollte man sich die nötige Rechtsberatung einholen, inwieweit eine ‘virtuelle Demonstration’ nicht andere Rechtsnormen verletzt.

    Podobne by zrejme radšej postupovala aj slovenská obec, ktorej by bol podľa § 5 zákona o zhromažďovacom práve doručený takýto dokument.

    § 5
    (1) Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.
    (2) V oznámení musí zvolávateľ uviesť:
    a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;
    b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;
    c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;
    d) ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia;
    e) meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene;
    f) meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa.

    Treba povedať, že žiadne ustanovenie nášho zákona výslovne nevylučuje online protest. Keby to však aj robilo, stále sa možno dovolať slobody zhromažďovania nad jeho rámec podľa č. 28 Ústavy. K zamysleniu pri anológií s blokádou budovy bude ale otázka miesta. Zhromaždenia podľa nášho zákona sa konajú predovšetkým na verejných priestranstách. Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev (definované § 18), je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku (§ 5 ods. 3). Zmysel je jasný, ani sloboda zhromažďovania nemôže ospravedlňovať poškodzovanie cudzieho majetku.

    Otázkou teda je či nie je rozdiel v tom keď je terčom protestu webstránka orgánu verejnej moci, ako napr. Generálna prokuratúra SR, a keď je terčom iný subjekt, napr. webstránka SOZA alebo podnikateľa. Ak by sme sa vráli k analógií s fyzickým svetom, je ďaľšia otázka či protestujúci stoja pred budovou alebo vstúpili už na pozemok. Ak ide o koordinované mnohopočetné navštívenie webstránky, ktoré zapríčiní jej kolaps, mám za to, že protestujúci stále stoja pred budovou. Ak však protestujúci zmenia text webstránky ako tomu bolo v prípade prezidentskej kandidátky Zuzany Martinákovej, myslím si, že už pred tou pomyselnou budovou nestoja (ak ich je viac samozrejme). Dokonca podľa obsahu vloženého textu možno zvážiť či ešte ide o pokojné (t.j. slušné a nenásliné) zhromaždenie.

    Ak by slovenská obec prijala oznámenie o konaní online protestu, v čom jej zákon nebráni (otázkou je, ktorá obec by bola príslušná), mohla by ho samozrejme následne vo výnimočných prípadoch zakázať. Zákon stanovuje, že:

    § 10
    (1) Obec, ktorej sa zhromaždenie oznámilo, ho zakáže, ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:
    a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
    b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
    c) inak porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Vziká teda otázka čo je pri takom online proteste ešte slušné a čo už nie, čo je ešte násilie a čo už nie. Je súčasné navštívenie webstránky tisícom ľudí násilie alebo neslušnosť? Bude to možno znieť komicky, ale záleží od spôsobu. Je totiž dosť možné, že technický spôsob vykonania bude skôr pripomínať násilie ako pokojný protest. A to je kľúčové. Zákon nebude a ani nesmie v svetle čl. 28 Ústavy brániť tomu aby sa ľudia pokojne zhromažďovali a protestovali na internete. Čo je však pokojný protest?

    Ako zístíme čo je ešte sloboda zhromažďovanie a čo už porušovanie napr. trestnoprávnych noriem? Bohužiaľ to zistíme až po vznesení prvých obvinení a uložení prvých pokút podľa § 14 a § 14a zákona o zhromažďovacom práve. Bolo by zaujímavé vidieť kedy zvolávateľ prvého online protestu dostane podľa § 14 ods. 1 zákona pokutu za jeho usporiadanie bez splnenia oznamovacej povinnosti.

    § 14
    Priestupok proti zhromažďovaciemu právu
    (1) Tomu, kto zvoláva alebo usporadúva zhromaždenie bez toho, že by splnil oznamovaciu povinnosť, alebo usporadúva zhromaždenie, ktoré bolo zakázané, alebo závažne poruší inú povinnosť zvolávateľa podľa tohto zákona okrem povinnosti ustanovenej v § 6 ods. 5 písm. a), môže byť uložená pokuta do 165 eur.

    Záverom. Ak pôjde o DDoS útok kedy počítač jedného užívateľa simuluje správanie tisícov ľudí pôjde kvalitatívne o odlišnú situáciu ako keď občania na základe koordinovaného konania preťažia webstránku a tým ju rovnako dočasne odstavia.

     
  • Martin Husovec 7:48 am dňa September 9, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: auto-suggest, conflicts of laws, , ,   

    Nemecko: žaloba voči Google za jeho našepkávanie vo vyhľadávaní 

    Frankfurte Allgemeine Zeitung informuje o žalobe Bettiny Wulff proti Google za jeho automatické našepkávanie vo vyhľadávači (auto-suggestion tool – Google Suggest). Bettina Wulff, manželka bývalého nemeckého prezidenta, sa totiž ocitla v pozornosti médií potom ako niektoré, zrejme neoverene, informovali, že môže mať minulosť prostitútky. To spôsobilo, že ľudia začali spojenie “Bettina Wulff prostituirte” (Bettina Wulff prostitútka) hromadne vyhľadávať. Vďaka automatickému algoritmu sa potom toto často hľadané spojenie objavilo v našepkávaní (viď nižšie).

    Bitta Wulff tak okrem rozoslania mimosúdnych výziev na zdržanie sa konania médiám, podala žalobu aj na spoločnosť Google.

    Žalobám za našepkávanie Google nedávno čelil aj vo Francúzsku. Tie sa však týkali linkovania a našepkávania s kľúčovými slovami « Torrent », « Megaupload » a « Rapidshare » (viac Kluwer Copyright Blog).

    Ak by sa prípad Bettiny Wulff odohral na Slovensku, tiež by bolo možné žalovať Google. Slovenský súd by mal právomoc podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia Brusel I., podľa ktorého „Osobu s bydliskom na území členského štátu [Google má svoje hlavné európske sídlo v Dubline] možno žalovať v druhom členskom štáte: ..  vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;“. Podľa nedávneho výkladu Súdneho dvora EÚ (eDate Advertising C-161/10 & C-509/09) by tak žalobca mohol žalovať o ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. ObčZ) na slovenskom súde dokonca o celú spôsobenú ujmu, t.j. aj o ujmu mimo Slovenska, za predpokladu, že sa tu nachádza nachádza centrum jeho (rodinných, spoločenských) záujmov.

    Následne by súd musel určiť rozhodné právo, keďže ide o delikt s cudzím prvkom. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. g sú však “mimozmluvné záväzky vyplývajúce z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodenia dobrého mena” vyňaté z pôsobnosti nariadenia Rím II. Z tohto dôvodu bude musieť slovenský súd aplikovať zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Presnejšie ustanovenie § 15 ZMPSaP, ktoré ustanovuje, že “Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.”. Výklad tohto ustanovenia by mal byť veľmi flexibilný a nemal by sa obmedzovať len na nárok na náhradu škody, ale aj na iné mimozmluvné (deliktné) nároky. Preto podľa môjho názoru aj uplatnenie čisto zdržovacieho nároku voči Google by spadalo pod pravidlo § 15 ZMPSaP. Rozhodným právom bude teda právo slovenské, t.j. § 11 a nasl. ObčZ.

    Následne by súd vyriešil situáciu podľa hmotného práva. Žalobca by mohol uplatniť odstraňovací a zdržovací nárok voči Google, na základe, ktorého by žiadal odstránenie tejto možnosti z našepkávanie vo vyhľadávaní a zdržanie sa jej používania do budúcna. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ak by bol uplatnený, nie je zrejmé či by ho súd priznal. Síce je algoritmus vlastným mechanizmom Google, jeho vstupné informácie sú poskytované správaním užívateľov pri vyhľadávaní. Súd by musel posúdiť či Google je v tomto prípade sám páchateľom osobnostno-právneho deliktu. Ak by aj ustálil, že Google nespáchal tento delikt, stále ho môže zaviazať na zdržanie a odstránenie v rámci tzv. umožňovateľskej zodpovednosti (viď tu).

    Tu sa však činnosť súdu nekončí. Slovenský súd by musel ešte podľa § 3 ods. 4 zákona o elektronickom obchode (čl. 3 smernice 2000/31/ES) porovnať tento hmotnoprávny výsledok podľa slovenského práva s výsledkom podľa práva, kde má Google sídlo (eDate Advertising C-161/10 & C-509/09). Aplikovanie tzv. princípu krajiny pôvodu totiž vyžaduje aby aj v rovine občianskoprávnej zodpovednosti nebol výsledok podľa slovenského práva prísnejší ako výsledok podľa práva sídla Google (t.j. írskeho práva). Znamená to, že ak by súd zistil, že napr. priznanie nemajetkovej ujmy voči Google je podľa slovenského práva prísnejšie ako podľa írskeho, musel by urobiť hmotnoprávnu korekciu tak aby výsledok nebol prísnejší ako podľa írskeho práva (napr. znížiť výšku náhrady).

    Taktiež podľa slovenského práva možno riešiť situácie autorskoprávne podobne ako vo Francúzsku. To už je však mimo tohto postu.

    Update

    K prípadu sa začala vyjadrovať aj nemecká právnická blogosféra. Zaujímavý je najmä komentár Thomasa Stadlera na Internet-Law a Prof. Dr. Henning Ernst Müllera  na Beck.de.

    PC jedneho uzivatela simuluje radovo stovky az
    desatisicky beznych ludi respektive pouziva techniky s rovnakym
    ucinkom, je vandalizmus

     
  • Martin Husovec 11:40 am dňa August 29, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , rights of press publishers   

    Nemecko zrejme vytvorí nové IP-právo 

    Netzpolitik.org informuje, že síce okresaná ale aj tak kontroverzná regulácia nového exkluzívneho práva – tzv. Leistungsschutzrecht mieri napokon do nemeckého parlamentu. Ak prejde, čo je dosť pravdepodobné, nemecký autorský zákon sa “obohatí” najmä o nasledovné ustanovenia:

    Schutz des Presseverlegers

    § 87f
    Presseverleger
    (1) Der Hersteller eines Presseerzeugnisses (Presseverleger) hat das aus-
    schließliche Recht, das Presseerzeugnis oder Teile hiervon zu gewerblichen Zwecken öffentlich zugänglich zu machen. Ist das Presseerzeugnis in einem Unternehmen hergestellt worden, so gilt der Inhaber des Unternehmens als Hersteller.
    (2) Ein Presseerzeugnis ist die redaktionell-technische Festlegung journalistischer Beiträge im Rahmen einer unter einem Titel auf beliebigen Trägern periodisch veröffentlichten Sammlung, die bei Würdigung der Gesamtumstände als überwiegend verlagstypisch anzusehen ist und die nicht überwiegend der Eigenwerbung dient. Journalistische Beiträge sind insbesondere Artikel und Abbildungen, die der Informationsvermittlung, Meinungsbildung oder Unterhaltung dienen.

    § 87g
    Übertragbarkeit, Dauer und Schranken des Rechts
    (1) Das Recht des Presseverlegers nach § 87f Absatz 1 Satz 1 ist übertragbar.
    Die §§ 31 und 33 gelten entsprechend.
    (2) Das Recht erlischt ein Jahr nach der Veröffentlichung des Presseerzeugnisses.
    (3) Das Recht des Pressverlegers kann nicht zum Nachteil des Urhebers oder
    eines Leistungsschutzberechtigten geltend gemacht werden, dessen Werk oder nach diesem Gesetz geschützter Schutzgegenstand im Presseerzeugnis enthalten ist.
    (4) Zulässig ist die öffentliche Zugänglichmachung von Presseerzeugnissen oder Teilen hiervon, soweit sie nicht durch gewerbliche Anbieter von Suchmaschinen oder gewerbliche Anbieter von Diensten erfolgt, die Inhalte entsprechend aufbereiten. Im Übrigen gelten die Vorschriften des Teils 1 Abschnitt 6 entsprechend. § 87h Beteiligungsanspruch des Urhebers
    Der Urheber ist an einer Vergütung angemessen zu beteiligen.“

    Podľa týchto ustanovení získa vydavateľ novín (Der Hersteller eines Presseerzeugnisses) výlučné právo k verejnému sprístupňovaniu týchto výsledkov formou komerčných agregátorov a vyhľadávačov (§ 87g ods. 4 UrhG). Viac ku kritike tu.

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť