Označkované: consumer law RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Martin Husovec 8:44 pm dňa April 5, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: consumer law, , unfair compet,   

    Je poskytovanie zľavy školákom “za vysvedčenie” nekalosúťažné? 

    Až trošku pitoreskný prípad riešil tento týždeň BGH. A síce zaoberal sa tým či môže predajca elektroniky lákať školákov na aj v našich končinách známu “zľavu za jednotky” na vysvedčení. Spotrebiteľské združenie argumentovalo, že takáto praktika je zakázaná už samotným black-listom smernice o nekalých obchodných praktikách, a síce ako č. 28 (a subsidiárne ako vykonávanie neprimeraného vplyvu):

    ” Zahrnutie priameho nabádania pre deti do reklamy, aby si kúpili alebo aby presvedčili svojich rodičov alebo iných dospelých, aby im kúpili propagované produkty.”

    BGH dospel k záveru, že nejde o nekalú praktiku zakázanú per se, pretože neapeluje na kúpu konkrétneho produktu, ale iba na kúpu produktov od daného predajcu všeobecne. To je však samozrejme len limitácia tohto prípadu, a bežne si možno predstaviť letáky určené školákom, ktoré reklamujú konkrétny produkt (zmrzlinu, pizzu, hračky, hry) pod prísľubom zľavy za jednotky na vysvedčení. Vzniká teda otázka či si ozaj BGH myslí, že tieto zľavy sú per se protiprávne, alebo len nenachádzal lepšie východisko z black-listu. BGH vo svojom PR píše:

    Der unter anderem für das Wettbewerbsrecht zuständige I. Zivilsenat des Bundesgerichtshofs hat heute über die Zulässigkeit einer “Zeugnisaktion” eines Elektronik-Fachmarktes entschieden. Die Beklagte warb in einer Zeitungsanzeige mit einer Werbeaktion, bei der Schüler eine Kaufpreisermäßigung von 2 € für jede Eins im Zeugnis erhielten. In der Anzeige wurde darauf hingewiesen, dass die Ermäßigung für alle von der Beklagten angebotenen Warenbereiche gelten sollte. Der klagende Bundesverband der Verbraucherzentralen hält diese Werbung für unlauter, da sie die angesprochenen Schüler in unzulässiger Weise zum Kauf auffordere und deren geschäftliche Unerfahrenheit ausnutze.

    Das Landgericht hat den auf Unterlassung gerichteten Antrag abgewiesen. Die Berufung des Klägers hatte keinen Erfolg. Nach Ansicht des Berufungsgerichts enthält die Werbung zwar eine an Kinder gerichtete Aufforderung zum Kauf. Sie verstoße aber nicht gegen die Verbotsnorm der Nummer 28 des Anhangs zu § 3 Abs. 3 UWG*, weil sich der allgemeine Kaufappell nicht auf konkrete Produkte, sondern auf das gesamte Sortiment der Beklagten beziehe. Die Werbung übe auch keinen unangemessenen unsachlichen Einfluss auf die Entscheidungsfreiheit der angesprochenen Schulkinder aus und nutze auch nicht deren geschäftliche Unerfahrenheit aus. Mit der vom Berufungsgericht zugelassenen Revision erstrebt der Kläger die Verurteilung der Beklagten.

    Der Bundesgerichtshof hat die Revision des Klägers zurückgewiesen. Er hat angenommen, dass es an einem hinreichenden Produktbezug im Sinne von Nummer 28 des Anhangs zu § 3 Abs. 3 UWG fehlt. Diese Bestimmung setzt voraus, dass ein auf bestimmte Produkte gerichteter Kaufappell vorliegt. Eine allgemein auf das gesamte Warensortiment bezogene Kaufaufforderung genügt nicht.

    Der Bundesgerichtshof hat – wie das Berufungsgericht – auch einen Wettbewerbsverstoß gemäß § 4 Nr. 1 und Nr. 2 UWG verneint. Bei der gebotenen unionsrechtskonformen Auslegung dieser Vorschriften im Lichte von Art. 8 und 9 der Richtlinie 2005/29/EG über unlautere Geschäftspraktiken kann weder ein unangemessener unsachlicher Einfluss auf die Entscheidungsfreiheit noch eine Ausnutzung der Unerfahrenheit der von der Werbung angesprochenen Schulkinder angenommen werden.

    Z aplikovania generálnej klazuly je pritom zrejme, že BGH nemá záujem označiť takúto praktiku za nekalosúťažnú. Je teda len otázkou ako v prípade jasného vzťahu k špecifikovanému produktu možno “vykráčať” z black-listu.

     
  • dominika.bezakova 12:57 pm dňa March 15, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: consumer law, E-commerce,   

    Jednotný systém alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v EÚ – Smernica o alternatívnom riešení sporov a Nariadenie o riešení sporov online 

    V novembri 2011 predložila Európska Komisia návrh novej legislatívnej úpravy jednotného systému alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (ARS). Predložený legislatívny balík obsahoval Návrh smernice o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov (2011/0373 (COD)), ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/20004 a smernica 2003/22/ES a Návrh nariadenia o on-line riešení spotrebiteľských sporov (2011/0374 (COD)). Podľa Európskej Komisie správne fungujúca schéma ARS  prispeje k zvýšeniu dôvery spotrebiteľov v cezhraničný nákup a posilní ich ochranu. Väčší objem cezhraničných obchodov, osobitne on-line, poskytne aj nové príležitosti obchodníkom a má oživiť jednotný trh. Harmonizácia diverzifikovaných pravidiel týkajúcich sa ARS tak bola jednou z priorít EÚ, vyjadrených v „Single Market Act I“„Digital Agenda for Europe“. Pôvodne mali byť Smernica a Nariadenie prijaté do konca roka 2012. Nakoniec však, po vyše rok trvajúcom legislatívnom procese a niekoľkých zmenách, boli nové pravidlá 12.03.2013 v EP schválené.

    Podľa vyjadrenia poslanca EP a  spravodajcu Smernice, Louisa Grecha (S&D, MT):

    “Smernica o alternatívnom riešení sporov je víťazstvom tak pre nakupujúcich, ako aj pre predávajúcich. Rýchly a lacný celoúnijný mechanizmus riešenia sporov ušetrí spotrebiteľom miliardy eur ročne a podporí cezhraničný elektronický obchod, ktorý je kľúčovým stimulom pre jednotný trh EÚ,”

    Spotrebitelia a obchodníci tak budú môcť svoje spory riešiť on-line i off-line, na lokálnej ako i cezhraničnej úrovni, prostredníctvom mimosúdnych ARS orgánov, ktoré sú členské štáty povinné zriadiť. Pre B2C elektronický obchod je osobitne významné nové Nariadenie, ktoré zavádza možnosť riešiť spory výlučne on-line (RSO). V zmysle Odôvodnenia 8 Nariadenia, RSO ponúka jednoduché, efektívne, rýchle a nízkonákladové mimosúdne riešenie sporov vzniknutých pri on-line transakciách. Za týmto účelom bude zriadená RSO platforma –  interaktívna webovú stránka, spravovaná Európskou komisiou, ktorá bude dostupná cez portál „Vaša Európa“, vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Prostredníctvom nej budú môcť spotrebitelia, zdarma a v nimi vybranom jazyku, podať sťažnosť. Obchodníci so sídlom na území Únie budú musieť  na svojich webových stránkach uviesť elektronický odkaz na platformu. Nová úprava tiež stanovuje, že príslušné ADR entity musia vyriešiť spor do 90 dní.
    Text oboch dokumentov môžete nájsť tu.

    Tlačová správa EP v SJ tu a Komisie v AJ je tu.

     
  • Martin Husovec 7:23 pm dňa January 25, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: consumer law, damages,   

    BGH považuje pripojenie k internetu za základnú životnú potrebu 

    Podľa nemeckého Spolkového najvyššieho súdu (sp. zn. III ZR 98/12) patrí pripojenie k internetu k jednej zo základných životných potrieb. Jeho dočasná nedostupnosť môže preto viesť k zodpovednosti za škodu zo strany poskytovateľa pripojenia, a to i bez toho aby zákazník preukázal vznik konkrétnej škody. Zeit píše:

    Im konkreten Fall hatte der Kunde eines Internetproviders seinen Tarif gewechselt – anschließend funktionierte der DSL-Anschluss zwei Monate lang überhaupt nicht mehr: kein Internet, kein Festnetz, kein Fax. Der Mann aus Fürstenfeldbruck (Bayern) wollte Schadenersatz. Doch in den Vorinstanzen gewährten ihm die Gerichte nur die konkreten Mehrkosten für Mobilfunkgebühren und die Rechnungen eines anderen Anbieters.

    Der BGH hob die Entscheidungen auf und verwies den Fall zurück an das zuständige Landgericht: Ähnlich wie beim Auto sei auch bei Telefon und Internet die “ständige Verfügbarkeit für die Lebensgestaltung von zentraler Bedeutung”. Der überwiegende Teil der Einwohner Deutschlands nutze das Internet täglich, argumentierte der BGH. Damit habe es sich zu einem das Leben eines Großteils der Bevölkerung entscheidend mitprägenden Medium entwickelt. Ein Ausfall mache sich sich “signifikant im Alltag bemerkbar”.

    Dôvod nájdeme v tlačovej správe BGH:

    Nach der Rechtsprechung des Bundesgerichtshofs muss der Ersatz für den Ausfall der Nutzungsmöglichkeit eines Wirtschaftsguts grundsätzlich Fällen vorbehalten bleiben, in denen sich die Funktionsstörung typischerweise als solche auf die materiale Grundlage der Lebenshaltung signifikant auswirkt.

    Na podrobnosti si musíme počkať na rozhodnutie celé.

     
  • Martin Husovec 10:18 am dňa June 18, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: consumer law, ex offo, , unfair commercial terms   

    Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove – “Orange v. Ján Bakoš” 

    Médiami preleteli správy, že invalidný dôchodca pán Ján Bakoš vyhral spor so spoločnosťou Orange. Spor sa týkal okrem iného povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu za predčasné ukončenie zmluvného vzťahu (paušálu) pri ktorom, bol telefón získaný na začiatku za korunu. Celé rozhodnutie Vám prinášame nižšie.

    Súd: Krajský súd v Prešove
    Spisová značka: 6Co 91/2011
    Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2012
    Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej

      (Viac …)

     
    • Delfi 10:48 am dňa február 27, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Absolútna nehoráznosť zo strany súdu. Poškodený teda odporca nemal zaplatiť podľa európskej smernice ani cent ORANGE ešte na zamestnancov a vedenie malo byť trestné stíhanie za nekalé obchodné praktiky. Takže spravodlivosť nespí. Sme tu a začali sme konať. Aj sudcovia sú trestne stiha
      teľný.

  • Martin Husovec 9:13 pm dňa April 6, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: actio popularis, consumer law, ,   

    KS Prešov Kolektívna žaloba vo veci 60 eurových… 

    KS Prešov: Kolektívna žaloba vo veci 60 eurových faktúr (predbežko).

    Súd: Krajský súd Prešov
    Spisová značka: 6Co/177/2011
    Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206190
    Dátum vydania rozhodnutia: 12.10.2011
    Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:  JUDr. Anna Ilčinová
    ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8710206190.1

    Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľov 1. E. N. na ochranu práv spotrebiteľov, Q. XXXX/XX, F., iČO:37 872 117, 2. T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S., F. XXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., O. W. XXX, korešpondenčná adresa C. Y. XX, F. proti odporcovi F. I. s. r. o. so sídlom D., M. X, IČO: 44 840 705, zastúpeného JUDr. Jozefom Švarcom, advokátom v Banskej Bystrici, Horná 41 o zaplatenie sumy 60 Eur s prísl., o návrhu
    na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 24. 08. 2011 č. k. 17C 113/2010-620 takto            rozhodol:

    M e n í uznesenie a nariaďuje predbežné opatrenie tak, že ukladá odporcovi zdržať sa akýchkoľvek postupov pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok zo zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi na diaľku prostredníctvom internetovej stránky http://www.basne-portal.sk <http://www.basne-portal.sk&gt; s výnimkou pohľadávok priznaných vykonateľným rozhodnutím súdu a zdržať sa postúpení pohľadávok zo zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi na diaľku prostredníctvom internetovej stránky http://www.basne-portal.sk <http://www.basne-portal.sk&gt; s výnimkou pohľadávok priznaných vykonateľným rozhodnutím súdu .

    V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e uznesenie.

    (Viac …)

     
  • Martin Husovec 1:51 pm dňa April 6, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: BGB, consumer law, e-contracts, Germany,   

    Nemecko: BGB bude predpisovať text tlačítka, ktorým sa potvrdzuje internetový nákup 

    Novelizácia nemeckého občianskeho zákonníka – BGB, tzv. “Button-Lösung”, by mala vstúpiť do platnosti už toto leto. Podstatou novely je chrániť pred nečestným konaním obchodníkov na internete, ktorých u nás poznáme z “tzv. kauzy 60 eurových faktúr”. “Button-Lösung” prináša nasledovné:

    Unternehmerinnen und Unternehmer werden verpflichtet, Verbraucherinnen und Verbrau-
    cher im elektronischen Geschäftsverkehr klar und verständlich und unmittelbar vor Abgabe der Bestellung über den Gesamtpreis einer Ware oder Dienstleistung zu informieren. Ein Vertrag kommt nur zustande, wenn der Verbraucher mit seiner Bestellung ausdrücklich bestätigt, dass er sich zu einer Zahlung verpflichtet. Sofern die Bestellung über eine Schaltfläche erfolgt, muss die Beschriftung dieser Schaltfläche unmissverständlich auf die Zahlungspflicht hinweisen.

    Nové znenie § 312g BGB by malo byť nasledovné:

    „(2) Bei einem Vertrag im elektronischen Geschäftsverkehr zwischen einem Unternehmer und einem Verbraucher, der eine entgeltliche Leistung des Unternehmers zum Gegenstand hat, muss der Unternehmer dem Verbraucher die Informationen gemäß Artikel 246 § 1 Absatz 1 Nummer 4 erster Halbsatz und Nummer 5, 7 und 8 des Einführungsgesetzes zum Bürgerlichen Gesetzbuche, unmittelbar bevor der
    Verbraucher seine Bestellung abgibt, klar und verständlich zur Verfügung stellen. Diese Pflicht gilt nicht für Verträge über die in § 312b Absatz 1 Satz 2 genannten Finanzdienstleistungen.
    (3) Der Unternehmer hat die Bestellsituation bei einem Vertrag nach Absatz 2 Satz 1 so zu gestalten, dass der Verbraucher mit seiner Bestellung ausdrücklich bestätigt, dass er sich zu einer Zahlung verpflichtet. Erfolgt die Bestellung über eine Schaltfläche, ist die Pflicht des Unternehmers aus Satz 1 nur erfüllt, wenn diese Schaltfläche gut lesbar mit nichts anderem als den Wörtern „zahlungspflichtig bestel-
    len“ oder mit einer entsprechenden eindeutigen Formulierung beschriftet ist.
    (4) Die Erfüllung der Pflicht aus Absatz 3 ist Voraussetzung für das Zustandekommen eines Vertrages nach Absatz 2 Satz 1.

    Celý návrh v nemčine tu.

     
  • Martin Husovec 3:31 pm dňa January 27, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: consumer law, , ,   

    Nekalé obchodné praktiky a LIDL 

    Čtyřletý spor Lidlu, nespokojeného zákazníka a pražského magistrátu, který diskontního prodejce za zavádějící nabídku levných telefonů pokutoval, se nyní dostal až do sbírky nejdůležitějších soudních verdiktů v Česku.

    Výklad soudu se týká takzvané zvláštní nabídky zboží – tedy situace, kdy třeba diskonty nabízejí zboží, které normálně neprodávají, jako je právě levnější elektronika, nábytek nebo oblečení.

    Soud ale nepřesvědčili. Podle soudců není podstatné, že se na úřad obrátil pouze jeden nespokojený zákazník – nabídku totiž dostaly do schránek tisíce lidí, kteří mohli mít zájem telefony koupit. A nespokojených lidí tak mohlo být víc.

    A pokud při kontrole úředníci konstatovali, že množství zlevněných telefonů bylo vzhledem k masivní reklamě zjevně nedostatečné, nemuseli už svoje rozhodnutí dál zdůvodňovat.

    “V každém případě byl nepoměr mezi nabídkou a možnou (předvídatelnou) poptávkou příliš intenzivní,” rozhodli soudci.

    Viac tu.

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť