Nemecko: žaloba voči Google za jeho našepkávanie vo vyhľadávaní
Frankfurte Allgemeine Zeitung informuje o žalobe Bettiny Wulff proti Google za jeho automatické našepkávanie vo vyhľadávači (auto-suggestion tool – Google Suggest). Bettina Wulff, manželka bývalého nemeckého prezidenta, sa totiž ocitla v pozornosti médií potom ako niektoré, zrejme neoverene, informovali, že môže mať minulosť prostitútky. To spôsobilo, že ľudia začali spojenie “Bettina Wulff prostituirte” (Bettina Wulff prostitútka) hromadne vyhľadávať. Vďaka automatickému algoritmu sa potom toto často hľadané spojenie objavilo v našepkávaní (viď nižšie).
Bitta Wulff tak okrem rozoslania mimosúdnych výziev na zdržanie sa konania médiám, podala žalobu aj na spoločnosť Google.
Žalobám za našepkávanie Google nedávno čelil aj vo Francúzsku. Tie sa však týkali linkovania a našepkávania s kľúčovými slovami « Torrent », « Megaupload » a « Rapidshare » (viac Kluwer Copyright Blog).
Ak by sa prípad Bettiny Wulff odohral na Slovensku, tiež by bolo možné žalovať Google. Slovenský súd by mal právomoc podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia Brusel I., podľa ktorého „Osobu s bydliskom na území členského štátu [Google má svoje hlavné európske sídlo v Dubline] možno žalovať v druhom členskom štáte: .. vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;“. Podľa nedávneho výkladu Súdneho dvora EÚ (eDate Advertising C-161/10 & C-509/09) by tak žalobca mohol žalovať o ochranu osobnosti (§ 11 a nasl. ObčZ) na slovenskom súde dokonca o celú spôsobenú ujmu, t.j. aj o ujmu mimo Slovenska, za predpokladu, že sa tu nachádza nachádza centrum jeho (rodinných, spoločenských) záujmov.
Následne by súd musel určiť rozhodné právo, keďže ide o delikt s cudzím prvkom. Podľa čl. 1 ods. 2 písm. g sú však “mimozmluvné záväzky vyplývajúce z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodenia dobrého mena” vyňaté z pôsobnosti nariadenia Rím II. Z tohto dôvodu bude musieť slovenský súd aplikovať zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Presnejšie ustanovenie § 15 ZMPSaP, ktoré ustanovuje, že “Nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.”. Výklad tohto ustanovenia by mal byť veľmi flexibilný a nemal by sa obmedzovať len na nárok na náhradu škody, ale aj na iné mimozmluvné (deliktné) nároky. Preto podľa môjho názoru aj uplatnenie čisto zdržovacieho nároku voči Google by spadalo pod pravidlo § 15 ZMPSaP. Rozhodným právom bude teda právo slovenské, t.j. § 11 a nasl. ObčZ.
Následne by súd vyriešil situáciu podľa hmotného práva. Žalobca by mohol uplatniť odstraňovací a zdržovací nárok voči Google, na základe, ktorého by žiadal odstránenie tejto možnosti z našepkávanie vo vyhľadávaní a zdržanie sa jej používania do budúcna. Pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ak by bol uplatnený, nie je zrejmé či by ho súd priznal. Síce je algoritmus vlastným mechanizmom Google, jeho vstupné informácie sú poskytované správaním užívateľov pri vyhľadávaní. Súd by musel posúdiť či Google je v tomto prípade sám páchateľom osobnostno-právneho deliktu. Ak by aj ustálil, že Google nespáchal tento delikt, stále ho môže zaviazať na zdržanie a odstránenie v rámci tzv. umožňovateľskej zodpovednosti (viď tu).
Tu sa však činnosť súdu nekončí. Slovenský súd by musel ešte podľa § 3 ods. 4 zákona o elektronickom obchode (čl. 3 smernice 2000/31/ES) porovnať tento hmotnoprávny výsledok podľa slovenského práva s výsledkom podľa práva, kde má Google sídlo (eDate Advertising C-161/10 & C-509/09). Aplikovanie tzv. princípu krajiny pôvodu totiž vyžaduje aby aj v rovine občianskoprávnej zodpovednosti nebol výsledok podľa slovenského práva prísnejší ako výsledok podľa práva sídla Google (t.j. írskeho práva). Znamená to, že ak by súd zistil, že napr. priznanie nemajetkovej ujmy voči Google je podľa slovenského práva prísnejšie ako podľa írskeho, musel by urobiť hmotnoprávnu korekciu tak aby výsledok nebol prísnejší ako podľa írskeho práva (napr. znížiť výšku náhrady).
Taktiež podľa slovenského práva možno riešiť situácie autorskoprávne podobne ako vo Francúzsku. To už je však mimo tohto postu.
Update
K prípadu sa začala vyjadrovať aj nemecká právnická blogosféra. Zaujímavý je najmä komentár Thomasa Stadlera na Internet-Law a Prof. Dr. Henning Ernst Müllera na Beck.de.
PC jedneho uzivatela simuluje radovo stovky az
desatisicky beznych ludi respektive pouziva techniky s rovnakym
ucinkom, je vandalizmus
Odpovedať