Označkované: Martin Husovec RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Martin Husovec 9:41 am dňa July 24, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: Martin Husovec, , preliminary injunction   

    Predbežné opatrenie voči LokalTV 

    Týždeň reportuje o prípade Popovič v LokalTV. Pán Popovič získal predbežné opatrenie proti známemu online seriálu, ktorý si z neho trošku svojským spôsobom robil srandu. Sudcovia neskrývali svoje znechutenie v odôvodnení. Nemám bohužiaľ teraz prístup na Piano aby som sem odkopíroval nejaké citáty, ale ak máte vy budem rád ak ich sem doplníte, prípadne ak máte dané predbežká.

     
  • Martin Husovec 7:28 pm dňa July 7, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: Martin Husovec, net neutrality   

    Swan: TV konkurencie nebudeme blokovať 

    Živé.sk predčasom prinieslo rozhovor s Martinom Mosným, riaditeľom Swanu pre stratégiu a rozvoj. Filip Hanker ho vyspovedal aj na tému sieťovej neutrality. Potešilo ma pritom, že pán Mosný sa jasným spôsobom prihlásil k posolstvu nášho odborného stanoviska vo veci Antik v. UPC, kde sme praktiku UPC označili za nekalosúťažnú.

    Filip Hanker: Takže v Swane neuprednostníte bežné webové surfovanie zákazníkmi pred IPTV streamom konkurencie?

    Martin Mosný: Určite by som nepoužil ako diferenciátor rôznych typov prevádzky na tej linke to, či obsah pochádza od konkurencie alebo nie. Ak to niekto robí, som toho názoru, že je to protiprávne konanie. Vždy som bol za charakter aplikácie, ktorý určuje, či sa dostane do viac alebo menej prioritizovanej skupiny aplikácií. Nech už to video pochádza od kohokoľvek, hoci aj od mojej konkurencie alebo kdekoľvek zo sveta, ak mám nastavené, že video môže skonzumovať 90 percent kapacity danej linky, tak padne do tejto kategórie.

    Ako som písal v stanovisku EISi, obmedzenie sa na charakter aplikácie nemusí byť podľa mňa vždy tiež úplne bez konzekvencií:

    Treba povedať, že blokácia určitej celej technológie namiesto blokácie jednej služby neznamená automaticky, že sa poskytovateľ vyhne zodpovednosti v rámci nekalej súťaže. V špeciálnych prípadoch totiž blokácie celej technológie (napr. multicasting-u, VoIP) môže byť rovnako nekalosúťažná pretože sa napríklad vertikálne integrovaný poskytovateľ snaží zvýhodniť svoj iný produkt,
    ktorému blokovaná technológia práve konkuruje.

    Samozrejme, regulácia právom nekalej súťaže je tu lem obmedzeným nástrojom. Priama regulácia sieťovej neutrality môže mať samozrejme oveľa invazívnejší charakter. Osobne svoj úplný názor na vhodnú reguláciu stále hľadám. Odporučiť však jednoznačne môžem túto prednášku Barbari van Schewick zo Stanfordského Center for Internet and Society.

     

     
  • Martin Husovec 11:27 am dňa July 6, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , Martin Husovec   

    Street-artové dielo v centre Košíc zatreli bielou farbou, porušili autorské práva? 

    Korzár reportuje o bizarnom prípade z Košíc, ktorý podnietil 300 členný protest:

    Za čudných okolností a v informačnom chaose začali v Košiciach zatierať umelecké dielo, ktoré vzniklo bez povolenia. Primátor je šokovaný, pamiatkari sa čudujú, majiteľ to stopol, dielo je zničené.

    Ide o rozprávkový motív, ktorý v roku 2011 počas festivalu pouličného umenia Street Art Communication vytvorili svetovo známi ukrajinskí umelci. Problém vtedy bol, že maľovali bez súhlasu pamiatkarov.

    Po skoro dvoch rokoch a za čudných okolností začal dávať ktosi stenu do pôvodného stavu.

    Robotníci zatreli len spodnú tretinu, čím dielo poškodili, potom sa zrazu zbalili a odišli. Šírili sa rôzne verzie, i taká, že maliari tvrdili, že sú za tým pamiatkari a je na to súdny príkaz.

    V pôvodnom článku som zachytil aj tvrdenie jednej z osôb, že premaľovaním došlo k porušeniu autorských práv. Teraz to už v článku neviem nájsť. Faktom je, že street-art nebol premaľovaný celý, ale iba jeho časť (pozri obrázok vyššie). Naštastie či bohužiaľ?

    Už niekoľko krát sa ma ľudia pýtali či dielo možno zničiť bez súhlasu autora. Treba povedať, že striktne vzaté “dielo” nemožno zničiť. Aj keď vymizne zo sveta jeho posledná fyzická podobizeň, dielo z právneho hľadiska existuje a je chránené naďalej. Otázka nie je teda či možno zničiť dielo, ale či možno zničiť jeho fyzické prevedenie. Slovenský, podobne ako český, autorský zákon prepisuje v § 17 AutZ

    (1) Autor má právo
    d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

    Dať do rúk autora oprávnenie zakázať zničiť fyzické prevedenie diela by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky. Napríklad nie len, že by sme nemohli bez súhasu autora zničiť fontánu na námestí, alebo inú stavbu, ale ani CD, ktoré obsahuje hudbu. Preto by takéto oprávnenie autor nemal mať. A to dokonca ani keď ide o fyzické zničenie posledného exempláru fyzického prevedenia diela (vzniknutá škoda sa tu dá riešiť mimo autorského práva). Totiž striktne vzaté, dielo, ako právna kategória, nie je nijak dotknuté zánikom fyzického substrátu prostredníctvom, ktorého je vyjadrené. Preto dielo nie je ani doktnuté v zmysle § 17 AutZ.

    Lenže pozor. Iná situácia platí ak je fyzická schránka diela zničená len z časti ako je tomu v tomto prípade. Ostávajúce torzo tejto schránky totiž okypťuje tvorivé vyjadrenie autora. A teda dotýka sa aj jeho právnej kategórie ako takej, pretože ju vyjadruje navonok inak ako ju vyjadril autor (niečo čo nejestvuje pri zničení diela). Inak povedané, čiastočné zničenie diela môže pretvárať dielo v právnom zmysle, a tak sa dotýkať jeho umeleckej podstaty. Ustanovenie § 17 AutZ sa tak môže aplikovať. Či toto košické pretretie krásneho street-artu narušuje integritu diela, už nechám na pozorného čitateľa.

    Čítajte celý príbeh

     
  • Martin Husovec 10:23 am dňa June 22, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , Martin Husovec,   

    [Reakcia] Právo na digitálne súkromie nemá byť zaručené 

    Náš kamarát Pavol Lupták sa nedávno v rozhovore pre Žive.sk vyjadril k otázke “Mali by sme mať lepšiu legislatívu na ochranu digitáleho súkromia občanov?” takto:

    Právo na digitálne súkromie nemá byť zaručené. Náklady na vynucovanie tohto práva sú totiž prenášané na daňových poplatníkov. Aj na tých, ktorí nesúhlasia s tým, aby ich peniaze boli použité na ochranu digitálneho súkromia ľudí, ktorým na ňom vôbec nezáleží. Tým chcem povedať, že Európska únia nemá morálne právo zaviesť akúkoľvek reguláciu na ochranu digitálneho súkromia používateľov Facebooku, Google, či iných internetových služieb a externalizovať náklady na túto reguláciu na všetkých daňových poplatníkov. Ak niekto chce právo na svoju digitálnu ochranu, tak si musí svoje súkromie ceniť, čo znamená, investovať do tejto ochrany svoj čas, energiu alebo peniaze. Pokiaľ si svoje súkromie necením, tak je jednoducho nemorálne, aby štát garantoval moju ochranu súkromia tak, že na to bude brať peniaze iným.

    Keďže takýto postoj k súkromiu sa stáva veľmi sexi v posledných rokoch, rozhodol som sa reagovať niekoľkými poznámkami.

    Základná propozícia, z ktorej zrejme vychádza Pavol je, že právo na súkromie je len ďalšia drahá regulácia. Lenže súkromie nie je len regulácia. Súkromie je sloboda. Práve tá sloboda, ktorú by mal libertarián oslavovať. Už vidím ako s tým Pavol nesúhlasí, takže si to bližšie rozoberme.

    V prvom rade externalizovanie nákladov jedného subjektu na iné subjekty nie je vlastné iba regulácií. Rovnakú vlastnosť majú aj základné práva a slobody. Tak napríklad vlastnícke právo externalizuje na spoločnosť náklady spojené s vedením evidencie toho kto je vlastníkom nehnuteľností, udržiavaním systému riešenia sporov pre prípad konfliktu, vynucovaním trestnoprávnych noriem, prenášaním nákladov na spoločnosť pri riešení stavieb verejného záujmu a potrebe vyvlastnenia, zatváraním tovární či nepovoľovaním stavieb z dôvodu ich škodlivej operácie vedľa vlastníctva iných a tak ďalej. Toto sú všetko náklady, ktoré sú prenášané na spoločnosť a iných jednotlivcov ako dôsledkom existencie súkromného vlastníctva. Prečo ho potom ale máme? Pretože bez vlastníckeho práva niet iných slobôd. A tiež pretože, je to nefektívne ho nemať. Ak nemáte garantovanú túto ekonomickú slobodu, o skutočnej slobode (napr. prejavu) môžete len snívať. Ak Vám totiž štát neubráni to z čoho žijete, sú Vám iné slobody zbytočné. To isté platí pre právo na súkromie. Kto nemá garantované, že ho štát sústavne nesleduje a nevyhodnocuje čo robí, nemá skutočnú slobodu (voľnosť) v iných oblastiach spoločenského života. Akú slobodu myslenia máte ak Vás štát môže prenasledovať ešte aj do kúpelne? Taktiež, kto nemá garantované, že jeho súkromie môže obrátiť naruby iný jednotlivec (či už verejne alebo inak), nedokáže ani zďaleka naplňovať obsah iných slobôd. Koľko svojej slobody budete skutočne realizovať keď viete, že o Vás Váš konkurent vie a môže použiť aj tie najosobnejšie veci?

    Ale dobre bavme sa o nákladoch. Pavol tvrdí, že je neefektívne ak spoločnosť má platiť za súkromie pár jednotlivcov. V prvom rade si nemyslím, že súkromie je možné poskytnúť len vybraným jednotlivctvom (viď nižšie), ale to dajme teraz bokom. Je to skutočne neefektívne? Ronald Coase vo svojej seminálnej práci tvrdí, že v prípade ak by boli transakčné náklady nulové (čo nikdy nie je realita), tak je úplne jedno komu udelíme určité právo (t.j. či dáme jednotlivcom právo na súkromie, alebo internetovým spoločnostiam právo na bezbrehý zber dát), pretože subjekty by sa vždy dohodli a alokovali právo u toho subjektu (užívateľ vs. internetová firma), ktorý si ho viac cení. Lenže toto tvrdenie vychádza z absolútneho predpokladu (skôr fikcie), že transakčné náklady sú absolútne nulové [1]. Taktiež aj Pavlova myšlienka vychádza z podobného predpokladu (fikcie). Pavol tvrdí, že “keby používateľom týchto sociálnych sietí skutočne veľmi vadilo, že prichádzajú o svoje súkromie, prejdú k iným alternatívam (ktoré skutočne existujú, aj keď nie sú tak masovo používané ako napríklad Facebook). Ľudia túto stratu svojho súkromia jednoducho akceptujú.”. S Pavlovou myšlienkou by tak bolo možné súhlasiť, avšak museli by byť splnené dva predpoklady, ktoré však nikdy splnené v realite nebudú. V prvom rade, transakčné náklady medzi jednotlivcom a každým subjektom so záujmom o dáta by museli byť nulové, a v druhom rade, trh kde sú tieto dáta spracúvané by musel byť perfektný. Prvé nie je realitou, pretože jednotlivec by musel vedieť potenciálne kontrahovať ohľadom svojho súkromia s celou planétou subjektov bez akýchkoľvek nákladov (časových, vecných a pod.). Druhé nie je realitou, pretože trh s internetovými službami je ďaleko od perfektného trhu. Naopak je to pokrivený trh plný sieťových účinkov, ktoré zvyšujú vstupné náklady pre firmy, ktoré by v perfektnej súťaži ponúkli ľudom alternatívy, ktoré Pavol spomína. Dve sociálne siete zatiaľ nie sú nikdy kompatiblné, pretože internetové spoločnosti majú eminentný záujem nepodporovať kompatibilitu a tak posilňovať sieťové efekty, ktoré súťaž naopak vylučujú. Odvolávať sa preto na slobodu výberu užívateľa pôsobí veľmi zvláštne, keď trhový mechanizmus nedokáže garantovať široký výber s (takmer) perfektnou súťažou, ktorá je predpokladom tohto výberu.

    Pavol tiež tvrdí, že na čo zabezpečovať súkromie všetkým ak si ho cenia len niektorí. Nech si ho zabezpečia svojpomocne len títo. Lenže je to vôbec možné? Možno technicky alebo fakticky (teda bez pomoci práva) brániť efektívne súkromie ako jednotlivec? Nemožno. Tak isto ako nemožno bez pomoci práva svojpomocne poriadne brániť vlastníctvo (vždy je niekto väčší a silnejší). Súkromie a ani vlastníctvo totiž nie sú sloboda prejavu. Nie je to unilaterálny akt, ktorý vykonáva slobodu. Zoberme si kryptovanie emailov. Ak druhá strana nepoužíva kryptovanie, ako si zabezpečíte súkromie? Ak si súkromie necenia Vaši rodičia, súrodenci alebo priateľia, aké máte súkromie Vy? Ak štát sleduje všetkých Vaších známych, koľko máte súkromia Vy? Stačí sa pozrieť na Facebook.

    Práve preto, že transakčné náklady sú neskutočné vysoké, trh funguje s chybami a súkromie podmieňuje realizovanie iných slobôd, je nevyhnutné aby štát garantoval právo na súkromie jednotlivca. A právo na súkromie môže mať aj silné pro-súťažné účinky. Ak má poskytovateľ povinnosť umožniť Vám preniesť si svoje dáta k inej službe, samozrejme, že sa mu to nebude páčiť, keďže tým narúšate jeho biznis model založený na zamknutí zákazníkov vo svojej službe. Lenže treba si uvedomiť, že takáto regulácia umožňuje subjektom na trhu lepšie súťažiť medzi sebou o zákazníka, a tak sa priblížiť k ideálu perfektnej súťaže. Pavlov názor preto v skutočnosti nereprezentuje akúsi sexi slobodu jednotlivca, jeho nárok na autonómiu voči štátu či oslavu trhu. Je to skôr niečo čo sa nám snaží natlačiť do hláv určitá lobby (teraz nemyslím Pavla) s úzkym záujmom o svoj biznis (model). Áno udržovanie slobody stojí niečo, ale to nie je predsa dôvod prečo zajtra zrušíme vlastníctvo?

    [1] Práca Coase-a sa dá tiež aplikovať na prípady kedy sú transakčné náklady nízke (čo nie je tento prípad). Empirické overenie ako aj limitácie Coasovho teorum možno nájsť napríklad v prácach Daniel Kahneman, Jack L. Knetsch and Richard H. Thaler, Experimental Tests of the Endowment Effect and the Coase Theorem, In Journal of Political Economy Vol. 98, No. 6 (Dec., 1990), pp. 1325-1348, a tiež Schwab, Stewart J., “A Coasean Experiment on Contract Presumptions” (1988). Cornell Law Faculty Publications. Paper 535.

     
  • Martin Husovec 12:19 pm dňa June 6, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , Martin Husovec, Petra Nožičková,   

    Diplomová práca: Pojmové znaky autorského diela a SDEÚ 

    Jedna z našich usilovných dobrovoľníčok – Petra Nožičková – nedávno obhájila na PrF Trnavskej Univerzity svoju diplomovú prácu na tému “Pojmové znaky autorského diela v kontexte aktuálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie”. A hoci jej práca skončila na výbornú, Petra nie je so sebou úplne spokojná (úprimne kto bol pri predkladaní svojej diplomovej práce?). Osobne si ale myslím, že Petra sa s témou vzhľadom na dostupné zdroje popasovala úspešne a určite ju môžem odporučiť k prečítaniu. Podľa mňa je dôležité, že sa pozornosť študentských prác upriamuje aj na tieto otázky, pretože mám pocit (hladiac aj na jej zoznam použitej literatúry), že tento ďalekosiahli posun je doposiaľ len málo reflektovaný v odbornej literatúre.

    Diplomová práca sa venuje pojmovým znakom autorského diela v aktuálnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ktorý svojím aktívnym prístupom podstatným spôsobom mení zaužívané definície autorských diel. V prvej časti práce je zhrnutá medzinárodná, európska i národná legislatíva z oblasti práva duševného vlastníctva, ktorá sa zaoberá buď pojmovými znakmi autorského diela alebo autorským právom ako takým. V rámci rozboru medzinárodnej úpravy je pozornosť venovaná osobitne každej medzinárodnej zmluve, pri európskej legislatíve sú osobitne riešené jednotlivé smernice upravujúce autorské diela a následne pri národnej legislatíve je osobitná pozornosť venovaná najmä generálnej klauzule a pozitívnemu a negatívnemu vymedzeniu autorských diel. V druhej časti práce sú jednotlivé pojmové znaky podrobne analyzované jednak v rámci legislatívnej úpravy, pričom sú porovnávané z pohľadu medzinárodnej a európskej voči úprave národnej, a jednak v kľúčových rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, v ktorých sa k danému konkrétnemu znaku vyjadril.

    Pre záujemcov je práca dostupná k stiahnutiu tu.

    (Petra Nožičková, Pojmové znaky autorského diela v kontexte aktuálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, diplomová práca, Ústav práva duševného vlastníctva právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, vedúca práce: JUDr. Zuzana Adamová, PhD., Trnava 2013, 54 strán.)

     
  • Martin Husovec 2:23 pm dňa June 2, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , domain transfer, Martin Husovec   

    Prevod domény .eu pred súdom? Nie podľa KS BB 

    Náš kamarát Ján Lazur nás upozornil na veľmi zaujímavé rozhodnutie Okresného súdu Banská Bytrica (sp. zn. 16 CbPv  1/2010 z 21.5.2012). Sudca JUDr. Pavol Tomáš sa v ňom zaoberá žalobou o prevod a alterantívne o zrušenie domény autobazar.eu. Sudca v ňom uvádza:

    Aby bolo možné porovnávať doménu http://www.autobazár.eu <http://www.autobazár.eu&gt; s chránenou kombinovanou ochrannou známkou navrhovateľa z hľadiska pravdepodobnosti zámeny, musela by tá v obchodnom styku byť spojená s predmetom podnikania navrhovateľa, čo nebol daný prípad. Navrhovateľ  v konaní nepreukázal, že odporca 1/ konal nekalosúťažne, či dokonca v rozpore s dobrými mravmi. Súdu nebola preukázaná škoda ktorá mala podľa vyjadrenia navrhovateľa mu vzniknúť a takisto nebolo ani preukázaná  príčinná súvislosť spätá s legitímne využitou možnosťou prednostnej registrácie za zvýšený poplatok.  Naopak z mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom 1/ súdu bola preukázaná ochota odporcu 1/  scudziť spornú doménu za reálne vynaložené náklady, faktúrované faktúrou č.  20097280 na sumu  2391,66 Eur.

    Čo sa týka druhej časti navrhovaného petitu, súd poukazujúc na čl. 21 ods. 1  Nariadenia Komisie č. 874/2004 má  za to, že v jeho kompetencii by bolo  zrušenie domény, nie uloženie povinnosti previesť predmetnú doménu.

    S týmto názorom (boldom) osobne nesúhlasím a poukazoval som na neho vo svojom článku M. Husovec, Je ešte stále možné žalovať o prevod domény? In Revue pro právo a technologie, č. 6/2012, dostupné tu. V tomto článku píšem:

    Treba uviesť na správnu mieru, že čl. 22 ods. 11, ktorý umožňuje prevod doménového mena pre prípad určitých typizovaných registrácií podľa čl. 21 Nariadenia (špekulatívna a abuzívna registráci), nie je bez ďalšieho je priamo aplikovateľný pred všeobecným súdom. Čl. 22 nadpísaný “Postup alternatívneho riešenia sporu (ADR)” totiž upravuje iba konanie pred nesúdnym orgánom, ktorý tu nekoná ani ako rozhodcovský súd, ale ako určitý mimosúdny “samoregulačný” orgán. Základný rozdiel spočíva v tom, že alternatívne riešenie sporov nie je spojené so štátnou mocou a je založené na samovykonateľnosti rozhodnutí (prevod je zabezpečovaný priamo doménovou autoritou). Ustanovenie čl. 22 ods. 11 pritom tiež zdôrazňuje, že “V prípade konania proti držiteľovi názvu domény Komisia pre alternatívne riešenie sporu rozhodne, že názov domény sa zruší, ak zistí, že registrácia je špekulatívna alebo je zneužitá tak, ako je definované v článku 21. Názov domény sa prevedie na navrhovateľa, ak navrhovateľ žiada o tento názov domény a spĺňa všeobecné kritériá oprávnenosti, stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 733/2002.”. Narozdiel od čl. 21 ods. 1, je ustanovenie adresované len orgánu alternatívneho riešenia sporov, nie súdu. Inými slovami je zrejmé, že čl. 22 ods. 11 neupravuje žiadny hmotnoprávny nárok, ktorý by bolo možné uplatniť pred vnútroštátnym súdom1.

    Ak by sa teda žalobca rozhodol namiesto alternatívneho riešenia sporov (ADR) v prípade špekulatívnej registrácie uplatniť nárok na prevod domény spoločne s inými nárokmi pred vnútroštátnym súdom, vyriešenie otázky možnosti prevodu by spočívalo na vnútroštátnom hmotnom práve. Nariadenie, hoc súčasťou tohto vnútroštátneho práva, neposkytuje takýto nárok v inom ako alternatívnom riešení sporu. To je však zároveň aj určitá logická nedokonalosť Nariadenia. Totiž, v prípade vnútroštátneho konania vedeného namiesto ADR, alebo po ADR do 30 dní2, by tak mohli byť ohrozené výsledky dosiahnuté spravodlivosti nastolenej vďaka prostriedkom ADR. Určovacou žalobou podľa § 80 OSP o tom, že u úspešného navrhovateľa neexistuje nárok na prevod domény, by tak bolo možné ľahko napadnúť výsledok konania ADR ak vnútroštátne právo neposkytuje tento nárok. Tento problém je vypuklý najmä v Nemecku, kde BGH v prípade shell.de ešte v roku 2002 odmietol prevod domény3. Nemecká judikatúra túto nedokonalosť hmotného práva kompenzuje princípom zneužitia výkonu práva, keď takúto určovaciu žalobu ako procesný prostriedok považuje za nedovolený výkon práva (unzulässige Rechtsausübung)4. Pritom by bolo iste logickejšie ak by vnútroštátny súd v spore o doménu euTLD umožňoval prevod analogickou aplikáciou čl. 22 ods. 11 Nariadenia. Ide totiž bezosporu o logickú (technickú) medzeru5 (phrasing gap)6 tohto Nariadenia, pretože spravodlivý výsledok dosiahnutý favorizovaným mimosúdnym riešením sporu je teoreticky možné odvrátiť v súdnom konaní. Per analogiam je preto potrebné aplikovať čl. 22 ods. 11 Nariadenia bez pochýb najmä v súdnom konaní, ktoré jedna zo strán iniciuje po ADR v zmysle čl. 22 ods. 13 Nariadenia.

    Vzniká však otázka či pre rovankú nedokonalosť Nariadenia je potrebné per analogiam aplikovať čl. 22 ods. 11 aj tam, kde nebolo vedené ADR, ale bola naopak priamo podaná žaloba na súd. Ak totiž vnútroštátne právo neposkytuje nárok na prevod domény, napr. Nemecko, znamenalo by to, že súdne konanie je na riešenie určitých skutkových stavov (špekulatívnych registrácií) len málo použiteľné. Zároveň vyvstáva otázka, či nie je nezmyselné, že určitý nárok je dostupný v súdnom konaní ohľadom domén euTLD iba vtedy, ak predtým bolo vedené aj úspešné konanie ADR. Žiadne rozumné zdôvodnenie takejto vnútornej rozpornosti (protiplánovosti [planwidrigkeit]) právneho poriadku nenachádzame. Sme preto názoru, že čl. 22 ods. 11 by mal byť aplikovaný per analogiam aj v prípade ak je žaloba ohľadom domény euTLD podaná priamo na súd. Vzniknúť môže len metodologická otázka, či sa ešte stále jedná o logickú (phrasing gap) alebo už teleologickú medzeru (value-deficient gap) v práve7.

    Rozhodnutie je dostpuné na rozdohodnutia.sk.

     
  • Martin Husovec 4:38 pm dňa May 28, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: competition law, game theory, Martin Husovec, prisoners dilemma   

    Kartel slovenských IT firiem 

    SME.sk upozorňuje na možný kartel slovenských IT firiem, ktorý už skôr do pozornosti verejnosti prinieslo DSL.sk.

    Piati slovenskí distribútori výpočtovej techniky sa mohli dohodnúť, že si v tom istom čase začnú od zákazníkov účtovať rovnaký manipulačný poplatok. Pre podozrenie z kartelu ich preto začal vyšetrovať Protimonopolný úrad. „Na základe zhromaždených dôkazov máme podozrenie, že sa dohodli na zavedení manipulačného alebo administratívneho poplatku, a to v rovnakej výške a takmer v rovnakom časovom období,“ povedala hovorkyňa úradu Alena Sedláková.

    Ako predtým opisovalo DSL.sk

    Poplatok sa u všetkých menovaných distribútorov platí podľa dostupných informácií pri každej objednávke bez ohľadu na jej výšku. Minimálne eD’ system a ABC Data zavedenie manipulačného poplatku zdôvodňujú zvýšením administratívnych respektíve logistických nákladov.  Zavedený poplatok má potenciálne znaky vzájomnej dohody jednotlivých hráčov na trhu, teda kartelovej dohody. Podľa dostupných informácií bol totiž zavedený všetkými štyrmi menovanými distribútormi medzi 6. a 8. marcom a je tak vysoko nepravdepodobné, že všetky štyri spoločnosti mali nezávisle na sebe pripravenú funkčnosť vo svojich IT systémoch a naraz ju zapli napríklad potom ako poplatok zaviedol prvý z nich.

    Sedláková z Protimonopolného úradu pritom uzatvára, že “keby niektorá z firiem, ktoré sa mali dohodnúť, predložila usvedčujúce informácie na konkurentov, mohla by sa pokute za kartel úplne vyhnúť.”. No veď uvidíme ako funguje v praxi “väzňova dilema” z teórie hier :)
     
  • Martin Husovec 8:44 am dňa May 20, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , Martin Husovec, police   

    Slovenská polícia a sledovanie elektronickej komunikácie 

    Mária Benedikovičová na SME.sk píše o využívaní elektronickej komunikácie v trestnom konaní:

    Špeciálny prokurátor Ján Hrivnák hovorí, že pri odhaľovaní korupcie a organizovaného zločinu sa internetová komunikácia nevyužíva ako nosný, ale podporný dôkaz. „Najčastejšie sa skúma e­mailová pošta. Službu Skype nemožno dokonale sledovať pre technické obmedzenia.“ Facebook sa podľa Hrivnáka zatiaľ využíva málo. Vyšetrovatelia podľa prokurátora vedia získať aj vymazané e­maily. „Keď sa fyzicky zaistia počítače a servery, skúmajú ich znalci, ktorí dokážu oživiť aj zmazané e­maily,“ hovorí Hrivnák. Polícia nevedie štatistiky, koľko žiadostí na sledovanie e­mailov, komunikácie cez Skype či Facebook ročne podáva súdom. Sudcovia povoľujú aj odpočúvanie mobilov a pevných liniek.

    SME.sk uvádza aj príklady konkrétnych známych konaní kedy bol použitý Skype hovor alebo email. Podľa hovocu policajného prezídia

    „Získavanie dôkazov z takýchto dôkazných prostriedkov slovenský Trestný poriadok umožňuje, avšak za presne stanovených podmienok upravených zákonom,“ napísal hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Sledovanie internetovej komunikácie musí podľa Slivku odsúhlasiť súd. „Na základe príkazu sudcu je prevádzkovateľ danej služby povinný na účely trestného konania dôkaz poskytnúť.“

    Toto jasné konštatovanie je trochu prekvapujúce keďže EISi v prípade data retention odhlalilo, že Policajný zbor neraz vyžadoval údaje o uskutočnenej prevádzke podľa zákona o policajnom zbore aj mimo trestného konania. Je teda možné, že situácia v trestnom konaní je oveľa rigoróznejšia, pretože predsa len dôkazy podliehajú drobnohľadu sudcu pokiaľ ide o ich zákonnosť. Mimo trestného konania, napríklad pri prejednávaní priestupkov, často nie je kto by takéto nezákonné získavanie údajov bez súdneho príkazu poriadne namietal.
    Celý článok je tu.

     
  • Martin Husovec 5:16 pm dňa May 18, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: licensing, Martin Husovec, ,   

    Prebežné opatrenie voči ÚPV SR ako tretej osobe 

    Tomáš Klinka upozorňuje na Lexfóre na zaujímavé nové predbežné opatrenie, ktorým OS BB zakázal ÚPV SR registrovať licenčnú zmluvu k ochrannej známke, ktorej platnosť je predmetom sporu. Tomáš píše:

    mám vážne pochybnosti o právomoci súdu nariadiť predbežné opatrenie ukladajúce povinnosti ÚPV SR – a vôbec akémukoľvek štátnemu orgánu – týkajúce sa výkonu jeho zákonných kompetencií. Konanie o zápis licenčnej zmluvy do registra je pritom štandardné správne konanie, na ktoré sa vzťahuje zákon o ochranných známkach a subsidiárne správny poriadok. A tam predsa máme procesné inštitúty, ktorými je možné opísanú situáciu elegantne riešiť. Otázka (ne)platnosti predloženej licenčnej zmluvy je pre ÚPV SR otázkou predbežnou (§ 40 správneho poriadku) a ÚPV SR tak samozrejme bude čakať na výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti tejto licenčnej zmluvy. Jediný problém – avšak skutočne len formálny – predstavuje vylúčenie subsidiárnej aplikácie § 29 správneho poriadku o prerušení konania, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke. Správne konanie teda nie je prerušené, to však nie je dôvod na to, aby doň súd nariadením predbežného opatrenia autoritatívne vstupoval.

    Tomáš svoju argumentáciu podporuje rozhodnutí NS SR,  sp. zn. 7 Cdo 59/2011 z 11. augusta 2011, ktoré podobne považovala za predbežko “mimo právomoc súdu” voči správe katastra. S postom možno len súhlasiť. Zaujímavé je pritom, že žalobca mohol rovnaký efekt dosiahnuť zaviazaním žalovaného (viď môj komentár k Tomášovmu postu).

    Celý jeho post je tu.

     
  • Martin Husovec 9:23 pm dňa May 13, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: Martin Husovec,   

    Letná škola kyberpráva v Moskve 

    Dostala sa k nám ďalšia ponuka letnej školy – tentokrát v ruskej Moskve (1.7 – 5.7.). Tí ktorí hľadali už dlhšie zámienku na navštívenie Moskvy majú o dôvod viac, keďže výdavky v Rusku hradia sponzori akcie – Google Rusko a Yandex. Účastník si hradí len letenku do Ruska a víza. Súčasťou letnej školy je aj navštívenie firiem Google a Yandex (ruský vyhľadávač).

    The School will be hold in beautiful green area in Moscow. For  participation please fill application http://pravo.hse.ru/en/infolaw/issc/, enclose thesis of research project up to 12, 000 signs and  send application till May 20, 2013.

    The results will be announced till  June 1, 2013. The School pays for accommodation and food but participants pay travel costs to Moscow.
    International Summer School on Cyber Law

    Viac informácií nájdete tu. Aplikantom držím palce.

    PS: Krátky report z akcie by určite bol zaujímavý, najmä vzhľadom na ruské reálie.

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť