Označkované: .sk RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Martin Husovec 12:09 pm dňa August 17, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, collecting societies, , , exceptions and limitations, ,   

    Legislatívny zámer nového AutZ 

    Na stránke Justice bol publikovaný legislatívny zámer nového slovenského AutZ. Osobne som sa potešil mnohých pasážam. Vyberám sem niekoľko tých zaujímavejších. Keďže ide zatiaľ skôr o programové tézy, nebudem ich zatiaľ podrobne hodnotiť alebo komentovať. Na to ešte príde čas.

    Súčasná podoba autorského práva zároveň predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete.

    Cieľom koncepcie nového autorského zákona je preto príprava moderného a flexibilného právneho predpisu, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v mantineloch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Nový autorský zákon tak nepriamo prispeje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou.

    Pojmové znaky diela

    Predovšetkým dielo ako predmet autorského práva bolo v poslednom čase v centre pozornosti viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozhodnutí vo veci C-145/10 Painer, C-393/09 Bezpečnostní softwarová asociace, C-05/08 Infopaq International a ďalších. V tejto súvislosti sa v rámci rekodifikácie posúdi potreba revízie pojmových znakov diela, najmä zavedenie jedinečnosti ako pojmového znaku diela. Všeobecne je však nutné reflektovať najmä na početné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré sa osobitne týkajú autorského práva (napr. verejného prenosu autorských diel, náhrad odmien za vyhotovenie rozmnoženiny na súkromné účely, vyčerpanie práv v digitálnom prostredí), ale aj práv súvisiacich s autorským právom a osobitného práva k databáze (zoznam relevantných rozhodnutí je uvedený v doložke zlučiteľnosti).

    Definície v AutZ

    Aplikačná prax, technický rozvoj, príchod nových technológií, masívny nástup tzv. nových médií, vzrastajúci význam digitálneho prostredia a transpozícia niekoľkých smerníc si vyžaduje aktualizáciu definícií a pojmov, prípadne zavedenie nových tak, aby sa predišlo terminologickým a výkladovým nejasnostiam a zvýšila sa miera právnej istoty pri aplikácii autorského zákona.

    Zničenie diela umiestneného na verejnom priestranstve

    Z pretrvávajúcich dôvodov vyplývajúcich z aplikačnej praxe bude v rámci rekodifikácie autorského zákona v záujme ochrany originálov diel výtvarného umenia umiestnených na verejnom priestranstve zavedená osobitná informačná povinnosť vlastníka alebo užívateľa veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, voči autorovi (príp. odvodenému nositeľovi práv či príslušnej organizácii kolektívnej správy) v prípade, že má v úmysle tento hmotný nosič zničiť alebo odstrániť, samozrejme, za podmienky, že je to od vlastníka alebo užívateľa veci bude spravodlivé požadovať. Zároveň sa upravia aj ďalšie povinnosti týchto osôb (napr. na vyžiadanie autora poskytnúť dokumentáciu diela vrátane vyobrazenia, vystihujúceho stav pred zničením). Základnú koncepciu nezávislosti vlastníckeho práva k veci (napr. obraz – plátno) a autorského práva k dielu (napr. maľba) je však nevyhnutné zachovať.

    Režim zamestnaneckého diela

    Ak je autor v zamestnaneckom pomere a svoje dielo vytvorí v rámci plnenia pracovných úloh, je v záujme zamestnávateľa, aby z vytvoreného diela (ideálneho objektu) získal prospech, ktorý mu prislúcha s ohľadom na jeho vstupné investície. Zamestnávateľ by mal teda vykonávať všetky práva autora k zamestnaneckému dielu vo svojom mene a na svoj účet. Samozrejme, aj tu platí dispozičná zásada, podľa ktorej je možné dohodnúť odchylnú úpravu výkonu práv. Pokiaľ však ide o vzťah zamestnávateľa a tretích osôb, podľa platného autorského zákona je možné právo výkonu majetkových práv autora (zamestnanca) postúpiť tretej osobe len s jeho súhlasom, čo do istej miery predstavuje rozpor s koncepciou výkonu práv zamestnávateľom ako výsledku vlastnej investície do vytvorenia diela. Rovnako problematické je aj právo autora na nedotknuteľnosť diela, ktoré zásadne obmedzuje právo zamestnávateľa na spracovanie diela.

    Režim diela na objednávku

    Uvedené obmedzenie a zákonom vynútené uzatváranie ďalších (nadväzujúcich) zmlúv sa ukazuje ako neodôvodnené a v praxi často zmätočné či nesprávne aplikované. Z tohto dôvodu sa v rámci režimu „diela na objednávku“ upraví výkon práv k vytvorenému (objednanému) dielu ako dispozitívna norma tak, že dielo bude možné použiť (v autorskoprávnom význame) na účel vyplývajúci zo zmluvy (napr. zmluvy o dielo) s tým, že ak by chcel objednávateľ použiť dielo iným (ďalším) spôsobom, bude musieť s autorom uzavrieť osobitnú licenčnú zmluvu. Zároveň bude ponechaná možnosť autora používať dielo sám alebo poskytnúť súhlas na jeho použitie tretej osobe (ak nebude dohodnuté inak a ak to nebude v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa).

    Prevoditeľnosť práv a vzdanie sa práv

    V rámci rekodifikácie bude venovaná pozornosť aj otázke prevoditeľnosti v oblasti autorského práva. V niektorých prípadoch platný autorský zákon počíta priamo aj s možnosťou prevodu – a to v prípade majetkových práv výrobcu zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, vysielateľa a práva zhotoviteľa databázy (osobitný typ zmluvy o prevode však platný autorský zákon neupravuje a ani nebude upravovať). Majetkové práva autora a výkonného umelca sú však neprevoditeľné. Prevoditeľnosť autorských práv je pritom zavedená vo viacerých štátoch EÚ (napr. Veľká Británia, Maďarsko, Švédsko, Fínsko, Litva, Estónsko). V rámci rekodifikácie bude posúdená vhodnosť zavedenia práva autora previesť svoje majetkové práva na tretiu osobu, keďže podľa platnej právnej úpravy sa dajú podobné (nie však úplne rovnaké) účinky dosiahnuť len výhradnou licenčnou zmluvou uzatvorenou na celú dobu trvania majetkových práv, v neobmedzenom rozsahu, na všetky spôsoby použitia (avšak podľa platnej právnej úpravy nie je možné udeliť súhlas na spôsob použitia, ktorý nie je známy v čase uzavretia licenčnej zmluvy). Majetkové práva by tak mohli byť predmetom licencie, prevodu alebo dedičstva čiastočne alebo ako celok. Osobnostné práva ostanú naďalej neprevoditeľné.

    Rovnako sa v rámci rekodifikácie okrem otázky prevoditeľnosti posúdi ponechanie aplikácie autorskoprávnej zásady nemožnosti vzdania sa práv. Prax si vyžiadala posúdenie zavedenia vzdania sa majetkových autorských práv, keď v niektorých prípadoch môžu byť pre autora na príťaž (napr. daňovo-odvodové povinnosti v súvislosti s príjmami z licenčných zmlúv, resp. s príjmami vyplácanými organizáciami kolektívnej správy alebo aj v prípadoch, keď chce autor slobodne umožniť čo najširšie používanie svojho autorského diela v zmysle sféry public domain).

    Súhlas ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť

    V rámci rekodifikácie sa z dôvodu odstránenia právnej neistoty výslovne uvedie možnosť autora udeliť súhlas so zásahom do jeho autorských osobnostných práv (podobne je to aj pri všeobecných osobnostných právach, keď fyzická osoba môže udeliť privolenie napr. s tým, aby bola vyhotovená jeho podobizeň). Zmena sa teda bude týkať nakladania s osobnostnými právami v tom zmysle, že autor môže udeliť súhlas so zásahom do svojich osobnostných práv. Takýto súhlas musí byť limitovaný čo do rozsahu, zrozumiteľný/jednoznačný a vedomý, pričom bude predstavovať okolnosť vylučujúcu protiprávnosť uvedeného konania.

    Nové zákonné dôvody na odstúpenie od licenčnej zmluvy

    V záujme posilnenia práv autorov je potrebné zaviesť do novej právnej úpravy možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade nevyužívania udelenej výhradnej licencie nadobúdateľom. Ide o inštitút, ktorý autorovi (resp. poskytovateľovi licencie)  dáva zákonný nárok na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nečinnosti alebo nedostatočnej činnosti druhej zmluvnej strany.

    Ďalším z osobitných dôvodov odstúpenia od licenčnej zmluvy bude odstúpenie od zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia autora (resp. poskytovateľa licencie) v prípade nezverejneného diela. Zmena presvedčenia môže súvisieť so zmenou umeleckého, vedeckého či hodnotového postoja, pričom uplatnením licencie by oprávneným osobným záujmom autora vznikla ujma v prípade nemožnosti odstúpenia od zmluvy z týchto dôvodov. Zároveň zákon stanoví podrobnejšie podmienky odstúpenia od zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia.

    Výnimky a obmedzenia z autorského práva

    Novelou autorského zákona, ktorá bola dňa 21. júna 2013 schválená Národnou radou Slovenskej republiky (s účinnosťou od 1. novembra 2013), došlo k rozšíreniu formulácie tzv. knižničnej alebo archívnej výnimky (§ 31 platného autorského zákona) vo vzťahu                   k subjektom oprávneným využívať túto zákonnú licenciu (o múzeá, resp. galérie v zmysle smernice 2001/29/ES). Takéto smerovanie sa prejaví  aj pri iných už existujúcich výnimkách, ktoré sú v súčasnosti v porovnaní so znením smernice formulované príliš reštriktívne (napr. citácia diela).

    Klauzula obmedzného “fair-use” typu

    V súlade s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle trojkrokového testu upraveného na európskej aj medzinárodnej úrovni sa posúdi zakotvenie aplikácie výnimiek na analogické prípady, pokiaľ nakladanie s dielom nebude v rozpore s bežným využitím diela a nedôjde tým k neodôvodnenému zásahu do právom chránených záujmov autora.

    Organizácie kolektívnej správy

    Okrem zvýšenia transparentnosti organizácií kolektívnej správy (napr. formou zverejňovania povinných informácií) si rekodifikácia kladie za cieľ revíziu ustanovení týkajúcich sa výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv, keďže v súčasnosti sa možnosti výkonu tohto dohľadu javia ako nedostatočné. Najmä je potrebné vyjasniť vzťah medzi výkonom dohľadu a následným vedením správneho konania v prípade porušenia povinností a primeraným aplikovaním zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Predmetom rekodifikácie budú aj podmienky udelenia oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, ktoré by mali byť detailnejšie vyšpecifikované. S tým súvisí aj odstránenie viazanosti sídla organizácie kolektívnej správy na územie Slovenskej republiky, čo je podmienka, ktorá nezodpovedá voľnému pohybu služieb a podmienkam obchodu v rámci jednotného trhu. Dôraz sa bude klásť aj na ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu s používateľmi a problematiky uzatvárania licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy, predovšetkým tzv. rozšírených kolektívnych licencií, ktoré sa môžu aplikovať len za splnenia určitých podmienok a týkajú sa len konkrétnych spôsobov použitia vymedzených zákonom. Ide o prípady masového použitia, kde individuálne dohody nie sú realizovateľné. Význam rozšírených kolektívnych licencií je najmä v tom, že používatelia v špecifických prípadoch ustanovených zákonom budú mať istotu vysporiadania kompletného repertoáru, aj v prípade nezastupovaných nositeľov práv (s výnimkou tých nositeľov práv, ktorí využili možnosť v zmysle tzv. opt-out – výslovného vylúčenia správy práv organizáciou kolektívnej správy, ktorá musí byť pre nositeľov práv garantovaná).

    Poslednú novelu AutZ (odkazovanú aj v tomto legislatívno zámere), ktorú nedávno čiastočne vrátil prezident svojím nekompetentným vetom nájdete tu.

     
    • Noviny 4:24 pm dňa august 20, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Ďakujem za upozornenie na veto prezidenta republiky. Doslova rozkošný je jeho návrh, aby sa novela schválila v znení, že za súborné dielo sa považuje aj iná databáza “okrem novín”. To uňho zase nejaký známy niečo prelobboval. Ale fakt je, že stačí keby boli kompetentné súdy, nemusí sa kvôli tomu upravovať predpis. (Ospravedlňujem sa, že môj komentár nesúvisí s vecným zámerom nového AZ, ktorý je inak na Slovensku dosť potrebný.)

  • Martin Husovec 2:23 pm dňa June 2, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, , domain transfer,   

    Prevod domény .eu pred súdom? Nie podľa KS BB 

    Náš kamarát Ján Lazur nás upozornil na veľmi zaujímavé rozhodnutie Okresného súdu Banská Bytrica (sp. zn. 16 CbPv  1/2010 z 21.5.2012). Sudca JUDr. Pavol Tomáš sa v ňom zaoberá žalobou o prevod a alterantívne o zrušenie domény autobazar.eu. Sudca v ňom uvádza:

    Aby bolo možné porovnávať doménu http://www.autobazár.eu <http://www.autobazár.eu&gt; s chránenou kombinovanou ochrannou známkou navrhovateľa z hľadiska pravdepodobnosti zámeny, musela by tá v obchodnom styku byť spojená s predmetom podnikania navrhovateľa, čo nebol daný prípad. Navrhovateľ  v konaní nepreukázal, že odporca 1/ konal nekalosúťažne, či dokonca v rozpore s dobrými mravmi. Súdu nebola preukázaná škoda ktorá mala podľa vyjadrenia navrhovateľa mu vzniknúť a takisto nebolo ani preukázaná  príčinná súvislosť spätá s legitímne využitou možnosťou prednostnej registrácie za zvýšený poplatok.  Naopak z mailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom 1/ súdu bola preukázaná ochota odporcu 1/  scudziť spornú doménu za reálne vynaložené náklady, faktúrované faktúrou č.  20097280 na sumu  2391,66 Eur.

    Čo sa týka druhej časti navrhovaného petitu, súd poukazujúc na čl. 21 ods. 1  Nariadenia Komisie č. 874/2004 má  za to, že v jeho kompetencii by bolo  zrušenie domény, nie uloženie povinnosti previesť predmetnú doménu.

    S týmto názorom (boldom) osobne nesúhlasím a poukazoval som na neho vo svojom článku M. Husovec, Je ešte stále možné žalovať o prevod domény? In Revue pro právo a technologie, č. 6/2012, dostupné tu. V tomto článku píšem:

    Treba uviesť na správnu mieru, že čl. 22 ods. 11, ktorý umožňuje prevod doménového mena pre prípad určitých typizovaných registrácií podľa čl. 21 Nariadenia (špekulatívna a abuzívna registráci), nie je bez ďalšieho je priamo aplikovateľný pred všeobecným súdom. Čl. 22 nadpísaný “Postup alternatívneho riešenia sporu (ADR)” totiž upravuje iba konanie pred nesúdnym orgánom, ktorý tu nekoná ani ako rozhodcovský súd, ale ako určitý mimosúdny “samoregulačný” orgán. Základný rozdiel spočíva v tom, že alternatívne riešenie sporov nie je spojené so štátnou mocou a je založené na samovykonateľnosti rozhodnutí (prevod je zabezpečovaný priamo doménovou autoritou). Ustanovenie čl. 22 ods. 11 pritom tiež zdôrazňuje, že “V prípade konania proti držiteľovi názvu domény Komisia pre alternatívne riešenie sporu rozhodne, že názov domény sa zruší, ak zistí, že registrácia je špekulatívna alebo je zneužitá tak, ako je definované v článku 21. Názov domény sa prevedie na navrhovateľa, ak navrhovateľ žiada o tento názov domény a spĺňa všeobecné kritériá oprávnenosti, stanovené v článku 4 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 733/2002.”. Narozdiel od čl. 21 ods. 1, je ustanovenie adresované len orgánu alternatívneho riešenia sporov, nie súdu. Inými slovami je zrejmé, že čl. 22 ods. 11 neupravuje žiadny hmotnoprávny nárok, ktorý by bolo možné uplatniť pred vnútroštátnym súdom1.

    Ak by sa teda žalobca rozhodol namiesto alternatívneho riešenia sporov (ADR) v prípade špekulatívnej registrácie uplatniť nárok na prevod domény spoločne s inými nárokmi pred vnútroštátnym súdom, vyriešenie otázky možnosti prevodu by spočívalo na vnútroštátnom hmotnom práve. Nariadenie, hoc súčasťou tohto vnútroštátneho práva, neposkytuje takýto nárok v inom ako alternatívnom riešení sporu. To je však zároveň aj určitá logická nedokonalosť Nariadenia. Totiž, v prípade vnútroštátneho konania vedeného namiesto ADR, alebo po ADR do 30 dní2, by tak mohli byť ohrozené výsledky dosiahnuté spravodlivosti nastolenej vďaka prostriedkom ADR. Určovacou žalobou podľa § 80 OSP o tom, že u úspešného navrhovateľa neexistuje nárok na prevod domény, by tak bolo možné ľahko napadnúť výsledok konania ADR ak vnútroštátne právo neposkytuje tento nárok. Tento problém je vypuklý najmä v Nemecku, kde BGH v prípade shell.de ešte v roku 2002 odmietol prevod domény3. Nemecká judikatúra túto nedokonalosť hmotného práva kompenzuje princípom zneužitia výkonu práva, keď takúto určovaciu žalobu ako procesný prostriedok považuje za nedovolený výkon práva (unzulässige Rechtsausübung)4. Pritom by bolo iste logickejšie ak by vnútroštátny súd v spore o doménu euTLD umožňoval prevod analogickou aplikáciou čl. 22 ods. 11 Nariadenia. Ide totiž bezosporu o logickú (technickú) medzeru5 (phrasing gap)6 tohto Nariadenia, pretože spravodlivý výsledok dosiahnutý favorizovaným mimosúdnym riešením sporu je teoreticky možné odvrátiť v súdnom konaní. Per analogiam je preto potrebné aplikovať čl. 22 ods. 11 Nariadenia bez pochýb najmä v súdnom konaní, ktoré jedna zo strán iniciuje po ADR v zmysle čl. 22 ods. 13 Nariadenia.

    Vzniká však otázka či pre rovankú nedokonalosť Nariadenia je potrebné per analogiam aplikovať čl. 22 ods. 11 aj tam, kde nebolo vedené ADR, ale bola naopak priamo podaná žaloba na súd. Ak totiž vnútroštátne právo neposkytuje nárok na prevod domény, napr. Nemecko, znamenalo by to, že súdne konanie je na riešenie určitých skutkových stavov (špekulatívnych registrácií) len málo použiteľné. Zároveň vyvstáva otázka, či nie je nezmyselné, že určitý nárok je dostupný v súdnom konaní ohľadom domén euTLD iba vtedy, ak predtým bolo vedené aj úspešné konanie ADR. Žiadne rozumné zdôvodnenie takejto vnútornej rozpornosti (protiplánovosti [planwidrigkeit]) právneho poriadku nenachádzame. Sme preto názoru, že čl. 22 ods. 11 by mal byť aplikovaný per analogiam aj v prípade ak je žaloba ohľadom domény euTLD podaná priamo na súd. Vzniknúť môže len metodologická otázka, či sa ešte stále jedná o logickú (phrasing gap) alebo už teleologickú medzeru (value-deficient gap) v práve7.

    Rozhodnutie je dostpuné na rozdohodnutia.sk.

     
  • Martin Husovec 8:09 am dňa May 19, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, disturbance liability,   

    Zodpovednosť nepriameho porušovateľa? 

    Sme.sk prináša zaujímavý príbeh z Bratislavy. Združenie občanov si poskytuje navzájom poistenie pre prípad pokuty v Bratislavskej MHD. Združenie tak motivuje ľudí aby neplatili za MHD ale radšej členský poplatok združeniu, ktoré im pre prípad danú pokutu preplatí. Z právneho hľadiska je to veľmi zaujímavá vec.

    Ak by to aj nebolo združenie ale priamo produkt od poisťovne, viem si predstaviť elegantnú žalobu na poisťovňu/združenie. Tá totiž svojim produktom, resp. činnosťou motivuje zákazníkov MHD aby neplatili za jej služby. Tým samozrejme spôsobuje škodu MHD. Viem si predstaviť v prvom rade žalobu cez §§ 415, 420 ObčZ o náhradu škody s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Čo ma však ešte viac zaujíma, je možnosť zaviazať poisťovňu, resp. združenie k zdržaniu sa protiprávneho konania do budúcna. Tu má zrejeme združenie postavenie ‘nepriameho porušovateĺa’ ako som ho zatiaľ navrhol nazvať vo svojom článku na Lexfóre.

    (Viac …)

     
  • Martin Husovec 10:38 pm dňa May 5, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, , , hacking,   

    OS BA V.: Rozsudok vo veci ‘nbusr123’ 

    Prinášame rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. v trestnej veci ‘nabúrania sa’ do systému Národného Bezpečnostného Úradu, známeho aj ako prípad ‘nbusr123’.

    Súd: Okresný súd Bratislava V.
    Sudca: Mgr. Marcela Kosová
    Spisová značka: 1 5T 18/2009-1160

    (Viac …)

     
  • Martin Husovec 3:12 pm dňa April 10, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, ,   

    Porušenie autorských práv k textu piesne 

    Peter Bálik píše na .týždni o na prvý pohľad až príliž očividnom porušení autorských práv. Podľa jeho slov:

    Cez víkend nás kamarát upozornil, že Peter Cmorík spieval na predvolebnom mítingu neznámu pieseň, ktorej slová pochádzajú z našej skladby Bez konca z rovnomenného albumu, no hudba bola úplne iná. Skoro ma porazilo!

    ..

    V sobotu nám z Írska napísal kamarát Hobit, že si mám pozrieť piatu minútu a štrnástu sekundu z reportáže na STV o predvolebných mítingoch. Strih a na pódiu stojí Cmorík a na celú sálu spieva:

    Ešteže láska je vždy mimo zákon
    Vždy uniká a vždy má náskok
    Ešteže veci len tak sú
    Bez nášho hnevu a súhlasu

    Skoro som odpadol. Hobit nám povedal, že keď to objavil celú noc nespal s tým, že ako sme mohli dať Cmoríkovi súhlas. Odľahlo mu, keď mu Lucia povedala, že nie.

    Video už bohužiaľ z YouTube stiahli. Ak je pravda čo pán Bálik píše, ide o dosť ‘školácky’ zásah do ako majetkových (§ 18 ods. 2 d),g) a možno i a) a h) AZ) tak aj osobnostných autorských práv (§ 17 ods. 1 písm. d) AZ). Dokonca možno uvažovať aj o podružnom zásahu do práv na ochranu osobnosti vzhľadom na politický kontext (§ 11 a nasl. OZ) alebo o nekalej súťaži (§ 44 a nasl. ObchZ). Osobne som zvedavý či to autorská obec nechá len tak.

     
  • Martin Husovec 11:56 am dňa January 14, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, ,   

    O chystaných zmenách v doméne .sk 

    „Buď sa založí nová v Bratislave, alebo využijeme služby už existujúcich doménových súdov napríklad v Česku,“ tvrdí Krauspe.

    V tom prípade spory bude riešiť Rozhodčí soud při Hospodářské komoře a Agrární komoře.

    „Bolo by to najefektívnejšie, pretože česká komisia má systém, infraštruktúru a navyše bohaté skúsenosti s doménovými podvodmi,“ tvrdí právnička zaoberajúca sa duševným vlastníctvom Zuzana Hecko z fimy Allen & Overy.

    http://pocitace.sme.sk/c/6215934/domenovi-spekulanti-maju-skoncit.html

     
  • Martin Husovec 9:26 am dňa January 2, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, , , transparency   

    Súdne rozhodnutia sú už povinne zverejňované 

    Od včera sú povinne zverejňované všetky súdne rozhodnutia na Slovensku – a pani Žitňanská zdá sa urobila krásnu robotu, technické prevedenie je dosť user-friendly, informatívne a najmä šialená anonymizácia zdá sa opúšťa Slovensko . dačo by som ešte ale samozrejme vylepšil .. Pozri tu.

     
  • Martin Husovec 9:04 am dňa January 2, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, , ,   

    Slovenský Infopaq alebo o spore HN s monitorovacími agentúrami 

    V mnohoročnej vojne slovenských vydavateľov novín a niektorých monitorovacích agentúr je na svete prvé
    právoplatné súdne rozhodnutie. Spoločnosť Ecopress vydávajúca tento denník neuspela so žalobou pre porušovanie autorských práv. Odvolací Krajský súd v Bratislave potvrdil verdikt prvostupňového súdu. Ten rozhodol, že predložené články nie sú autorskými dielami. .. Podľa samosudcu Jána Stančeka články prejavujú znak tvorivosti, nie však postačujúci, aby mohli byť považované za autorské diela. Rozhodol, že sú iba dennými správami, ktorým autorský zákon nepriznáva autorskoprávnu ochranu. Čítajte Hospodárske Noviny

    Zdá sa, že máme prvé rozhodnutie, ktoré je zjavne nekompatibilné s modernou Európskou doktrínou originality autorského diela.

     
  • Martin Husovec 3:16 pm dňa January 1, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, , , moral rights   

    Zasahuje reklama ČSOB Večerníček do osobnostných autorských práv? 

    Veľmi zaujímavý tohtoročný prípad, ktorý sa však zrejme nedostane na súd, preto môžeme len teoretizovať.

    Viac informácií tu.

     
  • Martin Husovec 12:57 pm dňa December 4, 2011 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: .sk, , ,   

    Slovenské pravidlá registrácie .sk sa budú opäť meniť 

    Zuzana Hečko z Allan & Overy na blogu Lexforum a Marques informuje, že slovenské pravidlá registrácie sa budú pravdepodobne meniť.

    Je teda možné, že niektoré body z návrhu, ktorý minulý rok pripravilo EISI pod názvom “Rámcový návrh na zmenu pravidiel v TLD .sk” bude aspoň v z časti realizovaný.

    Pôvodný návrh EISI nájdete tu [.pdf]

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť