Legislatívny zámer nového AutZ
Na stránke Justice bol publikovaný legislatívny zámer nového slovenského AutZ. Osobne som sa potešil mnohých pasážam. Vyberám sem niekoľko tých zaujímavejších. Keďže ide zatiaľ skôr o programové tézy, nebudem ich zatiaľ podrobne hodnotiť alebo komentovať. Na to ešte príde čas.
Súčasná podoba autorského práva zároveň predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete.
Cieľom koncepcie nového autorského zákona je preto príprava moderného a flexibilného právneho predpisu, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v mantineloch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Nový autorský zákon tak nepriamo prispeje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou.
Pojmové znaky diela
Predovšetkým dielo ako predmet autorského práva bolo v poslednom čase v centre pozornosti viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozhodnutí vo veci C-145/10 Painer, C-393/09 Bezpečnostní softwarová asociace, C-05/08 Infopaq International a ďalších. V tejto súvislosti sa v rámci rekodifikácie posúdi potreba revízie pojmových znakov diela, najmä zavedenie jedinečnosti ako pojmového znaku diela. Všeobecne je však nutné reflektovať najmä na početné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré sa osobitne týkajú autorského práva (napr. verejného prenosu autorských diel, náhrad odmien za vyhotovenie rozmnoženiny na súkromné účely, vyčerpanie práv v digitálnom prostredí), ale aj práv súvisiacich s autorským právom a osobitného práva k databáze (zoznam relevantných rozhodnutí je uvedený v doložke zlučiteľnosti).
Definície v AutZ
Aplikačná prax, technický rozvoj, príchod nových technológií, masívny nástup tzv. nových médií, vzrastajúci význam digitálneho prostredia a transpozícia niekoľkých smerníc si vyžaduje aktualizáciu definícií a pojmov, prípadne zavedenie nových tak, aby sa predišlo terminologickým a výkladovým nejasnostiam a zvýšila sa miera právnej istoty pri aplikácii autorského zákona.
Zničenie diela umiestneného na verejnom priestranstve
Z pretrvávajúcich dôvodov vyplývajúcich z aplikačnej praxe bude v rámci rekodifikácie autorského zákona v záujme ochrany originálov diel výtvarného umenia umiestnených na verejnom priestranstve zavedená osobitná informačná povinnosť vlastníka alebo užívateľa veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, voči autorovi (príp. odvodenému nositeľovi práv či príslušnej organizácii kolektívnej správy) v prípade, že má v úmysle tento hmotný nosič zničiť alebo odstrániť, samozrejme, za podmienky, že je to od vlastníka alebo užívateľa veci bude spravodlivé požadovať. Zároveň sa upravia aj ďalšie povinnosti týchto osôb (napr. na vyžiadanie autora poskytnúť dokumentáciu diela vrátane vyobrazenia, vystihujúceho stav pred zničením). Základnú koncepciu nezávislosti vlastníckeho práva k veci (napr. obraz – plátno) a autorského práva k dielu (napr. maľba) je však nevyhnutné zachovať.
Režim zamestnaneckého diela
Ak je autor v zamestnaneckom pomere a svoje dielo vytvorí v rámci plnenia pracovných úloh, je v záujme zamestnávateľa, aby z vytvoreného diela (ideálneho objektu) získal prospech, ktorý mu prislúcha s ohľadom na jeho vstupné investície. Zamestnávateľ by mal teda vykonávať všetky práva autora k zamestnaneckému dielu vo svojom mene a na svoj účet. Samozrejme, aj tu platí dispozičná zásada, podľa ktorej je možné dohodnúť odchylnú úpravu výkonu práv. Pokiaľ však ide o vzťah zamestnávateľa a tretích osôb, podľa platného autorského zákona je možné právo výkonu majetkových práv autora (zamestnanca) postúpiť tretej osobe len s jeho súhlasom, čo do istej miery predstavuje rozpor s koncepciou výkonu práv zamestnávateľom ako výsledku vlastnej investície do vytvorenia diela. Rovnako problematické je aj právo autora na nedotknuteľnosť diela, ktoré zásadne obmedzuje právo zamestnávateľa na spracovanie diela.
Režim diela na objednávku
Uvedené obmedzenie a zákonom vynútené uzatváranie ďalších (nadväzujúcich) zmlúv sa ukazuje ako neodôvodnené a v praxi často zmätočné či nesprávne aplikované. Z tohto dôvodu sa v rámci režimu „diela na objednávku“ upraví výkon práv k vytvorenému (objednanému) dielu ako dispozitívna norma tak, že dielo bude možné použiť (v autorskoprávnom význame) na účel vyplývajúci zo zmluvy (napr. zmluvy o dielo) s tým, že ak by chcel objednávateľ použiť dielo iným (ďalším) spôsobom, bude musieť s autorom uzavrieť osobitnú licenčnú zmluvu. Zároveň bude ponechaná možnosť autora používať dielo sám alebo poskytnúť súhlas na jeho použitie tretej osobe (ak nebude dohodnuté inak a ak to nebude v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa).
Prevoditeľnosť práv a vzdanie sa práv
V rámci rekodifikácie bude venovaná pozornosť aj otázke prevoditeľnosti v oblasti autorského práva. V niektorých prípadoch platný autorský zákon počíta priamo aj s možnosťou prevodu – a to v prípade majetkových práv výrobcu zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, vysielateľa a práva zhotoviteľa databázy (osobitný typ zmluvy o prevode však platný autorský zákon neupravuje a ani nebude upravovať). Majetkové práva autora a výkonného umelca sú však neprevoditeľné. Prevoditeľnosť autorských práv je pritom zavedená vo viacerých štátoch EÚ (napr. Veľká Británia, Maďarsko, Švédsko, Fínsko, Litva, Estónsko). V rámci rekodifikácie bude posúdená vhodnosť zavedenia práva autora previesť svoje majetkové práva na tretiu osobu, keďže podľa platnej právnej úpravy sa dajú podobné (nie však úplne rovnaké) účinky dosiahnuť len výhradnou licenčnou zmluvou uzatvorenou na celú dobu trvania majetkových práv, v neobmedzenom rozsahu, na všetky spôsoby použitia (avšak podľa platnej právnej úpravy nie je možné udeliť súhlas na spôsob použitia, ktorý nie je známy v čase uzavretia licenčnej zmluvy). Majetkové práva by tak mohli byť predmetom licencie, prevodu alebo dedičstva čiastočne alebo ako celok. Osobnostné práva ostanú naďalej neprevoditeľné.
Rovnako sa v rámci rekodifikácie okrem otázky prevoditeľnosti posúdi ponechanie aplikácie autorskoprávnej zásady nemožnosti vzdania sa práv. Prax si vyžiadala posúdenie zavedenia vzdania sa majetkových autorských práv, keď v niektorých prípadoch môžu byť pre autora na príťaž (napr. daňovo-odvodové povinnosti v súvislosti s príjmami z licenčných zmlúv, resp. s príjmami vyplácanými organizáciami kolektívnej správy alebo aj v prípadoch, keď chce autor slobodne umožniť čo najširšie používanie svojho autorského diela v zmysle sféry public domain).
Súhlas ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť
V rámci rekodifikácie sa z dôvodu odstránenia právnej neistoty výslovne uvedie možnosť autora udeliť súhlas so zásahom do jeho autorských osobnostných práv (podobne je to aj pri všeobecných osobnostných právach, keď fyzická osoba môže udeliť privolenie napr. s tým, aby bola vyhotovená jeho podobizeň). Zmena sa teda bude týkať nakladania s osobnostnými právami v tom zmysle, že autor môže udeliť súhlas so zásahom do svojich osobnostných práv. Takýto súhlas musí byť limitovaný čo do rozsahu, zrozumiteľný/jednoznačný a vedomý, pričom bude predstavovať okolnosť vylučujúcu protiprávnosť uvedeného konania.
Nové zákonné dôvody na odstúpenie od licenčnej zmluvy
V záujme posilnenia práv autorov je potrebné zaviesť do novej právnej úpravy možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade nevyužívania udelenej výhradnej licencie nadobúdateľom. Ide o inštitút, ktorý autorovi (resp. poskytovateľovi licencie) dáva zákonný nárok na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nečinnosti alebo nedostatočnej činnosti druhej zmluvnej strany.
Ďalším z osobitných dôvodov odstúpenia od licenčnej zmluvy bude odstúpenie od zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia autora (resp. poskytovateľa licencie) v prípade nezverejneného diela. Zmena presvedčenia môže súvisieť so zmenou umeleckého, vedeckého či hodnotového postoja, pričom uplatnením licencie by oprávneným osobným záujmom autora vznikla ujma v prípade nemožnosti odstúpenia od zmluvy z týchto dôvodov. Zároveň zákon stanoví podrobnejšie podmienky odstúpenia od zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia.
Výnimky a obmedzenia z autorského práva
Novelou autorského zákona, ktorá bola dňa 21. júna 2013 schválená Národnou radou Slovenskej republiky (s účinnosťou od 1. novembra 2013), došlo k rozšíreniu formulácie tzv. knižničnej alebo archívnej výnimky (§ 31 platného autorského zákona) vo vzťahu k subjektom oprávneným využívať túto zákonnú licenciu (o múzeá, resp. galérie v zmysle smernice 2001/29/ES). Takéto smerovanie sa prejaví aj pri iných už existujúcich výnimkách, ktoré sú v súčasnosti v porovnaní so znením smernice formulované príliš reštriktívne (napr. citácia diela).
Klauzula obmedzného “fair-use” typu
V súlade s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle trojkrokového testu upraveného na európskej aj medzinárodnej úrovni sa posúdi zakotvenie aplikácie výnimiek na analogické prípady, pokiaľ nakladanie s dielom nebude v rozpore s bežným využitím diela a nedôjde tým k neodôvodnenému zásahu do právom chránených záujmov autora.
Organizácie kolektívnej správy
Okrem zvýšenia transparentnosti organizácií kolektívnej správy (napr. formou zverejňovania povinných informácií) si rekodifikácia kladie za cieľ revíziu ustanovení týkajúcich sa výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv, keďže v súčasnosti sa možnosti výkonu tohto dohľadu javia ako nedostatočné. Najmä je potrebné vyjasniť vzťah medzi výkonom dohľadu a následným vedením správneho konania v prípade porušenia povinností a primeraným aplikovaním zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Predmetom rekodifikácie budú aj podmienky udelenia oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, ktoré by mali byť detailnejšie vyšpecifikované. S tým súvisí aj odstránenie viazanosti sídla organizácie kolektívnej správy na územie Slovenskej republiky, čo je podmienka, ktorá nezodpovedá voľnému pohybu služieb a podmienkam obchodu v rámci jednotného trhu. Dôraz sa bude klásť aj na ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu s používateľmi a problematiky uzatvárania licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy, predovšetkým tzv. rozšírených kolektívnych licencií, ktoré sa môžu aplikovať len za splnenia určitých podmienok a týkajú sa len konkrétnych spôsobov použitia vymedzených zákonom. Ide o prípady masového použitia, kde individuálne dohody nie sú realizovateľné. Význam rozšírených kolektívnych licencií je najmä v tom, že používatelia v špecifických prípadoch ustanovených zákonom budú mať istotu vysporiadania kompletného repertoáru, aj v prípade nezastupovaných nositeľov práv (s výnimkou tých nositeľov práv, ktorí využili možnosť v zmysle tzv. opt-out – výslovného vylúčenia správy práv organizáciou kolektívnej správy, ktorá musí byť pre nositeľov práv garantovaná).
Poslednú novelu AutZ (odkazovanú aj v tomto legislatívno zámere), ktorú nedávno čiastočne vrátil prezident svojím nekompetentným vetom nájdete tu.
Novinydiskutujú. 
Noviny 4:24 pm dňa august 20, 2013 Trvalý odkaz |
Ďakujem za upozornenie na veto prezidenta republiky. Doslova rozkošný je jeho návrh, aby sa novela schválila v znení, že za súborné dielo sa považuje aj iná databáza “okrem novín”. To uňho zase nejaký známy niečo prelobboval. Ale fakt je, že stačí keby boli kompetentné súdy, nemusí sa kvôli tomu upravovať predpis. (Ospravedlňujem sa, že môj komentár nesúvisí s vecným zámerom nového AZ, ktorý je inak na Slovensku dosť potrebný.)
Martin Husovec 5:02 pm dňa august 20, 2013 Trvalý odkaz |
Hovoríš mi z duše. Moja reakcia bola podobná. Proste úlet.