Označkované: subject matter RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Martin Husovec 12:09 pm dňa August 17, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , collecting societies, , , exceptions and limitations, , subject matter   

    Legislatívny zámer nového AutZ 

    Na stránke Justice bol publikovaný legislatívny zámer nového slovenského AutZ. Osobne som sa potešil mnohých pasážam. Vyberám sem niekoľko tých zaujímavejších. Keďže ide zatiaľ skôr o programové tézy, nebudem ich zatiaľ podrobne hodnotiť alebo komentovať. Na to ešte príde čas.

    Súčasná podoba autorského práva zároveň predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete.

    Cieľom koncepcie nového autorského zákona je preto príprava moderného a flexibilného právneho predpisu, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v mantineloch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Nový autorský zákon tak nepriamo prispeje aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou.

    Pojmové znaky diela

    Predovšetkým dielo ako predmet autorského práva bolo v poslednom čase v centre pozornosti viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, konkrétne rozhodnutí vo veci C-145/10 Painer, C-393/09 Bezpečnostní softwarová asociace, C-05/08 Infopaq International a ďalších. V tejto súvislosti sa v rámci rekodifikácie posúdi potreba revízie pojmových znakov diela, najmä zavedenie jedinečnosti ako pojmového znaku diela. Všeobecne je však nutné reflektovať najmä na početné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ktoré sa osobitne týkajú autorského práva (napr. verejného prenosu autorských diel, náhrad odmien za vyhotovenie rozmnoženiny na súkromné účely, vyčerpanie práv v digitálnom prostredí), ale aj práv súvisiacich s autorským právom a osobitného práva k databáze (zoznam relevantných rozhodnutí je uvedený v doložke zlučiteľnosti).

    Definície v AutZ

    Aplikačná prax, technický rozvoj, príchod nových technológií, masívny nástup tzv. nových médií, vzrastajúci význam digitálneho prostredia a transpozícia niekoľkých smerníc si vyžaduje aktualizáciu definícií a pojmov, prípadne zavedenie nových tak, aby sa predišlo terminologickým a výkladovým nejasnostiam a zvýšila sa miera právnej istoty pri aplikácii autorského zákona.

    Zničenie diela umiestneného na verejnom priestranstve

    Z pretrvávajúcich dôvodov vyplývajúcich z aplikačnej praxe bude v rámci rekodifikácie autorského zákona v záujme ochrany originálov diel výtvarného umenia umiestnených na verejnom priestranstve zavedená osobitná informačná povinnosť vlastníka alebo užívateľa veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, voči autorovi (príp. odvodenému nositeľovi práv či príslušnej organizácii kolektívnej správy) v prípade, že má v úmysle tento hmotný nosič zničiť alebo odstrániť, samozrejme, za podmienky, že je to od vlastníka alebo užívateľa veci bude spravodlivé požadovať. Zároveň sa upravia aj ďalšie povinnosti týchto osôb (napr. na vyžiadanie autora poskytnúť dokumentáciu diela vrátane vyobrazenia, vystihujúceho stav pred zničením). Základnú koncepciu nezávislosti vlastníckeho práva k veci (napr. obraz – plátno) a autorského práva k dielu (napr. maľba) je však nevyhnutné zachovať.

    Režim zamestnaneckého diela

    Ak je autor v zamestnaneckom pomere a svoje dielo vytvorí v rámci plnenia pracovných úloh, je v záujme zamestnávateľa, aby z vytvoreného diela (ideálneho objektu) získal prospech, ktorý mu prislúcha s ohľadom na jeho vstupné investície. Zamestnávateľ by mal teda vykonávať všetky práva autora k zamestnaneckému dielu vo svojom mene a na svoj účet. Samozrejme, aj tu platí dispozičná zásada, podľa ktorej je možné dohodnúť odchylnú úpravu výkonu práv. Pokiaľ však ide o vzťah zamestnávateľa a tretích osôb, podľa platného autorského zákona je možné právo výkonu majetkových práv autora (zamestnanca) postúpiť tretej osobe len s jeho súhlasom, čo do istej miery predstavuje rozpor s koncepciou výkonu práv zamestnávateľom ako výsledku vlastnej investície do vytvorenia diela. Rovnako problematické je aj právo autora na nedotknuteľnosť diela, ktoré zásadne obmedzuje právo zamestnávateľa na spracovanie diela.

    Režim diela na objednávku

    Uvedené obmedzenie a zákonom vynútené uzatváranie ďalších (nadväzujúcich) zmlúv sa ukazuje ako neodôvodnené a v praxi často zmätočné či nesprávne aplikované. Z tohto dôvodu sa v rámci režimu „diela na objednávku“ upraví výkon práv k vytvorenému (objednanému) dielu ako dispozitívna norma tak, že dielo bude možné použiť (v autorskoprávnom význame) na účel vyplývajúci zo zmluvy (napr. zmluvy o dielo) s tým, že ak by chcel objednávateľ použiť dielo iným (ďalším) spôsobom, bude musieť s autorom uzavrieť osobitnú licenčnú zmluvu. Zároveň bude ponechaná možnosť autora používať dielo sám alebo poskytnúť súhlas na jeho použitie tretej osobe (ak nebude dohodnuté inak a ak to nebude v rozpore s oprávnenými záujmami objednávateľa).

    Prevoditeľnosť práv a vzdanie sa práv

    V rámci rekodifikácie bude venovaná pozornosť aj otázke prevoditeľnosti v oblasti autorského práva. V niektorých prípadoch platný autorský zákon počíta priamo aj s možnosťou prevodu – a to v prípade majetkových práv výrobcu zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu, vysielateľa a práva zhotoviteľa databázy (osobitný typ zmluvy o prevode však platný autorský zákon neupravuje a ani nebude upravovať). Majetkové práva autora a výkonného umelca sú však neprevoditeľné. Prevoditeľnosť autorských práv je pritom zavedená vo viacerých štátoch EÚ (napr. Veľká Británia, Maďarsko, Švédsko, Fínsko, Litva, Estónsko). V rámci rekodifikácie bude posúdená vhodnosť zavedenia práva autora previesť svoje majetkové práva na tretiu osobu, keďže podľa platnej právnej úpravy sa dajú podobné (nie však úplne rovnaké) účinky dosiahnuť len výhradnou licenčnou zmluvou uzatvorenou na celú dobu trvania majetkových práv, v neobmedzenom rozsahu, na všetky spôsoby použitia (avšak podľa platnej právnej úpravy nie je možné udeliť súhlas na spôsob použitia, ktorý nie je známy v čase uzavretia licenčnej zmluvy). Majetkové práva by tak mohli byť predmetom licencie, prevodu alebo dedičstva čiastočne alebo ako celok. Osobnostné práva ostanú naďalej neprevoditeľné.

    Rovnako sa v rámci rekodifikácie okrem otázky prevoditeľnosti posúdi ponechanie aplikácie autorskoprávnej zásady nemožnosti vzdania sa práv. Prax si vyžiadala posúdenie zavedenia vzdania sa majetkových autorských práv, keď v niektorých prípadoch môžu byť pre autora na príťaž (napr. daňovo-odvodové povinnosti v súvislosti s príjmami z licenčných zmlúv, resp. s príjmami vyplácanými organizáciami kolektívnej správy alebo aj v prípadoch, keď chce autor slobodne umožniť čo najširšie používanie svojho autorského diela v zmysle sféry public domain).

    Súhlas ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť

    V rámci rekodifikácie sa z dôvodu odstránenia právnej neistoty výslovne uvedie možnosť autora udeliť súhlas so zásahom do jeho autorských osobnostných práv (podobne je to aj pri všeobecných osobnostných právach, keď fyzická osoba môže udeliť privolenie napr. s tým, aby bola vyhotovená jeho podobizeň). Zmena sa teda bude týkať nakladania s osobnostnými právami v tom zmysle, že autor môže udeliť súhlas so zásahom do svojich osobnostných práv. Takýto súhlas musí byť limitovaný čo do rozsahu, zrozumiteľný/jednoznačný a vedomý, pričom bude predstavovať okolnosť vylučujúcu protiprávnosť uvedeného konania.

    Nové zákonné dôvody na odstúpenie od licenčnej zmluvy

    V záujme posilnenia práv autorov je potrebné zaviesť do novej právnej úpravy možnosť odstúpenia od zmluvy v prípade nevyužívania udelenej výhradnej licencie nadobúdateľom. Ide o inštitút, ktorý autorovi (resp. poskytovateľovi licencie)  dáva zákonný nárok na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nečinnosti alebo nedostatočnej činnosti druhej zmluvnej strany.

    Ďalším z osobitných dôvodov odstúpenia od licenčnej zmluvy bude odstúpenie od zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia autora (resp. poskytovateľa licencie) v prípade nezverejneného diela. Zmena presvedčenia môže súvisieť so zmenou umeleckého, vedeckého či hodnotového postoja, pričom uplatnením licencie by oprávneným osobným záujmom autora vznikla ujma v prípade nemožnosti odstúpenia od zmluvy z týchto dôvodov. Zároveň zákon stanoví podrobnejšie podmienky odstúpenia od zmluvy z dôvodu zmeny presvedčenia.

    Výnimky a obmedzenia z autorského práva

    Novelou autorského zákona, ktorá bola dňa 21. júna 2013 schválená Národnou radou Slovenskej republiky (s účinnosťou od 1. novembra 2013), došlo k rozšíreniu formulácie tzv. knižničnej alebo archívnej výnimky (§ 31 platného autorského zákona) vo vzťahu                   k subjektom oprávneným využívať túto zákonnú licenciu (o múzeá, resp. galérie v zmysle smernice 2001/29/ES). Takéto smerovanie sa prejaví  aj pri iných už existujúcich výnimkách, ktoré sú v súčasnosti v porovnaní so znením smernice formulované príliš reštriktívne (napr. citácia diela).

    Klauzula obmedzného “fair-use” typu

    V súlade s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle trojkrokového testu upraveného na európskej aj medzinárodnej úrovni sa posúdi zakotvenie aplikácie výnimiek na analogické prípady, pokiaľ nakladanie s dielom nebude v rozpore s bežným využitím diela a nedôjde tým k neodôvodnenému zásahu do právom chránených záujmov autora.

    Organizácie kolektívnej správy

    Okrem zvýšenia transparentnosti organizácií kolektívnej správy (napr. formou zverejňovania povinných informácií) si rekodifikácia kladie za cieľ revíziu ustanovení týkajúcich sa výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv, keďže v súčasnosti sa možnosti výkonu tohto dohľadu javia ako nedostatočné. Najmä je potrebné vyjasniť vzťah medzi výkonom dohľadu a následným vedením správneho konania v prípade porušenia povinností a primeraným aplikovaním zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Predmetom rekodifikácie budú aj podmienky udelenia oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv, ktoré by mali byť detailnejšie vyšpecifikované. S tým súvisí aj odstránenie viazanosti sídla organizácie kolektívnej správy na územie Slovenskej republiky, čo je podmienka, ktorá nezodpovedá voľnému pohybu služieb a podmienkam obchodu v rámci jednotného trhu. Dôraz sa bude klásť aj na ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu s používateľmi a problematiky uzatvárania licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy, predovšetkým tzv. rozšírených kolektívnych licencií, ktoré sa môžu aplikovať len za splnenia určitých podmienok a týkajú sa len konkrétnych spôsobov použitia vymedzených zákonom. Ide o prípady masového použitia, kde individuálne dohody nie sú realizovateľné. Význam rozšírených kolektívnych licencií je najmä v tom, že používatelia v špecifických prípadoch ustanovených zákonom budú mať istotu vysporiadania kompletného repertoáru, aj v prípade nezastupovaných nositeľov práv (s výnimkou tých nositeľov práv, ktorí využili možnosť v zmysle tzv. opt-out – výslovného vylúčenia správy práv organizáciou kolektívnej správy, ktorá musí byť pre nositeľov práv garantovaná).

    Poslednú novelu AutZ (odkazovanú aj v tomto legislatívno zámere), ktorú nedávno čiastočne vrátil prezident svojím nekompetentným vetom nájdete tu.

     
    • Noviny 4:24 pm dňa august 20, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Ďakujem za upozornenie na veto prezidenta republiky. Doslova rozkošný je jeho návrh, aby sa novela schválila v znení, že za súborné dielo sa považuje aj iná databáza “okrem novín”. To uňho zase nejaký známy niečo prelobboval. Ale fakt je, že stačí keby boli kompetentné súdy, nemusí sa kvôli tomu upravovať predpis. (Ospravedlňujem sa, že môj komentár nesúvisí s vecným zámerom nového AZ, ktorý je inak na Slovensku dosť potrebný.)

  • Martin Husovec 12:19 pm dňa June 6, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , Petra Nožičková, subject matter   

    Diplomová práca: Pojmové znaky autorského diela a SDEÚ 

    Jedna z našich usilovných dobrovoľníčok – Petra Nožičková – nedávno obhájila na PrF Trnavskej Univerzity svoju diplomovú prácu na tému “Pojmové znaky autorského diela v kontexte aktuálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie”. A hoci jej práca skončila na výbornú, Petra nie je so sebou úplne spokojná (úprimne kto bol pri predkladaní svojej diplomovej práce?). Osobne si ale myslím, že Petra sa s témou vzhľadom na dostupné zdroje popasovala úspešne a určite ju môžem odporučiť k prečítaniu. Podľa mňa je dôležité, že sa pozornosť študentských prác upriamuje aj na tieto otázky, pretože mám pocit (hladiac aj na jej zoznam použitej literatúry), že tento ďalekosiahli posun je doposiaľ len málo reflektovaný v odbornej literatúre.

    Diplomová práca sa venuje pojmovým znakom autorského diela v aktuálnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ktorý svojím aktívnym prístupom podstatným spôsobom mení zaužívané definície autorských diel. V prvej časti práce je zhrnutá medzinárodná, európska i národná legislatíva z oblasti práva duševného vlastníctva, ktorá sa zaoberá buď pojmovými znakmi autorského diela alebo autorským právom ako takým. V rámci rozboru medzinárodnej úpravy je pozornosť venovaná osobitne každej medzinárodnej zmluve, pri európskej legislatíve sú osobitne riešené jednotlivé smernice upravujúce autorské diela a následne pri národnej legislatíve je osobitná pozornosť venovaná najmä generálnej klauzule a pozitívnemu a negatívnemu vymedzeniu autorských diel. V druhej časti práce sú jednotlivé pojmové znaky podrobne analyzované jednak v rámci legislatívnej úpravy, pričom sú porovnávané z pohľadu medzinárodnej a európskej voči úprave národnej, a jednak v kľúčových rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie, v ktorých sa k danému konkrétnemu znaku vyjadril.

    Pre záujemcov je práca dostupná k stiahnutiu tu.

    (Petra Nožičková, Pojmové znaky autorského diela v kontexte aktuálnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, diplomová práca, Ústav práva duševného vlastníctva právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, vedúca práce: JUDr. Zuzana Adamová, PhD., Trnava 2013, 54 strán.)

     
  • Martin Husovec 1:26 am dňa March 11, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: § 33 AZ, §7 AZ, , , , originality, subject matter   

    Rozhodnutie OS BA III. Ecopress v. Storin 

    Súd: Okresný súd Bratislava III
    Spisová značka: 28C/103/2008
    Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308209396
    Dátum vydania rozhodnutia: 15.04.2010
    Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
    ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2010:1308209396.10

    Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci navrhovateľa ECOPRESS a.s., so sídlom
    Seberíniho 1, 820 07 Bratislava, IČO : 31 333 524 zastúpeného spoločnosťou ROWAN LEGAL s.r.o.,
    so sídlom Námestie slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO : 35 869 500 proti odporcovi STORIN, spol. s
    r.o., so sídlom Riazanská 57, 831 03 Bratislava, IČO : 31 319 173 zastúpenému Mgr. Karolom
    Haťapkom, advokátom, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava o zákaze neoprávneného zásahu do
    autorského práva a iné takto

    rozhodol:
    I. Súd návrh zamieta.
    II. Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške
    1.948,80 eura, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
    odôvodnenie:
    Návrhom zo dňa 29.07.2008 doručeným na tunajší súd dňa 30.07.2008 navrhovateľ žiadal, aby súd
    určil povinnosť odporcu (i) zdržať sa vyhotovovania rozmnoženín textov, ktoré sú chránené autorským
    zákonom, ktoré navrhovateľ zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach www. hnonline. sk a ku ktorým si autori uplatnili
    výhradu v zmysle ustanovenia § 33 autorského zákona a poskytovať rozmnoženiny takýchto článkov
    akýmkoľvek spôsobom tretím osobám bez súhlasu nositeľa autorských práv k týmto textom (ii) zničiť
    všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny textov, vrátane rozmnoženín, poskytnutých odporcom
    tretím osobám, ktoré sú chránené autorským zákonom, ktoré odporca zverejnil v denníku Hospodárske
    noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk a ku ktorým si
    autori uplatnili výhradu v zmysle ustanovenia § 33 autorského zákona a vyradiť tieto rozmnoženiny z
    databáz, ktoré vytvára a poskytuje, (iii) zaplatiť navrhovateľovi čiastku 480.000,-Sk do troch dní od
    právoplatnosti tohto rozsudku a (iv) nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je
    vydavateľom denníka Hospodárske noviny a prevádzkovateľom internetového denníka www.
    hnonline.sk. Každé vydanie denníka HN ako aj HNonline je tvorené článkami spracúvaným autormi a to
    zamestnancami navrhovateľa alebo externými spolupracovníkmi. Články predstavujú jedinečné
    výsledky vlastnej tvorivej duševnej činnosti autorov. Dňa 11.02.2008 bol v médiách HN zverejnený
    rozhovor s ministrom obrany L. V. „Americký radar? Ja ho neodmietam“, ktorého autormi boli R. Y. R.
    V., obaja boli v čase vytvorenia predmetného článku zamestnancami navrhovateľa. Autori prejavili vôľu
    vyhradiť si právo udeľovať súhlas na vyhotovovanie rozmnoženín, verejný prenos a rozširovanie
    rozmnoženín a v pracovných zmluvách udelili navrhovateľovi plnú moc, aby v ich mene v jednotlivých
    prípadoch uplatňoval výhradu. Navrhovateľ si v každom jednotlivom prípade zverejnenia v mene
    autorov uplatnil výhradu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ a b/ autorského zákona vždy spolu s
    predmetným článkom značkou „©HN“ uvedenou pri článku v denníku HN a textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ Navrhovateľ
    je vykonávateľom majetkových práv autorov predmetného článku a je preto oprávnený vo svojom mene
    a na svoj účet vykonávať majetkové autorské práva. Odporca v rámci svojho predmetu činnosti
    spracováva články zverejňované v periodickej tlači vrátane elektronickej on-line verzie periodík a ďalší
    obsah ostatných masmédií. Odporca pri poskytovaní služieb monitoringu tlače Ministerstvu
    zahraničných vecí SR poskytol tiež rozmnoženiny článkov publikovaných v denníku HN, medzi ktorými
    bol aj predmetný článok. Odporca spracovával články spôsobom, že z nich vyhotovoval rozmnoženiny a
    tieto rozmnoženiny za úplatu na základe písomnej zmluvy poskytoval MZV SR, pričom muselo tiež
    dochádzať k vyhotovovaniu dočasných alebo trvalých rozmnoženín týchto článkov. Poskytovaním
    služieb odporca použil predmetný článok, keďže vyhotovoval rozmnoženiny predmetného článku a tieto
    rozmnoženín a v pracovných zmluvách udelili navrhovateľovi plnú moc, aby v ich mene v jednotlivých
    prípadoch uplatňoval výhradu. Navrhovateľ si v každom jednotlivom prípade zverejnenia v mene
    autorov uplatnil výhradu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ a b/ autorského zákona vždy spolu s
    predmetným článkom značkou „©HN“ uvedenou pri článku v denníku HN a textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ Navrhovateľ
    je vykonávateľom majetkových práv autorov predmetného článku a je preto oprávnený vo svojom mene
    a na svoj účet vykonávať majetkové autorské práva. Odporca v rámci svojho predmetu činnosti
    spracováva články zverejňované v periodickej tlači vrátane elektronickej on-line verzie periodík a ďalší
    obsah ostatných masmédií. Odporca pri poskytovaní služieb monitoringu tlače Ministerstvu
    zahraničných vecí SR poskytol tiež rozmnoženiny článkov publikovaných v denníku HN, medzi ktorými
    bol aj predmetný článok. Odporca spracovával články spôsobom, že z nich vyhotovoval rozmnoženiny a
    tieto rozmnoženiny za úplatu na základe písomnej zmluvy poskytoval MZV SR, pričom muselo tiež
    dochádzať k vyhotovovaniu dočasných alebo trvalých rozmnoženín týchto článkov. Poskytovaním
    služieb odporca použil predmetný článok, keďže vyhotovoval rozmnoženiny predmetného článku a tieto
    rozmnoženiny rozširoval. navrhovateľ súhlas odporcovi neudelil, odporca použil predmetný článok
    neoprávnene. Autori si riadne a včas uplatnenou výhradou vyhradili právo udeľovať súhlas s použitím
    predmetného článku prostredníctvom navrhovateľa ako splnomocneného zástupcu autorov.
    navrhovateľ súhlas odporcovi na použite diela nedal. Z listu MZV SR vyplýva, že odporca dlhodobo
    poskytuje MZV SR služby monitoringu tlače, vrátane rozmnoženín článkov zverejnených v médiách HN,
    navrhovateľ preto vyzval odporcu na zdržanie sa protiprávneho konania. Odporca odmietol situáciu
    akokoľvek riešiť a zdržať sa protiprávneho konania. Odporca svojím konaním porušil právnu povinnosť,
    pričom spôsobil autorom a navrhovateľovi ujmu, zodpovedá tak voči navrhovateľovi za spôsobenú
    škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom škoda je spôsobená úmyselným protiprávnym
    konaním. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody poukazuje na § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka. K
    porušovaniu autorských práv vykonávaných navrhovateľom dochádza pri výkone činnosti odporcu
    dennodenne. Výška náhrady škody 480.000,-Sk je určená ako odmena, za ktorú poskytuje navrhovateľ
    licenciu k článkom spoločnosti NEWTON Media, a.s. registrovanej v Českej republike. Na pojednávaní
    dňa 14.07.2009 PZN uviedla, že odborné stanovisko doc. P.. F. V., P.. ako nezávislého experta z
    oblasti žurnalistiky a publicistiky pre médiá, bolo vyhotovené za účelom odborného posúdenia
    intelektuálnej náročnosti napísania predmetných článkov, ktoré sú považované za literárne diela. V
    písomnom podaní zo dňa 05.12.2008 PZN uviedla, že odporca v rámci svojho predmetu podnikania bez
    súhlasu navrhovateľa spracováva vyššie uvedené novinové články zverejňované v médiách HN, na
    základe písomnej zmluvy ich poskytuje rôznym subjektom v elektronickej podobe prostredníctvom
    počítačovej siete internet ako aj v tlačenej podobe. Odporca opakovane a systematicky extrahuje
    nepodstatné časti obsahu databázy v rozsahu, ktorý je zameraný na získanie priameho majetkového
    prospechu, preto sa navrhovateľ domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu odporcu do osobitného
    práva navrhovateľa ako zhotoviteľa databázy – denníka Hospodárske noviny a internetového denníka
    http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk>. Na pojednávaní dňa 18.12.2009 PZN uviedla, že
    požadované plnenie je vyčíslenou náhradou škody spôsobenej tým, že odporca bez licenčnej zmluvy
    používa predmetné články neoprávnene v rozpore s § 18 autorského zákona. V tomto konaní nejde o
    tie isté nároky a o tých istých účastníkov konania ako v konaní vedenom na tunajšom súde
    navrhovateľa spoločnosti PEREX, a.s. pod sp. zn. 6C/33/2004. Cieľom nie je ochrana autorských práv k
    už napísaným článkom, ide o to, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu autorských práv jednak
    navrhovateľa a jednak autorov jednotlivých článkov v navrhovateľových periodikách a to pokračovaním
    odporcu vo vykonávaní monitoringu periodika vydávaného navrhovateľom. S inými poskytovateľmi
    monitoringu má navrhovateľ uzavreté licenčné zmluvy, teda ide o všeobecne uznávaný fakt potvrdzujúci
    autorskoprávnu ochranu článkov. Žaloba sa opiera o porušovanie autorských práv od roku 2008, keď
    došlo k podstatnej zmene spočívajúcej v tom, že navrhovateľ si začal uplatňovať výhodu podľa § 33
    ods. 1 písm. a/ a d/ AZ, keď na takéto výhrady bol splnomocnený jednotlivými autormi. V podstate sa
    odporcovo konanie zakladá na nerešpektovaní uplatnenia si autorskej výhrady. Ani prípadné
    zneužívanie monopolného postavenia neoprávňuje odporcu na porušovanie autorského práva
    jednotlivých autorov. Články zakladané do spisu sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti a nie sú
    dennou správou v zmysle prostej informácie. Žiada, aby odporca založil výpis článkov, ktoré poskytol v
    plnom znení svojim odberateľom a to za obdobie október – november 2009, ktoré preukážu trvanie
    porušovania práv navrhovateľa. V písomnom podaní zo dňa 01.03.2010 PZN uviedla, že podstatou
    sporu je nedovolené používanie autorských diel odporcom, ku ktorému dochádza tým, že odporca bez
    toho, aby k tomu dostal súhlas navrhovateľa, kopíruje články zverejňované v médiách vydávaných
    navrhovateľom a rozširuje ich za úplatu svojim klientom. Nemusí byť predmetom dokazovania, či určité
    dielo je alebo nie je článkom o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho politického alebo
    iného spoločenského charakteru. Na základe uplatňovania uvedenej výhrady preto neprichádza
    zákonná licencia pre informačné účely do úvahy, čo je podstatnou zmenou z hľadiska dokazovania
    oproti predchádzajúcemu obdobiu pred rokom 2008, ktoré nie je predmetom návrhu. Monitoringom
    médií sa rozumie sprostredkovanie obsahu médií odberateľom monitoringu, ktorí majú záujem o
    poskytovanie informácií o článkoch. Pokiaľ má byť predmetom monitoringu sprostredkovanie diel, ktoré
    sú chránené autorským právom a poskytovateľ monitoringu nemá zabezpečený potrebný súhlas, musí
    sa pri poskytnutí monitoringu zdržať neoprávneného použitia diela. Odporca má možnosť vykonávať
    monitoring inou formou ako kopírovaním článkov a teda konať v súlade so zákonom. Odporca svojim
    konaním tiež porušuje práva autorov predmetných článkov. Cieľom navrhovateľa je zabránenie tomu,
    aby odporca naďalej porušoval navrhovateľove autorské práva ako aj práva autorov článkov
    publikovaných v navrhovateľových periodikách. Žiada, aby odporca predložil výpis článkov, ktoré pri
    poskytovaní monitoringu médií navrhovateľa poskytol v plnom znení svojim odberateľom v období
    október až december 2009. Autor si môže vyhradiť udeľovanie súhlasu nielen v prípade, ak sa jedná o
    verejný prenos. Aj keby autori svojou výhradou zákonnú výnimku nevylúčili, nakladanie s dielom nesmie
    byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených
    záujmov autora, keď odporca nenakladá s dielami bežným spôsobom ale v rámci svojho podnikania.
    médií sa rozumie sprostredkovanie obsahu médií odberateľom monitoringu, ktorí majú záujem o
    poskytovanie informácií o článkoch. Pokiaľ má byť predmetom monitoringu sprostredkovanie diel, ktoré
    sú chránené autorským právom a poskytovateľ monitoringu nemá zabezpečený potrebný súhlas, musí
    sa pri poskytnutí monitoringu zdržať neoprávneného použitia diela. Odporca má možnosť vykonávať
    monitoring inou formou ako kopírovaním článkov a teda konať v súlade so zákonom. Odporca svojim
    konaním tiež porušuje práva autorov predmetných článkov. Cieľom navrhovateľa je zabránenie tomu,
    aby odporca naďalej porušoval navrhovateľove autorské práva ako aj práva autorov článkov
    publikovaných v navrhovateľových periodikách. Žiada, aby odporca predložil výpis článkov, ktoré pri
    poskytovaní monitoringu médií navrhovateľa poskytol v plnom znení svojim odberateľom v období
    október až december 2009. Autor si môže vyhradiť udeľovanie súhlasu nielen v prípade, ak sa jedná o
    verejný prenos. Aj keby autori svojou výhradou zákonnú výnimku nevylúčili, nakladanie s dielom nesmie
    byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených
    záujmov autora, keď odporca nenakladá s dielami bežným spôsobom ale v rámci svojho podnikania.
    Odporca na základe svojich dlhodobých záväzkov voči tretím osobám rozmnožuje a rozširuje články z
    navrhovateľových médií a robí tak bez oprávnenia. Na základe zmlúv s tretími osobami dochádza do
    zásahu práv navrhovateľa čo v spojení s dĺžkou doby účinnosti týchto zmlúv dokazuje jasnú hrozbu
    opakovania protiprávneho konania odporcu. Na pojednávaní dňa 09.03.2010 PZN uviedla, že až
    počnúc rokom 2008 si začali autori uplatňovať výhradu podľa § 33 ods. 1 písm. a/ a d/ AZ a teda až
    počnúc týmto obdobím nemohol odporca využívať zákonnú možnosť používať články zverejnené v
    periodikách vydávaný navrhovateľom. Poukazuje na to, že nie je potrebné skúmať či jednotlivé články,
    ku ktorým si autori uplatnili výhradu, sú autorskými dielami z dôvodu uplatnenia si výhrady. Monitoring
    nie je distribúciou celých novín, ale je to fakticky spracovávanie periodík a využívanie jednotlivých diel –
    článkov zverejnených v novinách. Noviny súčasne obsahujú väčšinu článkov, ktoré sú autorskými
    dielami ide najmä o komentáre rozhovory, tvorivé spracovávanie informácií o bežných udalostiach. Už
    len samotný nadpis článku je spravidla výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Odporca spracováva
    periodiká vydávané navrhovateľom, pričom za uvedené neplatí navrhovateľovi žiadnu odplatu, keď
    ostatné podnikateľské subjekty vykonávajúce monitoring médií vrátane periodík vydávaných
    navrhovateľom odplatu navrhovateľovi platia. Žiada, aby odporca predložil súdu zoznam článkov ako aj
    ich samotný obsah napríklad za obdobie október až december 2009, z ktorého bude zrejmá činnosť
    odporcu. Spracovávanie periodík odporcom je vykonávané bez súhlasu navrhovateľa, autorov ako aj
    bez zákonného súhlasu. Rozhodnutie krajského súdu sa netýkalo meritórneho posúdenia charakteru
    daného článku. Aj keď odporca nevykonáva verejný prenos, neznamená to, že môže diela rozmnožovať
    a rozširovať v rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 AZ. V písomnom podaní zo dňa 14.04.2010 PZN
    uviedla, že denné správy nenapĺňajú definičné znaky autorským zákonom chráneného diela, keďže im
    chýba tvorivý vklad, čo nemožno tvrdiť o väčšine článkov zverejňovaných v novinách. Spravodajská
    licencia umožňuje bez súhlasu autora použiť na informačné účely dielo zverejnené v novinách o
    aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského
    charakteru. Posúdenie článku ako dennej správy nespĺňajúcej znaky diela, musí byť podložené,
    dôkazné bremeno leží na subjekte domáhajúceho sa použitia dennej správy. Navrhovateľ od roku 2008
    uplatňuje výhradu, neexistuje preto právny základ, ktorý by odôvodňoval odporcovi monitoring článkov
    zverejňovaných v médiách navrhovateľa bez jeho súhlasu. Na pojednávaní dňa 15.04.2010 PZN
    predniesla písomné podanie zo dňa 14.04.2010 a ďalej uviedla, že ku všetkým týmto článkom bola
    vykonaná autorská výhrada a preto výnimka z § 18 autorského zákona v zmysle zákonnej
    spravodajskej licencie je neaplikovateľná.
    V písomnom podaní zo dňa 16.12.2009 odporca popisuje vzťah k navrhovateľovi resp. iným
    vydavateľom od roku 1994 počnúc neformálnou spoluprácou od r. 1994, vypovedávanie zmlúv
    vydavateľov s poskytovateľmi monitoringu, činnosť spoločnosti Slovakia Online, sankcionovanie
    Protimonopolným úradom, snahu vydavateľov ovládnuť trh a činnosť Generálnej prokuratúry SR vo
    vzťahu k oznámeniam na konateľov odporcu. Ďalej odporca uvádza, že je ochotný zaplatiť
    navrhovateľovi určitú sumu za spoluprácu na základe zmluvy, keď autorsko-právna ochrana sa
    uplatňuje výlučne na autorské diela, pričom v prípade tlače a iných informačných prostriedkov treba
    striktne oddeľovať autorské diela od ostaného „neautorského“ obsahu. Odporca si z novín robí v nočnej
    zmene výber informácií a až potom zaraďuje do svojich databáz, teda má k dispozícií iba časť
    informácií a niektoré sú dodávané až na druhý deň. Výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti
    pisateľa novinového článku je iba reprodukcia známych a verejne dostupných udalostí a iných
    informácií z predchádzajúcich dní. Výsledkom predmetných článkov je iba súhrn informácií a myšlienok,
    preto ich možno považovať za denné správy. Monitoring odporcu pozostáva práve z takýchto článkov
    (denných správ) a preto žiadnym spôsobom nezasahujú do autorských práv chránených zákonom.
    Odporca nesprístupňuje verejnosti svoje klientské databázy, preto nejde o verejný prenos. Na
    pojednávaní dňa 18.12.2009 zástupca odporcu vzniesol námietku litispendencie vzhľadom na to, že na
    tunajšom súde prebieha konanie, kde sa prejednáva tá istá vec aj keď navrhovateľ je spoločnosť
    PEREX, a.s. pod sp. zn. 6C/33/2004. Navrhol tiež konanie prerušiť do skončenia konania 6C/33/2004.
    Krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že predložené články nie sú autorským dielom a preto nemôže
    dochádzať k porušovaniu autorského práva. Novinové články obsahujú len popis skutkového deja, nie
    sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti ako to má na mysli autorský zákon. Poukazuje na § 7 ods. 3
    písm. a/ autorského zákona podľa ktorého denné spravodajstvo nepoužíva autorskoprávnu ochranu.
    Noviny nie sú ani súborným dielom ani databázou, keď súborné diela sú zložené z jednotlivých diel,
    avšak ako uviedol KS v BA nejedná sa o diela. Vzťah medzi odporcom a jeho klientmi v podstate
    zodpovedá mandátnej zmluve. Poukazuje tiež na smernicu čl. 3 ods. 1 č. 2001/29 EU. Na pojednávaní
    dňa 18.12.2009 konateľka odporcu uviedla, že nie každý text je dielom, v prípade novinových článkov
    sú jednotlivé články nie dielami požívajúcimi ochranu podľa autorského zákona. Navrhovateľ mal
    zmluvu s odporcom, túto navrhovateľ vypovedal, celé konanie navrhovateľa vedie k porušovaniu
    hospodárskej súťaže, keď navrhovateľ spolu s ďalšími vydavateľmi si založili Slovenskú monitorovaciu
    agentúru, ktorá vykonávala monitoring médií. Protimonopolný úrad rozhodol, že činnosť navrhovateľa a
    PEREX, a.s. pod sp. zn. 6C/33/2004. Navrhol tiež konanie prerušiť do skončenia konania 6C/33/2004.
    Krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že predložené články nie sú autorským dielom a preto nemôže
    dochádzať k porušovaniu autorského práva. Novinové články obsahujú len popis skutkového deja, nie
    sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti ako to má na mysli autorský zákon. Poukazuje na § 7 ods. 3
    písm. a/ autorského zákona podľa ktorého denné spravodajstvo nepoužíva autorskoprávnu ochranu.
    Noviny nie sú ani súborným dielom ani databázou, keď súborné diela sú zložené z jednotlivých diel,
    avšak ako uviedol KS v BA nejedná sa o diela. Vzťah medzi odporcom a jeho klientmi v podstate
    zodpovedá mandátnej zmluve. Poukazuje tiež na smernicu čl. 3 ods. 1 č. 2001/29 EU. Na pojednávaní
    dňa 18.12.2009 konateľka odporcu uviedla, že nie každý text je dielom, v prípade novinových článkov
    sú jednotlivé články nie dielami požívajúcimi ochranu podľa autorského zákona. Navrhovateľ mal
    zmluvu s odporcom, túto navrhovateľ vypovedal, celé konanie navrhovateľa vedie k porušovaniu
    hospodárskej súťaže, keď navrhovateľ spolu s ďalšími vydavateľmi si založili Slovenskú monitorovaciu
    agentúru, ktorá vykonávala monitoring médií. Protimonopolný úrad rozhodol, že činnosť navrhovateľa a
    ostatných vydavateľov vedie k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Odporca poskytuje informácie a nie
    články jednotlivým klientom. Monitoring nemôže povoľovať súkromná spoločnosť, keď odporca je v
    rovnakom postavení ako iné súkromné spoločnosti. Pokiaľ ide o prípadné budúce porušenia autorských
    práv, toto považuje za bezpredmetné tieto budúce diela ešte nevznikli, nie je ani zrejmé, či vzniknú
    nepoužívajú teda ochranu. Navrhovateľ zneužíva zákon o slobodnom prístupe k informáciám, na
    základe ktorého sa dostal k databáze poskytovanej odporcom jeho klientom, čo fakticky svedčí o tom,
    že databáza nie je verejne prístupná. Odporca nerozmnožuje diela autorov. V písomnom podaní zo dňa
    25.02.2010 odporca uviedol, že pre svojich klientov vytvárajú jedinečný a samostatný súbor informácií,
    ktorý je pre každého klienta samostatný a ku ktorému nemá nikto okrem jednotlivého klienta prístup,
    pričom podstata činnosti je zastupovanie klienta pri vyhľadávaní informácií vo verejných informačných
    zdrojoch podľa jeho zadania. Stanovisko F.. V. nemôže slúžiť ako dôkaz a nič nepreukazuje. Majetkové
    práva podľa autorského zákona sú neprevoditeľné a autor sa ich nemôže vzdať. Z výhrady nie je
    možné jednoznačne určiť, či táto bola realizovaná v mene autora alebo v mene navrhovateľa. Výhrady
    uplatnené pri článkoch, ktoré nie sú autorskými dielami nemajú žiaden právny význam. Na pojednávaní
    dňa 09.03.2010 PZO uviedol, že krajský súd vo svojom uznesení zo dňa 26.02.2009 posúdil jeden z
    článkov ako článok, ktorý nie je autorským dielom. Odporca nevykonáva žiadnu z činností uvedenú v §
    5 ods. 11, 14, 17. Písomným podaním zo dňa 09.04.2010 PZO uviedol, že predmetom ochrany podľa
    autorského práva § 7 ods. 1 je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom
    vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom táto ochrana sa nevzťahuje na denné správy.
    Monitoring odporcu spočíva vo vyhľadávaní informácií z verejných informačných zdrojov na základe
    zmluvy – konkrétne pozostáva zo zhromažďovania, spracovania a využívania informácií uverejnených
    vo verejných informačných zdrojoch a ich využívania na informačné účely. Považuje za neúčelné
    predloženie výpisu článkov, ktoré pri poskytovaní monitoringu médií navrhovateľa poskytol, keďže
    diskusiu o autorskoprávnej ochrane jednotlivých článkov považuje za neúčelnú. Nepovažuje za správny
    názor, že monitoringom odporca zasahuje do autorských práv chránených autorským zákonom.
    Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním listín a oboznámením s ich obsahom a to časť str. 11 a 28
    denníka Hospodárske noviny zo dňa 11.02.2008, počítačový výstup z adresy http://hn.online.sk zo dňa
    17.07.2008, pracovná zmluva medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. R. Š. Y. ako
    zamestnankyňou, pracovná zmluva medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. L. V. ako
    zamestnancom, list Ministerstva zahraničných vecí SR navrhovateľovi zo dňa 11.02.2008, Kúpna
    zmluva medzi MZV SR ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim, počítačový výstup – Monitoring
    médií pre MZV SR zo dňa 11.02.2008, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 16.11.2007, list Ministerstva
    financií SR navrhovateľovi zo dňa 03.03.2008, časť zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a
    odporcam, počítačový výstup – zoznam článkov z periodika „Hospodárske noviny“ poskytnutý
    Ministerstvu financií SR za obdobie 17.11.2007 až 08.02.2008, list Ministerstva životné prostredia SR
    navrhovateľovi zo dňa 19.02.2008, počítačový výstup – Zoznam článkov z Hospodárskych novín
    dodaných v monitore od 17.09.2007, časť zmluvy medzi Ministerstvom životného prostredia SR a
    odporcam zo dňa 28.01.2004, list Úradu jadrového dozoru SR navrhovateľovi zo dňa 15.02.2008,
    počítačový výstup – Zoznam titulov článkov z Hospodárskych novín uverejnených od 17.09.2007 do
    08.02.2008, časť zmluvy medzi Úradom jadrového dozoru SR a odporcam zo dňa 27.04.2006 spolu
    dodatkom č. 1 zo dňa 26.04.2007, zmluva medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information
    technology, s.r.o. zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe zo dňa 19.03.2007 s
    prílohou č. 1, Vyhlásenie spoločnosti Newton information technology, s.r.o., Protimonopolný úrad SR
    informuje z Hospodárskych novín s. 23, 19, Memorandum o výhradnom zastúpení, list Niku a partners
    adresovaný NB SR zo dňa 01.07.2004, list PEREX, a.s. adresovaný NR SR zo dňa 29.03.2005, list
    navrhovateľa zo dňa 03.08.2004, výpis z OR na internete Slovenskej monitorovacej agentúry, a.s.,
    zápisnica z predvolania U.. X. M. zo dňa 12.12.2005 na PÚ SR, zápisnica z predvolania C.. U. U. zo
    dňa 09.11.2005 na PÚ SR, návrh Slovenskej monitorovacej agentúry na uzavretie zmluvy o združení
    voči neidentifikovateľnému subjektu, počítačový výstup výber z databázy STORIN prvá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, počítačový výstup výber z databázy STORIN druhá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, uznesenie GP SR č.k. IV Pz 67/07-4 zo dňa 02.08.2007, list spol.
    NEWTON adresovaný PÚ SR, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.12.2005, list navrhovateľa zo dňa
    25.01.2006, prvá a neidentifikovateľná strana rozsudku NS SR sp. zn. 4Sž/103/2003, články novín
    podľa rukou písaného textu zo dňa 12.06.2007, 08.11.2006, 09.11.2006 všetko v kópiách a po takto
    vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
    Z pracovných zmlúv medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. R. Š.M. Y. ako
    zamestnankyňou, navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. L. V. ako zamestnancom a
    navrhovateľom ako zamestnávateľom a Ľ. E. ako zamestnankyňou má súd za preukázané, že U.. R. Š.
    Y., Mgr. L. V. R. Ľ. E. boli zamestnancami navrhovateľa, pričom v pracovných zmluvách v čl. I bol ako
    druh práce dohodnutý redaktor/editor, v čl. VIII bolo dohodnuté, že navrhovateľ je oprávnený vo svojom
    voči neidentifikovateľnému subjektu, počítačový výstup výber z databázy STORIN prvá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, počítačový výstup výber z databázy STORIN druhá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, uznesenie GP SR č.k. IV Pz 67/07-4 zo dňa 02.08.2007, list spol.
    NEWTON adresovaný PÚ SR, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.12.2005, list navrhovateľa zo dňa
    25.01.2006, prvá a neidentifikovateľná strana rozsudku NS SR sp. zn. 4Sž/103/2003, články novín
    podľa rukou písaného textu zo dňa 12.06.2007, 08.11.2006, 09.11.2006 všetko v kópiách a po takto
    vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
    Z pracovných zmlúv medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. R. Š.M. Y. ako
    zamestnankyňou, navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. L. V. ako zamestnancom a
    navrhovateľom ako zamestnávateľom a Ľ. E. ako zamestnankyňou má súd za preukázané, že U.. R. Š.
    Y., Mgr. L. V. R. Ľ. E. boli zamestnancami navrhovateľa, pričom v pracovných zmluvách v čl. I bol ako
    druh práce dohodnutý redaktor/editor, v čl. VIII bolo dohodnuté, že navrhovateľ je oprávnený vo svojom
    mene a na svoj účet vykonávať majetkové práva autora k dielu v zmysle ust. § 50 autorského zákona
    vytvorenému v rámci plnenia pracovných povinností. Ďalej tiež bolo v čl. VIII ods. 3 dohodnuté, že
    zamestnanci ako autori diela splnomocňujú navrhovateľa, aby pri publikovaní diela v periodickej tlači
    alebo inom informačnom prostriedku za zamestnancov uplatnil informačnú výhradu voči bezodplatnému
    vyhotovovaniu rozmnoženiny tohto diela a voči bezodplatnému verejnému rozširovaniu rozmnoženiny
    diela predajom alebo inou formou (voči spravodajskej licencii v zmysle § 33 ods. 1 písm. a/ a d/
    autorského zákona).
    Zo Zmluvy o vytvorení diela má súd za preukázané, že dňa 02.04.2007 bola medzi navrhovateľom ako
    objednávateľom a U.. L. M. ako autorom uzavretá zmluva účinná od 16.04.2007 do 16.07.2007,
    predmetom ktorej je záväzok autora opakovane vytvárať pre vopred dohodnuté oblasti textové diela –
    vhodné pre publikovanie v denníku Hospodárske noviny najmä v rubrike Ekonomika a navrhovateľ sa
    mu za to zaväzuje poskytovať autorskú odmenu určenú v slovenských korunách, pričom súčasne autor
    udeľuje navrhovateľovi súhlas na použitie diela v súlade s touto zmluvou. Autor udelil navrhovateľovi
    výhradnú licenciu v celom rozsahu zmluvy a zaväzuje sa zdržať sa použitia diela. Publikované dielo
    navrhovateľ označí menom a priezviskom autora.
    Z časti str. 11 denníka Hospodárske noviny zo dňa 11.02.2008 a z počítačového výstupu z adresy
    http://hn.online.sk zo dňa 17.07.2008 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku
    Hospodárske noviny a na stránke http://hn. hnonline.sk článok „Americký radar? Ja ho neodmietam“,
    ktorého spoluautormi sú R. Y. R. J V. a pri tomto článku v tlačenej forme bol uvedený text „©hn“ a v
    elektronickej forme „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
    Spravodajská licencia vyhradená.“.
    Z časti str. 1 denníka Hospodárske noviny zo dňa 16.10.2008 má súd za preukázané, že navrhovateľ
    nechal vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok, ktorého autorkou je Ľ. E. a pri tomto článku
    nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos
    diela.
    Z časti str. 28 denníka Hospodárske noviny zo dňa 11.02.2008 má súd za preukázané, že v tiráži
    výtlačku denníka Hospodárske noviny je uvedený text „© Copyright ECOPRESS a.s. Autorské práva sú
    vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si v zastúpení
    vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov a na
    verejný prenos článkov označených ©hn ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny článkov v zmysle
    § 33 ods. 1 písm. a/ a d/ autorského zákona. Monitoring tlače poskytujú so súhlasom vydavateľa firmy
    Newton IT a SMA“.
    Z časti str. 2 Hospodárskych novín zo dňa 15.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal
    vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Oznam vo vlastnej veci“ obsahujúceho informáciu o
    vznesení obvinenia voči konateľom monitorovacej agentúry, ktorého autor je označený ako „red“,
    pričom pri tomto článku nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny
    a na verejný prenos diela.
    Z časti str. 2 Hospodárskych novín zo dňa 06.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal
    vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Miliónové škody pre vydavateľov“ obsahujúceho
    informáciu o obvinení z porušovania autorského práva konateľov spoločnosti dodávajúcej monitoring na
    Úrad vlády SR, kde autor je označený ako „SITA“, pričom pri tomto článku nebola uvedená výhrada
    práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos diela
    Z časti str. 2 Hospodárskych novín zo dňa 09.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal
    vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Výzvy pre odberateľov“ obsahujúceho informáciu, že
    jedinou spoločnosťou, ktorá na základe zmluvy smie šíriť elektronický obsah Hospodárskych novín je
    Slovenská monitorovacia agentúra, a.s., ktorého autor je označený ako „red“, pričom pri tomto článku
    nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos
    diela
    Z časti str. 8 HN zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku
    Hospodárske noviny článok „Dodavatelé slovenské vlády čelí obvinění“ obsahujúceho informáciu, že
    vyšetrovateľka obvinila z porušovania autorských práv konateľa spoločnosti Storin, ktorý mal spôsobiť
    škodu v rozsahu päť miliónov slovenských korún slovenským vydavateľom.
    Z časti neurčenej strany Hospodárskych novín zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že
    navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Prielom“ obsahujúceho informáciu o
    súhlase autora tohto článku označeného U. M. s obvinením konateľov spoločnosti, ktorá bez súhlasu
    jedinou spoločnosťou, ktorá na základe zmluvy smie šíriť elektronický obsah Hospodárskych novín je
    Slovenská monitorovacia agentúra, a.s., ktorého autor je označený ako „red“, pričom pri tomto článku
    nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos
    diela
    Z časti str. 8 HN zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku
    Hospodárske noviny článok „Dodavatelé slovenské vlády čelí obvinění“ obsahujúceho informáciu, že
    vyšetrovateľka obvinila z porušovania autorských práv konateľa spoločnosti Storin, ktorý mal spôsobiť
    škodu v rozsahu päť miliónov slovenských korún slovenským vydavateľom.
    Z časti neurčenej strany Hospodárskych novín zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že
    navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Prielom“ obsahujúceho informáciu o
    súhlase autora tohto článku označeného U. M. s obvinením konateľov spoločnosti, ktorá bez súhlasu
    vydavateľov šíri obsah slovenských denníkov v elektronickej podobe, pričom pri tomto článku nebola
    uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos diela.
    Z neurčenej strany Hospodárskych novín z neurčeného dňa má súd za preukázané, že L. M. je autorom
    článku, ktorý nechal navrhovateľ vytlačiť v denníku Hospodárske noviny s názvom „Môžeme byť lídrom
    regiónu“, pričom pri tomto článku nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na rozmnožovanie a
    na verejný prenos diela.
    Z listu Ministerstva zahraničných vecí SR navrhovateľovi zo dňa 11.02.2008 má súd za preukázané, že
    MZV SR odoberá externé monitoringové služby v elektronickej podobe a tieto poskytuje odporca,
    pričom monitorovaný prehľad nearchivuje a zaslal navrhovateľovi monitorované články denníka
    Hospodárske noviny spracované dňa 11.02.2008 a kúpnu zmluvu.
    Z Kúpnej zmluvy medzi MZV SR ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim má súd za preukázané,
    že odporca sa zaviazal vytvoriť databázu informácií pre vyhotovovanie denného on-line monitoringu
    domácej a vybranej zahraničnej periodickej tlače vo vzťahu k špecifikovaným témam, dodávať prepisy
    úplného znenia príspevkov a publicistických relácií rozhlasového a televízneho vysielania podľa
    operatívnych požiadaviek MZV SR za peňažnú odplatu, keď zmluva je účinná od 01.01.2008 do
    31.12.2008.
    Z počítačového výstupu – Monitoring médií pre MZV SR zo dňa 11.02.2008 má súd za preukázané, že
    odporca poskytol MZV SR zoznam 24 článkov podľa Kúpnej zmluvy medzi MZV SR a odporcom
    týkajúcich sa vybraných tém, pričom ako autori článkov sú uvedené aj iné osoby ako R.. Š. Y. R. Mgr. L.
    V. a ďalej že poskytnutie odporcom MZV SR obsahu článkov troch článkov zo zoznamu.
    Z listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 16.11.2007 má súd za preukázané oznámenie navrhovateľa
    odporcovi dňa 16.11.2007, že extrakciou a reutilizáciou bez súhlasu autorov článkov a vydavateľa
    napriek výhradám v periodiku vykonáva neoprávnený zásah do autorských práv a výzvu odporcovi na
    upustenie od tohto konania.
    Z listu Ministerstva financií SR navrhovateľovi zo dňa 03.03.2008 spolu s časťou zmluvy medzi
    Ministerstvom financií SR a odporcom a počítačovým výstupom – zoznam článkov z periodika
    „Hospodárske noviny“ poskytnutých Ministerstvu financií SR za obdobie 17.11.2007 až 08.02.2008 má
    súd za preukázané, že odporca má dodávať MF SR offline monitoring elektronických a tlačených médií
    týkajúcich sa rezortu MF SR za peňažnú odplatu a odporca dodal MF SR zoznam 3645 článkov, pričom
    ako autori článkov sú uvedené aj iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Z listu Ministerstva životného prostredia SR odporcovi zo dňa 19.02.2008 v spojení s počítačovým
    výstupom – Zoznamom článkov z Hospodárskych novín dodaných v monitore od 17.09.2007 a časťou
    zmluvy medzi Ministerstvom životného prostredia SR a odporcom zo dňa 28.01.2004 má súd za
    preukázané, že MŽP SR odoberá externé služby monitoringu médií od poskytovateľa, ktorým je
    odporca, keď predmetom zmluvy je dodávka informácií z monitoringu slovenskej tlače týkajúcej sa
    rezortu životného prostredia spolu so zoznamom 171 článkov, pričom ako autori článkov sú uvedené aj
    iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Z listu Úradu jadrového dozoru SR navrhovateľovi zo dňa 15.02.2008 v spojení s počítačovým
    výstupom – Zoznam titulov článkov z Hospodárskych novín uverejnených od 17.09.2007 do 08.02.2008
    a s časťou zmluvy medzi Úradom jadrového dozoru SR a odporcom zo dňa 27.04.2006 spolu dodatkom
    č. 1 zo dňa 26.04.2007 má súd za preukázané, že ÚJD SR odoberá monitoring médií na základe
    zmluvy s odporcom zo dňa 27.04.2006, predmetom ktorej je poskytovanie monitoringu denníkov,
    spravodajských a publicistických relácií a rozhlasových a televíznych staníc týkajúcich sa problematiky
    jadrovej energetiky a to za odplatu, pričom odporca dodal 71 článkov a ako autori článkov sú uvedené
    aj iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Zo zmluvy zo dňa 19.03.2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o. zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe spolu s prílohou č. 1 má súd za
    preukázané uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o., predmetom ktorej je záväzok navrhovateľa poskytnúť právo prístupu k elektronickej podobe
    periodík špecifikovaných v Prílohe č. 1 a udelenie súhlasu na použitie jednotlivého alebo spoločného
    diela za účelom poskytovania produktov a služieb monitoringu tlače konečným užívateľom a záväzok
    spoločnosti Newton information technology, s.r.o. platiť za toto peňažnú odplatu.
    zmluvy s odporcom zo dňa 27.04.2006, predmetom ktorej je poskytovanie monitoringu denníkov,
    spravodajských a publicistických relácií a rozhlasových a televíznych staníc týkajúcich sa problematiky
    jadrovej energetiky a to za odplatu, pričom odporca dodal 71 článkov a ako autori článkov sú uvedené
    aj iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Zo zmluvy zo dňa 19.03.2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o. zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe spolu s prílohou č. 1 má súd za
    preukázané uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o., predmetom ktorej je záväzok navrhovateľa poskytnúť právo prístupu k elektronickej podobe
    periodík špecifikovaných v Prílohe č. 1 a udelenie súhlasu na použitie jednotlivého alebo spoločného
    diela za účelom poskytovania produktov a služieb monitoringu tlače konečným užívateľom a záväzok
    spoločnosti Newton information technology, s.r.o. platiť za toto peňažnú odplatu.
    Z vyhlásenia spoločnosti Newton Media, spol. s r.o. má súd za preukázané, že táto považuje
    poskytovanie služieb monitoringu slovenskej tlače zo strany odporcu neplatiaceho vydavateľom
    periodickej tlače žiadne licenčné poplatky za zásadnú konkurenčnú výhodu, ktorá skutočnosť v značnej
    miere ohrozuje konkurencieschopnosť spoločnosti Newton Media, spol. s r.o..
    Z odborného stanoviska vyhotoveného doc. PhDr. F. V., PhD. má súd za preukázané, že tento sa
    vyjadroval k tvorivosti všeobecne, k tvorivému vkladu novinára a k rozdielom medzi netvorivým
    prepisom skutkového deja a článkom a následne sa vyjadroval k článkom „Americký radar? Ja ho
    neodmietam“, „Môžeme byť lídrom regiónu“, pričom prvý článok označil ako výsledok tvorivého prístupu
    autorov.
    Listiny Memorandum o výhradnom zastúpení, počítačový výstup Protimonopolný úrad SR informuje s.
    23, 19 Hospodárskych novín, list JUDr. Niku & partners Advokátska kancelária adresovaný MV SR zo
    dňa 01.07.2004, list PEREX, a.s. adresovaný NR SR zo dňa 29.03.2005, list navrhovateľa zo dňa
    03.08.2004, výpis z OR na internete Slovenskej monitorovacej agentúry, a.s., zápisnica z predvolania
    U.. X. M. zo dňa 12.12.2005 na PÚ SR, zápisnica z predvolania C.. U. U. zo dňa 09.11.2005 na PÚ SR
    obsahujú informácie týkajúce sa porušovania hospodárskej súťaže.
    Počítačové výstupy výber z databázy STORIN prvá mediálna kampaň proti spoločnosti STORIN a výber
    z databázy STORIN druhá mediálna kampaň proti spoločnosti STORIN obsahujú prehľad článkov z
    novín týkajúcich sa spôsobu činnosti odporcu vo vzťahu k vydavateľom tlačených médií.
    Z uznesenia GP SR č. k. IV Pz 67/07- 4 zo dňa 02.08.2007 má súd za preukázané porušenie zákona
    pri trestnom konaní vedenom voči konateľom odporcu a to v ich neprospech aj v ustanoveniach § 20 a
    § 283 ods. 1 a 4 písm. a/ Trestného zákona.
    List spol. NEWTON adresovaný PÚ SR, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.12.2005, list odporcu zo
    dňa 25.01.2006 obsahujú informácie ohľadne predmetu spolupráce medzi vydavateľom a subjektom
    poskytujúcim monitoring a o obsahu licenčnej zmluvy.
    Vo veci bolo tunajším nariadené predbežné opatrenie, pričom odvolací súd v uznesením č.k.
    6Co/314/2008-211 zo dňa 26.02.2009 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na
    nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pričom posúdil článok s názvom „Americký radar? Ja ho
    neodmietam“ obsahujúci rozhovor R.. Y. a L.. V. s ministrom obrany SR zverejnený v Hospodárskych
    novinách dňa 11.02.2008 tak, že tento nie je literárnym ani iným umeleckým dielom. Ďalej odvolací súd
    uviedol, že v prípade každého jednotlivého článku je treba zisťovať, či ide o autorské dielo v zmysle § 7
    autorského zákona.
    Tunajší súd uznesením č.k. 28C/103/2008-275 zo dňa 23.10.2009 pripustil zmenu návrhu tak, že predm
    nároku je určenie povinnosti odporcu zdržať sa vyhotovovania rozmnožením článkov, ktoré navrhovateľ
    zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na
    stránkach http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v
    denníku Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a
    vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte stránky, na ktorej je zobrazený
    príslušný článok v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk a povinnosti
    odporcu zdržať sa rozširovania rozmnoženín článkov, t.j. zdržať sa nakladania s vecou, ktorej
    prostredníctvom sú takéto články vyjadrené, pokiaľ k tomu udelí súhlas nositeľ autorských práv k týmto
    článkom, ktorým je navrhovateľ a zdržať sa sprístupňovania takýchto článkov tretím osobám, pokiaľ k
    tomu neudelí súhlas nositeľ autorských práv k týmto článkom, ktorým je navrhovateľ a povinnosti
    odporcu zničiť všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil v
    denníku Hospodárske noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach
    http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku
    Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
    vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte stránky, na ktorej je zobrazený príslušný článok v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk> a
    vyradiť tieto rozmnoženiny z databáz, ktoré odporca vytvára a ktoré sprístupňuje tretím osobám a
    povinnosti odporcu zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej extrakcie nepodstatných častí
    databázy, ktorej zhotoviteľom je navrhovateľ, t.j. zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej
    extrakcie článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou
    „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte
    odporcu zničiť všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil v
    denníku Hospodárske noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach
    http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku
    Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
    vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte stránky, na ktorej je zobrazený príslušný článok v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk> a
    vyradiť tieto rozmnoženiny z databáz, ktoré odporca vytvára a ktoré sprístupňuje tretím osobám a
    povinnosti odporcu zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej extrakcie nepodstatných častí
    databázy, ktorej zhotoviteľom je navrhovateľ, t.j. zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej
    extrakcie článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou
    „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte
    stránky, na ktorej je zobrazený príslušný článok v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach
    http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk> na účely poskytovania služieb monitoringu periodickej tlače,
    vrátane elektronickej on-line verzie periodickej tlače, ktorej vydavateľom je navrhovateľ, tretím osobám,
    pokiaľ k tomu neudelí súhlas zhotoviteľ databázy – denníka Hospodárske noviny alebo internetového
    denníka zverejňovaného na stránkach http://www.hnonline.sk, ktorým je navrhovateľ a nakoniec povinnosti
    odporcu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 15.933,08 euro do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
    spolu s náhradou trov súdneho konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku a to
    do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.
    Predmetom konania je nárok, skutkovo vymedzený (základ nároku) vyhotovovaním zoznamu článkov
    týkajúcich sa určitých tém zverejňovaných v denníku Hospodárske noviny vydávanom navrhovateľom a
    zasielanie týchto zoznamov a článkov resp. častí článkov tretím osobám a to všetko bez súhlasu
    navrhovateľa, pričom predmet nároku vychádza z § 56 z.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve (ďalej aj
    „AZ“ alebo „autorský zákon“) a to nárok na zdržanie sa konania – vykonávania opakovanej a
    systematickej extrakcie nepodstatných častí databázy, zdržanie sa rozširovania rozmnoženín článkov a
    vyhotovovania rozmnožením článkov, ďalej tiež nárok na odstránenie vadného stavu – následkov
    zásahu do autorského práva zničením všetkých neoprávnene vyhotovených rozmnoženín a vyradenie
    rozmnoženín z databáz odporcu a nárok na náhradu škody.
    Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve sa vzťahuje na diela (§ 2 AZ) a umelecké výkony (§ 3 AZ),
    keď predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom
    vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom následne je uvádzaný demonštratívny výpočet druhov
    a foriem diel (§ 7 ods. 1 písm. a/ až j/ AZ). Len dielo spĺňajúce kritériá tejto zákonnej definície požíva
    ochranu podľa autorského zákona. Práva spojené s vytvorením a existenciou diela sú v zásade
    uvedené v § 17 AZ (osobnostné práva) a 18 AZ (majetkové práva), pričom obmedzenie majetkových
    práv je vymedzené v §§ 24 až 38 AZ. Pokiaľ výsledok ľudskej činnosti nespĺňa definíciu diela podľa
    autorského zákona, nie sú s týmto výsledkom v zásade spojené práva uvedené v §§ 17 a 18 AZ.
    Prirodzene nemôže potom existovať ani obmedzenie týchto práv v spojitosti s výsledkom ľudskej
    činnosti, ktorý nie je dielom podľa autorského zákona a následne ani prípadné vylúčenie obmedzenia
    autorských práv (§ 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ). V prvom rade je preto potrebné skúmať, či
    články zverejnené v denníku Hospodárske noviny vydávanom navrhovateľom, ktoré nepochybne sú
    výsledkom ľudskej činnosti, sú dielom podľa autorského zákona a teda či sa na užívanie týchto článkov
    vzťahujú ustanovenie autorského zákona.
    V zásade každý výsledok úmyselnej ľudskej činnosti je prejavom duševnej činnosti, keďže jednak na
    základe tejto začne človek vykonávať určitú činnosť (motív) a túto činnosť vykonáva podľa svojich
    schopností a možností manuálnych ako aj duševných t.j. skúseností a poznatkov zapamätaných a
    spracovaných a prípadne aj vlastných vyvodených poznatkov. Predmetom autorského práva podľa § 7
    ods. 1 AZ je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej
    duševnej činnosti autora. Pokiaľ ide o literárne diela, vzťahujú sa autorské práva len priamo na výsledky
    duševnej činnosti bez ohľadu na jej manuálne spracovanie, manuálne schopnosti teda nezohrávajú pri
    posudzovaní či ide o literárne dielo úlohu. Nie všetky literárne výtvory však vyžadujú rovnakú duševnú
    náročnosť ich vypracovania a to bez ohľadu na ich rozsah. Duševná činnosť sa prejavuje tvorivosťou,
    pričom od miery potrebnej tvorivosti je závislá aj náročnosť vytvorenia chceného výsledku. Možno teda
    konštatovať, že za každým vlastným výsledkom duševnej činnosti je určitá miera tvorivosti. Ochranu
    práv podľa autorského zákona je možné priznať len výsledku, dosiahnutie ktorého závisí od osobných
    vlastností tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec dosiahnutý, keďže účelom zákona je chrániť
    výtvory individuálnych fyzických osôb, teda prejavy závislé od jednotlivých individualít. Obdobne
    predpokladá istú mieru tvorivosti ako predpoklad autorskoprávnej ochrany pracovného výsledku aj
    odborná literatúra, podľa ktorej je spoločenskou hodnotou, pre ktorú zákon dielo chráni, pečať
    individuálnej tvorivej činnosti autora na diele (Š. LUBY, Autorské právo, SAV Bratislava 1962, str.193 a
    196). Teda aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom
    akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od
    individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol (obdobne NS ČR
    sp. zn. 30 Cdo 4924/2007).
    Pokiaľ ide o denné správy na tieto sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/
    AZ), pričom podľa zákona nie je podstatná ich forma a ani skutočnosť, či pri vyhotovovaní týchto
    denných správ bola vynaložená miera tvorivosti dosahujúca úroveň potrebnú na vznik autorského diela.
    Tvrdenie navrhovateľa, že dôkazné bremeno leží na subjekte domáhajúceho sa použitia dennej správy
    síce zodpovedá právnemu stavu, keď dôkazné bremeno, že článok je dennou správou je na subjekte
    toto tvrdiacom, vzhľadom na nepreukázanie tvrdenie navrhovateľa, že tieto sú autorskými dielami, je
    odborná literatúra, podľa ktorej je spoločenskou hodnotou, pre ktorú zákon dielo chráni, pečať
    individuálnej tvorivej činnosti autora na diele (Š. LUBY, Autorské právo, SAV Bratislava 1962, str.193 a
    196). Teda aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom
    akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od
    individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol (obdobne NS ČR
    sp. zn. 30 Cdo 4924/2007).
    Pokiaľ ide o denné správy na tieto sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/
    AZ), pričom podľa zákona nie je podstatná ich forma a ani skutočnosť, či pri vyhotovovaní týchto
    denných správ bola vynaložená miera tvorivosti dosahujúca úroveň potrebnú na vznik autorského diela.
    Tvrdenie navrhovateľa, že dôkazné bremeno leží na subjekte domáhajúceho sa použitia dennej správy
    síce zodpovedá právnemu stavu, keď dôkazné bremeno, že článok je dennou správou je na subjekte
    toto tvrdiacom, vzhľadom na nepreukázanie tvrdenie navrhovateľa, že tieto sú autorskými dielami, je
    však táto skutočnosť bez právneho účinku.
    Pokiaľ ide o článok „Americký radar? Ja ho neodmietam“, tento nie je dielom chráneným autorským
    zákonom, čo konštatoval vo svojom uznesení č.k. 6Co/314/2008-211 zo dňa 26.02.2009 odvolací súdu.
    Článok „Fico hľadá spásu v druhom pilieri“ z Hospodárskych novín zo dňa 16.10.2008 je informáciou o
    schválení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, pričom obsahuje vyjadrenia tretích osôb k rozpočtu a
    informácie z verejne prístupného zdroja (samotného štátneho rozpočtu) ako aj vlastné hodnotenia
    všeobecne príjmov štátneho rozpočtu, pocitov ministrov, porovnanie vybranej položky medzi štátnymi
    rozpočtami resp. jeho návrhmi a konštatovanie o presune sumy peňazí v rámci dôchodkového systému.
    Článok obsahuje text vytvorený Ľ. E. a to jej hodnotiace frázy bežného hovoru („ministri sú spokojní“;
    „vláda počíta s príjmami, ktoré nemusia byť isté“) a v podstate jediné konštatovania ako výsledok
    kvalifikovanej tvorivej duševnej činnosti a to porovnanie návrhu štátneho rozpočtu so schváleným
    štátnym rozpočtom a nadpis. Súd nehodnotí pravdivosť konštatovania pri porovnaní štátneho rozpočtu,
    tento je výsledkom duševnej činnosti spočívajúcej v porovnaní dvoch faktov (návrhu štátneho rozpočtu
    a schváleného štátneho rozpočtu), pričom je a contrario označený Ľ. E. za vlastný, keď táto je pod
    článkom podpísaná a nie je uvedené, že ide o vyjadrenie tretej osoby. Nadpis síce nemá žiaden základ
    v samotnom texte článku a teda vo vzťahu k tomuto je zavádzajúci, o to viac je však tvorivým prejavom.
    Článok teda obsahuje minimum tvorivej činnosti, je pospájaním tvrdení iných subjektov a faktov zo
    štátneho rozpočtu, preto ho súd považuje za dennú správu, na ktorú sa ochrana podľa autorského
    zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/ AZ), keď uvedené dva prvky tvorivosti autorky vzhľadom na
    rozsah v spojení so samotnou náročnosťou vytvorenia nie sú závislé od osobných vlastností tvorcu a
    prejavená tvorivosť autorky nie je taká, že by bez nej tento článok nebol vôbec dosiahnutý. Článok „Fico
    hľadá spásu v druhom pilieri“ teda nie je autorským dielom v zmysle § 7 AZ. Pokiaľ ide o články „Oznam
    vo vlastnej veci“ zo dňa 15.11.2006, „Miliónové škody pre vydavateľov“ zo dňa 06.11.2006, „Výzvy pre
    odberateľov“ zo dňa 09.11.2006 a „Prielom“ zo dňa 08.11.2006, tieto boli zverejnené pred 01.01.2008,
    pričom navrhovateľ skutkovo vymedzil svoj nárok obdobím od 01.01.2008, bolo preto nad rámec
    dokazovania posudzovanie týchto článkov, či sú autorskými dielami. Článok „Dodavatelé slovenské
    vlády čelí obvinění“ zo dňa 08.11.2006 bol zverejnený v periodiku, ktorého vydávanie navrhovateľom
    nebolo tvrdené a teda ani preukázané, preto bolo nad rámec dokazovania posudzovanie tohto článku,
    či je autorským dielom. Článok „Môžeme byť lídrom regiónu“ z Hospodárskych novín obsahuje
    pospájané vyjadrenia a názory tretích osôb vyjadrujúcich sa na konferencii „Doprava a logistika“ s
    minimom textu vytvoreného L. M. ako podpísaným autorom. Článok je súhrn nosných myšlienok
    jednotlivých prednášateľov, keď tvorivý prístup L. M. sa prejavil vo vyabstrahovaní nosných myšlienok
    jednotlivých rečníkov konferencie Doprava a logistika a v ich vzájomnom pospájaní. Uvedené
    vyabstrahovanie nosných myšlienok rečníkov konferencie nie je takou tvorivou činnosťou samou osobe
    odôvodňujúcou ochranu podľa autorského zákona, aj keď je prejavom myslenia. Samotné pospájanie
    myšlienok v tomto článku nie je tak tvorivé, aby prekračovalo tvorivú úroveň oddeľujúcu autorské dielo
    od iných výsledkov duševnej činnosti a obsahujúc bežné frázy nenesie individuálny ráz odlíšiteľný od
    iných osôb. Celý článok je tak bežnou informáciou – správou o jednej z udalosti dňa týkajúcej sa
    dopravy a logistiky a teda je možné ho považovať za dennú správu, na ktorú sa ochrana podľa
    autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/ AZ).
    Navrhovateľka nepredložila ďalšie články zverejnené v denníku vydávanom navrhovateľom, ktoré boli
    poskytnuté odporcom tretím osobám. Súd tak nemá za preukázané porušenie autorských práv
    navrhovateľa odporcom tak ako bolo uvedené v návrhu vo veci samej. Dôkazná povinnosť je podľa §
    120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo
    do tvrdenia navrhovateľa o existencii autorských diel ako aj ich používaní odporcom. V tejto veci nešlo
    ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia
    založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď odporca výslovne netvrdil používanie článkov,
    ktoré by boli autorskými dielami. Navrhovateľ bol preto povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť
    dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce
    žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za
    potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté navrhovateľom a odporcom. Z uvedeného
    vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o existencii diel
    zverejňovaných v novinách vydávaných navrhovateľom a teda ani odporcovo používanie diel
    chránených autorským zákonom a teda ani vznik povinností odporcu, ako sa ich určenia domáhal
    navrhovateľ.
    Ďalej má súd za potrebné uviesť, že v prípade zverejnenia diela chráneného autorským zákonom v
    novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach
    hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru sa nevyžaduje na vyhotovenie
    rozmnoženiny a ani na verejný prenos takéhoto diela súhlas autora (§ 33 ods. 1 písm. a/ pred
    ktoré by boli autorskými dielami. Navrhovateľ bol preto povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť
    dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce
    žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za
    potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté navrhovateľom a odporcom. Z uvedeného
    vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o existencii diel
    zverejňovaných v novinách vydávaných navrhovateľom a teda ani odporcovo používanie diel
    chránených autorským zákonom a teda ani vznik povinností odporcu, ako sa ich určenia domáhal
    navrhovateľ.
    Ďalej má súd za potrebné uviesť, že v prípade zverejnenia diela chráneného autorským zákonom v
    novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach
    hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru sa nevyžaduje na vyhotovenie
    rozmnoženiny a ani na verejný prenos takéhoto diela súhlas autora (§ 33 ods. 1 písm. a/ pred
    bodkočiarkou AZ), pričom z tohto obmedzenia autorského práva existuje výnimka vtedy, ak si autor
    vyhradil právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos (§ 33 ods. 1 písm. a/ za
    bodkočiarkou AZ). Pokiaľ by teda Hospodárske noviny ako periodikum vydávané navrhovateľom
    obsahovali diela, s ktorými sú spojené práva podľa § 18 AZ, mal by odporca právo na vyhotovenie
    rozmnoženiny a na verejný prenos s takýmto obsahom, ak by si autor v jednotlivých prípadoch
    nevyhradil právo. Vyhotovenie rozmnoženiny diela a vykonanie jeho verejného prenosu sú majetkovým
    právami podľa autorského zákona demonštratívne uvedenými v § 18 ods. 2 písm. a/ a h/ AZ. Tieto
    majetkové práva sú neprevoditeľné (§ 18 ods. 5 AZ), v prípade že ide o zamestnanecké diela, vykonáva
    tieto práva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak (§ 50 ods. 1 AZ).
    Nepredložením článkov zverejnených v Hospodárskych novinách, ktorých vyhotovovaním zoznamu a
    zasielania týchto zoznamov a častí článkov tretím osobám bez súhlasu navrhovateľa malo dôjsť k
    porušeniu práv navrhovateľa a nepredložením všetkých zmlúv preukazujúcich právny vzťah medzi
    navrhovateľom a osobami vyhotovujúcimi články zverejňované v Hospodárskych novinách nemohlo byť
    vykonané dokazovanie preukazujúce, či autori prípadných autorských diel boli v zamestnaneckom
    pomere alebo inom právnom vzťahu k navrhovateľovi, keď z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že
    niektoré osoby vyhotovujúce články boli v zamestnaneckom pomere (R.. Y.) a niektoré neboli (L.. M.).
    Nebolo tak preukázané uplatnenie si výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ
    oprávnenou osobou, ak by bola uplatnená pri autorských dielach, keď z vykonaného dokazovania bolo
    preukázané uvádzanie výhrad v znení pre jednotlivých článkoch „©hn“ resp. a v elektronickej forme
    „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia
    vyhradená.“, teda výhrady nevykonávali samotní autori, napriek tomu, že nie všetci boli v pracovnom
    pomere k navrhovateľovi. Navrhovateľ tak neuniesol ani dôkazné bremeno čo do tvrdenia o vykonaní
    výhrady pri všetkých článkoch, ktoré označuje za diela a ani tvrdenie čo do vykonania výhrady
    oprávnenou osobou. Uvedenie výhrady v tiráži, neskúmajúc konkrétny text aký bol preukázaný v
    konaní, je bez právneho účinku, keďže podľa zákona má byť výhrada uvedená v jednotlivých
    prípadoch, teda pri jednotlivých autorských dielach. Uvedené je odôvodnené aj tým, že pokiaľ má mať
    výhrada účinky vo vzťahu k osobe nakladajúcej s konkrétnym dielom, musí byť zo samotného tohto
    diela zrejmé vykonanie výhrady, nedostatočné by potom bolo uvedenie výhrady v inej časti novín napr.
    v tiráži, s ktorou sa do autorského práva zasahujúca osoba nemusí oboznámiť pričom ani nie je
    právnou povinnosťou čítať tiráž. Z rozdielneho označenia subjektov uplatňujúcich si výhradu pri tom
    istom texte v rôznej forme článku (tlačenej a elektronickej) a to raz „HN“ a raz „ECOPRESS a.s.“ je tiež
    zrejmé, že výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ neboli vykonané riadne.
    Pre uplatnenie si výhrady pri článku „Americký radar? Ja ho neodmietam“, ktorý by bol v prípade
    naplnenia znakov diela zamestnaneckým dielom (§ 5 ods. 22 AZ), keďže R.. Y. a L.. V. boli
    zamestnancami navrhovateľa (nebolo sporné, že aj v čase napísania predmetného článku) a napísaním
    článku si plnili svoje pracovné povinnosti redaktorov, je potom rozhodujúci obsah dohody medzi týmito
    zamestnancami a navrhovateľom pre určenie, kto je oprávnený si uplatniť výhradu, keď v prípade
    absencie osobitného dohovoru medzi týmito by výhradu mohol vykonať výlučne navrhovateľ ako
    zamestnávateľ (§ 50 ods. 1 veta prvá AZ). Pracovné zmluvy obsahujú v čl. VIII ods. 1 text v podstate
    zhodný s textom časti § 50 ods. 1 AZ, teda bez ďalšieho by výhradu podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za
    bodkočiarkou AZ, ktorá priamo zväčšuje rozsah majetkových práv autora a teda právo si ju uplatniť je
    majetkovým právom, bol oprávnený vykonať navrhovateľ ako zamestnávateľ. Výhrada by tak priamo
    mala označovať ako oprávnenú osobu navrhovateľa („vo vlastnom mene“). Zamestnávateľ za takéhoto
    stavu má bez ďalšieho právo uplatniť si výhradu podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ pri
    jednotlivých dielach. V pracovných zmluvách však v čl. VIII ods. 3 bolo v súlade s § 50 ods. 1 veta prvá
    in fine AZ dohodnuté, že „zamestnanec…splnomocňuje zamestnávateľa, aby…za neho uplatnil
    výhradu“. Splnomocnenie ako druh zastúpenia je právny vzťah, z ktorého vznikajú práva priamo
    splnomocniteľovi (§ 22 ods. 1 a § 31 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), pričom splnomocnenec
    koná za iného v jeho mene práve na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka).
    Pri konaní na základe dohody o plnomocenstve teda koná akoby sám splnomocniteľ a priamo jemu
    vznikajú práva, splnomocnenec len prejavuje vôľu splnomocniteľa. Dohoda v čl. VIII ods. 3 pracovnej
    zmluve má teda za následok, že výhradu si je oprávnený uplatniť tak samotný autor, navrhovateľ tak
    vykoná vždy v mene autora. Výhrada by tak priamo mala označovať ako oprávnenú osobu autora
    článku a nie navrhovateľa. Podľa preukázané skutkového stavu neboli pri žiadnom z článkov,
    odhliadnuc od toho, či sú dielami, uvedené výhrady autorov, ale výhrady boli vykonané subjektmi „hn“
    resp. v elektronickej forme navrhovateľom. Nebolo tak preukázané, že boli riadne vykonané výhrady
    podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ ako condicione sine qua non na vyžadovanie súhlasu
    autora s vyhotovením rozmnoženiny a verejný prenos a fakticky na naplnenie skutkovej podstaty podľa
    § 56 ods. 1 AZ. Uvedené je samostatným dôvodom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa o
    vykonaní riadnej výhrady majúcej účinky podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ a je ďalším
    splnomocniteľovi (§ 22 ods. 1 a § 31 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), pričom splnomocnenec
    koná za iného v jeho mene práve na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka).
    Pri konaní na základe dohody o plnomocenstve teda koná akoby sám splnomocniteľ a priamo jemu
    vznikajú práva, splnomocnenec len prejavuje vôľu splnomocniteľa. Dohoda v čl. VIII ods. 3 pracovnej
    zmluve má teda za následok, že výhradu si je oprávnený uplatniť tak samotný autor, navrhovateľ tak
    vykoná vždy v mene autora. Výhrada by tak priamo mala označovať ako oprávnenú osobu autora
    článku a nie navrhovateľa. Podľa preukázané skutkového stavu neboli pri žiadnom z článkov,
    odhliadnuc od toho, či sú dielami, uvedené výhrady autorov, ale výhrady boli vykonané subjektmi „hn“
    resp. v elektronickej forme navrhovateľom. Nebolo tak preukázané, že boli riadne vykonané výhrady
    podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ ako condicione sine qua non na vyžadovanie súhlasu
    autora s vyhotovením rozmnoženiny a verejný prenos a fakticky na naplnenie skutkovej podstaty podľa
    § 56 ods. 1 AZ. Uvedené je samostatným dôvodom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa o
    vykonaní riadnej výhrady majúcej účinky podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ a je ďalším
    samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu. Navyše v prípade, že si autor ako zamestnanec
    dohodne so zamestnávateľom (§ 50 ods. 1 veta prvá in fine AZ) vykonávanie práv priamo autorom,
    napr. udeľovanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos, vznikne v prípade
    porušenia práve týchto práv autora právo z protiprávneho konania tretej osoby priamo autorovi, ktorý by
    v takom prípade aj bol vecne aktívne legitimovaný voči prípadnému rušiteľovi týchto jeho práv.
    V súvislosti so subjektom vykonávajúcim výhradu tiež súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by
    výhrada podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ bola vykonaná subjektom označeným ako „HN“
    , nebola by vykonaná účinne, pokiaľ označuje názov periodika, keďže výhradu si môže uplatniť subjekt
    práv, ktorý musí byť aj vo výhrade uvedený a tým je podľa dohody autor diela alebo navrhovateľa ako
    zamestnávateľ autora diela. Uvedené je ďalším dôvodom preukazujúcim, že nebola riadne vykonaná
    výhrada podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ a teda že navrhovateľ neuniesol dôkazné
    bremeno o tvrdení, že bola riadne vykonaná výhrada a aj ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie
    návrhu.
    Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že bol splnomocnený zástupca prostredníctvom ktorého si autori
    článku vyhradili právo udeľovať súhlas s použitím diela, súd toto tvrdenie vo vzťahu k osobám, ktoré
    neboli v čase vytvorenia diel zverejnených v Hospodárskych novinách v zamestnaneckom pomere k
    navrhovateľovi ako ani k iným zamestnancom ako R.. Y., Mgr. L.. V. a Ľ.. E. a za preukázané, keď
    navrhovateľ k tomuto tvrdeniu neprodukoval žiadne dôkazy.
    Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že vzhľadom na uplatnenie si výhrady nie je potrebné skúmať, či
    jednotlivé články sú autorské diela, tento názor nie je správny, keďže riadne uplatnenie si výhrady podľa
    § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ má právny následok výlučne v prípade diel chránených
    autorským zákonom, samotné uplatnenie si výhrady pri článku, ktorý nie je dielom podľa autorského
    zákona nespôsobuje vznik práv podľa autorského zákona.
    Všeobecné tvrdenie navrhovateľa, že odporca porušuje právo autorov predmetných článkov má súd za
    nepreukázané, keďže navrhovateľ nepredložil konkrétne články, ktoré by boli autorskými dielami a už
    vôbec nie články s riadne vykonanou výhradou podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ.
    Tvrdenie navrhovateľa o konaní odporcu spočívajúceho vo vykonávaní monitoringu ako činnosti
    vykonávanej v rozpore s bežným využitím diela (§ 38 AZ) nie je dôvodné, keď nakladanie s dielom pri
    podnikaní bez ďalšieho nie je iným ako bežným využitím diela len v dôsledku odplatnosti takejto
    činnosti, pričom aj niektoré iné prípady obmedzenia majetkových práv autora predpokladajú odplatnú
    činnosť pri nakladaní s dielom (napr. § 31 AZ Použitie diela knižnicou alebo archívom).
    Pokiaľ ide o navrhovateľom navrhované dokazovanie založením výpisov článkov poskytnutých
    odporcom tretím osobám, navrhovateľ mohol súdu predložiť texty článkov zverejnených v
    Hospodárskych novinách, pričom zoznam článkov mal k dispozícií a predkladal ho aj súdu. Nejde teda
    o dôkazy, ktoré by nemohol bez svojej viny predložiť (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nie je súladné s rovným
    postavením účastníkov konania žiadať odporcu, aby produkoval dôkazy pokiaľ ide o tvrdenia
    navrhovateľa.
    Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa ako aj odporcu o porušovaní hospodárskej súťaže obidvoma
    účastníkmi konania, súd sa týmito tvrdeniami nezaoberal, keďže nie je vecne príslušný na
    prejednávanie sporu skutkovo vymedzeného porušovaním hospodárskej súťaže.
    Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že monitoring nemôže povoľovať súkromná spoločnosť, navrhovateľ
    takúto skutočnosť netvrdil, vykonávanie monitoringu však musí byť v súlade so zákonom a to bez
    ohľadu na to, či sú tým chránené priamo práva subjektu súkromného práva alebo subjektu verejného
    práva.
    Tvrdenie odporcu, že nejde o verejný prenos lebo nesprístupňuje verejnosti svoje databázy má súd za
    účelové, keď verejný prenos je zadefinovaný ako šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek
    technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po
    drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu
    nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti
    (§ 5 ods. 14 AZ), teda nie je condicio sine qua non sprístupňovanie diel verejnosti, keď sprístupňovanie
    diel verejnosti je len jedným zo spôsobov verejného prenosu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
    zamietnutia, je však za preukázaného skutkového stavu prípadný verejný prenos článkov alebo ich
    častí právne irelevantný.
    takúto skutočnosť netvrdil, vykonávanie monitoringu však musí byť v súlade so zákonom a to bez
    ohľadu na to, či sú tým chránené priamo práva subjektu súkromného práva alebo subjektu verejného
    práva.
    Tvrdenie odporcu, že nejde o verejný prenos lebo nesprístupňuje verejnosti svoje databázy má súd za
    účelové, keď verejný prenos je zadefinovaný ako šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek
    technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po
    drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu
    nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti
    (§ 5 ods. 14 AZ), teda nie je condicio sine qua non sprístupňovanie diel verejnosti, keď sprístupňovanie
    diel verejnosti je len jedným zo spôsobov verejného prenosu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
    zamietnutia, je však za preukázaného skutkového stavu prípadný verejný prenos článkov alebo ich
    častí právne irelevantný.
    Námietku litispendencie vznesenú odporcom na pojednávaní dňa 18.12.2009 má súd za nedôvodnú,
    keď konanie vedené na tunajšom súde, na ktoré poukazuje je medzi inými účastníkmi konania, pričom
    nevychádza z rovnakého skutkového stavu a teda sa nejedná o tú istú vec napriek tomu, že môže ísť o
    vec skutkovo obdobnú. Navyše v prípade existencie prekážky veci začatej (litispendencia) je súd
    povinný konanie zastaviť, keďže ide o neodstrániteľnú prekážku konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.), táto
    prekážka nie je dôvodom na prerušenie konania. Vzhľadom na neexistenciu skôr začatého konania v
    rovnakej veci s tými istými účastníkmi konania súd konanie nezastavil. Keďže neboli zistené žiadne z
    dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 a 2 O.s.p. súd konanie ani neprerušil konanie ako to navrhoval
    odporca aj keď nesprávne odôvodňujúc.
    Pokiaľ ide o vznesený nárok na náhradu škody, súd nemá preukázané porušenie právnej povinnosti
    odporcom, z toho dôvodu súd neskúmal ani samotnú existenciu a výšku ujmy navrhovateľa a príčinnú
    súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a majetkovou ujmou navrhovateľa.
    Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
    rozhodnutia.
    O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci
    plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti navrhovateľovi, ktorý
    vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.000,-
    Sk prepočítaný v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike
    na sumu 16,50 eura, piatich úkonov právnej služby po 336,94 eura počítaných v súlade s § 10 ods. 1 a
    8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
    tiež „vyhláška o odmenách“) a zvýšených podľa § 13 ods. 3 vyhlášky o odmenách (15.933,08 eura + 1 z
    1.000,-eur za každý z požadovaných troch petitov, celkovo základná sadzba tarifnej odmeny 17.433,08
    eur) a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie zo dňa 13.11.2008 a 09.04.2010 a účasť na
    pojednávaní dňa 09.03.2010 a 15.04.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky o odmenách), spolu s
    náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky o
    odmenách) po 2×6,32 eura a 3× 7,21 eura k tomu daň z pridanej hodnoty vo výške 19% všetko spolu
    vo výške 2.062,08 euro, z čoho odporca žiadal náhradu trov vo výške 1.948,80 eur, keď podľa § 151
    ods. 1 O.s.p. je súd viazaný návrhom na náhradu trov konania a to vyčíslením trov právneho
    zastúpenia.
    Pre výpočet výšky odmeny za právne úkony bola rozhodujúca vyhláška o odmenách účinná ku dňu
    priznania náhrady trov súdneho konania, vzhľadom na konštitutívne účinky rozhodnutia o priznaní
    náhrady trov súdneho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
    Pre výpočet výšky režijného paušálu za úkony vykonané v roku 2008 bol použitý výpočtový základ
    prepočítaný na euro v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej
    republike a to na sumu 6,32 euro.
    Poučenie:
    Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava III do 15 dní od doručenia
    tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
    Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
    musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
    akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
    sa odvolateľ domáha.
    Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
    a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
    b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
    c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
    potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
    d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
    zisteniam,
    e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
    dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
    f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
    Ak navrhovateľ v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
    musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
    akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
    sa odvolateľ domáha.
    Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
    a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
    b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
    c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
    potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
    d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
    zisteniam,
    e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
    dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
    f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
    Ak navrhovateľ v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
    odporca podať návrh na výkon rozhodnutia.

     
  • Martin Husovec 9:42 am dňa December 7, 2011 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , , subject matter   

    Názor Mgr. et Mgr. Petr Mališ k autorskoprávnej ochrane fotografií http://www.elaw.cz/cs/pravo-it/592-pouivani-tzv-katalogovych-fotografii-na-internetu.html

    Lze tedy konstatovat, že fotografie zboží, pořízená fotografem v ateliéru za účelem co nejpřesnějšího a nejlepšího vyobrazení tohoto zboží v propagačních materiálech, je chráněna jak autorské dílo, a fotograf je považován za autora (autorem ve smyslu § 5 autorského zákona může být vždy jen fyzická osoba, která dílo vytvořila).

    Názor?

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť