SDEÚ: Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom ak nie je stranou sporu
V dlhoočakávanom rozhodnutí C-228/11 Melzer v. MF Global UK Ltd sa SDEÚ venoval otázke, či čl. 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) dovoľuje založenie príslušnosti na základe tzv. ‘wechselseitige Handlungsortszurechnung‘. Pod týmto nepreložiteľným termínom sa myslí nástroj nemeckého procesného práva, ktorý riadi miestnu príslušnosť súdov v nasledujúcom prípade:
Pán Melzer, bydliskom v Berlíne, sa domáha náhrady majetkovej škody od anglickej spoločnosti MF Global UK Ltd (ďalej iba MFG), ktorú mu táto spoločnosť spolu so spoločnosťou Weise Wertpapier Handelsunternehmen (ďalej iba WWH), sídliacej v Düsseldorfe, (údajne) spôsobila. Pán Melzer sa rozhodol žalovať výlučne MFG a to v Düsseldorfe. Článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I určuje medzinárodnú príslušnosť vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Ustálená judikatúra hovorí, že v prípade cezhraničných deliktov, kde miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl, 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.
V predloženom prípade príčinné udalosti (údajne) spôsobili škodu v mieste bydliska pána Melzera, v Berlíne. Príčinná udalosť č. 1 je pripísateľná žalovanej strane MFG v Londýne a príčinná udalosť č. 2 spoločnosti WWH v Düsseldorfe, ktorá ale nie je spornou stranou. Podľa nemeckého procesného práva a teda podľa ”wechselseitige Handlungsortszurechnung‘ by v takomto prípade bola príslušnosť súdu v Düsseldorfe založená.
Tú ale určuje nariadenie Brusel I, ktoré sa má vykladať, ako SDEÚ zdôraznil, nezávisle od národných predpisov. Súd rozhodol v horeuvedenej veci nasledovne:
Z uvedeného vyplýva, že za okolností, aké existujú vo veci samej, keď je len jedna z viacerých osôb považovaných za zodpovedné za vytýkanú škodu žalovaná pred súdom, v ktorého obvode nekonala, autonómny výklad článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 v súlade s jeho cieľmi a štruktúrou bráni tomu, aby sa skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, považovala za skutočnosť, ku ktorej došlo v obvode tohto súdu.
V dôsledku toho treba na predloženú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, neumožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.
Podľa výkladu Súdu nezakladá teda článok 5 bod 3 príslušnosť súdu v Düsseldorfe, ale v Londýne (Handlungsort) a v Berlíne (Erfolgsort). Rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé, ale napriek tomu bude pravdepodobne ešte vystavené istej dávke kritiky.
Martin 8:53 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz |
Tento prípad je fakt až neskutočná konštelácia skutkových okolností. Neviem preto či sa dá skutočne záver súdu zovšeobecniť na to čo píšeš v nadpise “Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom”.
SDEÚ tu rieši či “na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, umožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.” (§ 19).
Znamená to, že proti žalovanému páchateľovi nemôže byť založená právomoc tam, kde konal iba jeho spolupáchateľ, ak tento nie je súčasťou konania. Zober si ak by žalovaný bol spolupáchateľ v mieste kde konal alebo kde vznikla škoda, tak proti nemu možno založiť právomoc. Konanie len ako spolupáchateľ (či účastník) teda môže založiť právomoc. Čo však nemožno, je aby jedna osoba svojím konaním založila právomoc voči druhému spolupáchateľovi, ktorý je žalovaný sám bez prvého páchateľa. A teda na posudzovanie právomoci sa musia posúdiť len Handlungsort a Erfolgsort tých čo sú súčasťou žaloby.
Aspoň tak to čítam ja o tejto hodine
Martin
Martin Šrámek 9:05 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz |
S nadpisom som dlho bojoval. Isteze mas pravdu.
To nevyplyva z rozhodnutia, ani som to nechcel konstatovat.
Tiez som to pisal o ‘tejto hodine’
Upravim ho. Vdaka.