Označkované: CJEU RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Katarína Kesselová 4:47 pm dňa February 16, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: CJEU, , , TPMs, videogames   

    Môže byť obchádzanie technickej ochrany hernej konzoly legálne? 

    Januárové rozhodnutie SDEÚ vo veci C‑355/12 Nintendo proti PC Box sa zaoberá technickými opatreniami používanými výrobcami herných konzol za účelom prehrávania len „autorizovaných“ hier.

    Spoločnosť Nintendo vyrába dva druhy herných konzol, DS a Wii. Aby zariadenia umožnili hranie len „autorizovaných“ hier, Nintendo do konzol buduje systém na rozpoznanie originality hry. Konzola prehrá len hru pochádzajúcu buď priamo od Nintenda, alebo od iného výrobcu, ktorý s Nintendom uzavrel zmluvu, na základe ktorej jeho nosič hry tiež obsahuje kód nutný na jej prehranie. Takto nie je možné na konzole spustiť ani hry originálne, ak pochádzajú od výrobcov, ktorý nemajú zmluvu s Nintendom, a nosič ich hry preto nemá príslušný kód potrebný na identifikáciu konzolou.

    Žalovaná spoločnosť PC Box vyrába zariadenia (modchip, game copiers), ktoré po pripojení ku konzole obídu jej ochranný systém a umožnia hranie „neautorizovaných“ hier. Umožnia aj prehrávanie MP3 súborov, videí a „podomácky“ vyrobeného softvéru, čím podľa slov PC Box: „rozširujú využitie týchto konzol.“ PC Box spochybnila použité technické prostriedky umiestnené na konzole aj na nosiči hry, ktoré vytvárajú uzavretý systém a znemožňujú používanie nezávislého legálneho softvéru. (Viac …)

     
  • Martin Šrámek 2:19 pm dňa October 12, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , CJEU, , , , ,   

    SDEÚ: Určenie právomoci súdu v spore z porušenia autorského práva 

    Minulý týždeň vydal SDEÚ rozhodnutie C-170/12 Pinckney, ktoré nám má pomôcť pri určovaní právomoci súdu pri sporoch z porušovania autorských práv cez internet. Očakávalo sa, že odpovie na otázky, ktoré vznikli po vydaní smerodajných rozhodnutí eDate a Wintersteiger. Stalo sa tak iba čiastočne.

    Otázky na prejudiciálne rozhodnutie Súdnemu dvoru predložil Cour de cassation vo veci Peter Pinckney proti KDG Mediatech AG.

    9.        Pán Pinckney, ktorý má bydlisko v Toulouse (Francúzsko), tvrdí, že je autorom, skladateľom a interpretom dvanástich piesní nahraných skupinou Aubrey Small na gramofónovú platňu.

    10.      Po tom, ako zistil, že tieto piesne boli bez jeho súhlasu nahrané na kompaktné disky (CD) vylisované spoločnosťou Mediatech v Rakúsku, a následne predávané britskými spoločnosťami Crusoe alebo Elegy na rôznych internetových stránkach prístupných okrem iného z bydliska pána Pinckneyho v Toulouse, podal 12. októbra 2006 na spoločnosť Mediatech žalobu na Tribunal de grande instance de Toulouse (Vyšší súd v Toulouse), ktorou sa domáhal náhrady škody vzniknutej zásahom do jeho autorských práv.

    Pravidlá určovania právomoci súdov v občiansko-právnych sporoch sú vo väčšine štátov EÚ zjednotené Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I).
    Podľa čl. 2 Nariadenia môže pán Pinckney v predloženom prípade žalovať spoločnosť KDG Mediatech v mieste jej sídla v Rakúsku (tzv. všeobecná právomoc podľa princípu actor sequitur forum rei). Článok 5 bod 3 určuje tzv. osobitnú právomoc súdu vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Tento článok zakladá kompetenciu súdu, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. V prípade cezhraničných deliktov, pri ktorých miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl. 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.

    SDEÚ sa už zaoberal výkladom tohto ustanovenia v kontexte porušenia práv prostredníctvom internetu v spomínaných rozhodnutiach eDate a Wintersteiger. V prvom šlo o porušenie osobnostných práv prostredníctvom difamačného obsahu internetovej stránky a v druhom šlo o porušenie ochrannej známky pomocou služby Google Adwords.

    Francúzsky súd mal podľa všetkého pochybnosti, či závery z tejto judikatúry sa dajú použiť aj v súvislosti s porušením autorského práva. Z toho dôvodu predložil Súdnemu dvoru nasledujúce otázky.

    1.      Má sa článok 5 bod 3 [nariadenia] vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia majetkových autorských práv, ku ktorému došlo zverejnením obsahu na internetovej stránke,

    –        môže osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, podať žalobu o určenie zodpovednosti na súdoch každého členského štátu, na území ktorého je obsah zverejnený na internete dostupný alebo bol dostupný, aby dosiahla náhradu len tej škody, ktorá jej bola spôsobená na území členského štátu, ktorého súd prejednáva žalobu,

    alebo

    –        je okrem toho potrebné, aby tento obsah v súčasnosti alebo v minulosti bol určený verejnosti na území tohto členského štátu, alebo je potrebné, aby existovala iná spojitosť?

    2.      Má sa na prvú otázku odpovedať rovnako aj v prípade, že k údajnému porušeniu majetkových autorských práv nedošlo zverejnením obsahu v elektronickej podobe, ale ako v prejednávanej veci ponúkaním hmotného nosiča, ktorý reprodukuje tento obsah, na internete?

    Predtým než prejdeme k samotnej otázke určenia právomoci súdu, je nevyhnutné sa povenovať otázke prípustnosti prejudiciálneho konania. Generálny advokát Jääskinen totiž vo svojom stanovisku navrhol Súdnemu dvoru konanie určiť za neprípustné.

    Aj prípadné zodpovedanie predložených otázok totiž nepomáha podľa neho určiť v predloženom spore právomoc súdu:

    21.      Druhý dôvod neprípustnosti sa týka užitočnosti odpovede Súdneho dvora pre vyriešenie sporu vo veci samej vzhľadom na neexistenciu zjavnej súvislosti medzi položenými otázkami a sporom, ktorý rozhoduje vnútroštátny súd.

    22.      Súdny dvor opakovane rozhodol, že nie je potrebné odpovedať na prejudiciálne otázky, ak požadovaný výklad práva Únie nemá objasniť vyriešenie sporu vo veci samej, najmä ak sa predmet tohto sporu odlišuje od predmetu položených otázok.

    Podľa Jässkinena sa položené otázky netýkaju sporu pána Pinckneyho so spoločnosťou KDG Mediatech, ale s britskými spoločnosťami Crusoe a Elegy.

    23.      Z tohto hľadiska osobitosť tejto veci súvisí s tým, že tento aspekt prípustnosti nemožno posudzovať priamo, ale je potrebné najprv preskúmať systém ochrany autorských práv v Európskej únii. Keď totiž vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe pre porušenie autorských práv na základe článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, musí najprv kvalifikovať údajné činnosti z hľadiska autonómnych pojmov obsiahnutých v smernici 2001/29  s cieľom lokalizovať jeden z prvkov údajnej zodpovednosti na území členského štátu, kde má tento súd sídlo, aby prípadne potvrdil svoju právomoc.

    25.      Podľa môjho názoru je nesporné, že údajné rozmnoženie predmetných diel vo forme CD, ktoré údajne vykonala Mediatech, spadá do výlučného práva rozmnožovania v zmysle článku 2 smernice 2001/29. V tejto súvislosti poukazujem na to, že porušenia práva rozmnožovania majú v zásade prísne územný rozmer. Pokiaľ ide o vylisovanie CD, v prejednávanej veci je týmto územím Rakúsko. Aj keby zhotoviteľ nepovolenej rozmnoženiny tiež sprístupňoval alebo šíril predmetný obsah v zahraničí, a to buď sám, alebo prostredníctvom spolupáchateľa, porušenie v zahraničí, ktoré by z toho vyplynulo, by bolo dôsledkom neskoršieho sprístupnenia alebo šírenia a nie samotného rozmnoženia.

    26.      Pokiaľ ide o údajné ponúkanie uvedených CD na internete britskými spoločnosťami, zastávam názor, že spadá do pôsobnosti výlučného práva šírenia stanoveného v článku 4 smernice 2001/29. Cieľom takého ponúkania na internete je totiž prevod vlastníctva k hmotnému nosiču obsahu chráneného autorským právom.

    35.      Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú by Súdny dvor mohol poskytnúť, by tiež nebola užitočná pre vnútroštátny súd, keďže tento súd nerozhoduje o žalobe týkajúcej sa šírenia CD na internete z internetovej stránky, ale o žalobe týkajúcej sa rozmnožovania diel vyplývajúceho z vylisovania CD v Rakúsku.

    Pre potešenie všetkých, ktorí toto rozhodnutie dlho očakávali, určil Súdny dvor konanie za prípustné.

    18.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor môže zamietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 11. septembra 2008, Eckelkamp a i., C‑11/07, Zb. s. I‑6845, bod 28, ako aj z 20. júna 2013, Rodopi‑M 91, C‑259/12, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 27).

    20.      V predmetnom prípade je nesporné, že vnútroštátny súd rieši tvrdenie, že došlo k zásahu do majetkových autorských práv, spočívajúcemu v tom, že na internete je ponúkaný hmotný nosič rozmnožujúci chránené dielo a že otázka, či francúzske súdy majú právomoc vyriešiť spor založený na tomto tvrdení, predstavuje samotné jadro veci samej. Vzhľadom na všetky prvky, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, sa totiž zdá, že výsledok tohto sporu závisí od odpovede na prejudiciálne otázky, ktoré je okrem toho vhodné preformulovať.

    Súdny dvor teda, na rozdiel od Jääskinena, videl v položených otázkach súvislosť s predmetom sporu vo veci samej. Preformulovanie otázok skôr zodpovedá princípu spolupráce SDEÚ s vnútroštátnymi súdmi ako ich odmietnutie. Otázky boli preformulované nasledovne.

    22.      Týmito otázkami, ktoré treba preformulovať, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie.

    Na preformulovanú otázku SDEÚ odpovedal takto.

    47.      Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na položené otázky tak, že článok 5 bod 3 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie. Tento súd má právomoc rozhodnúť iba o škode spôsobenej na území členského štátu, na území ktorého sa nachádza.

    Z tohto odstavcu je ale zrejmé iba to, že francúzsky súd je v danom prípade prislušný. Ratio o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera  sa nachádza v paragrafe 43.

    43.      Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o údajné porušenie majetkového autorského práva, právomoc konať vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti vznikne, pokiaľ ide o súd, ktorý začal konanie, ak členský štát, na území ktorého sa nachádza tento súd, chráni majetkové práva, na ktoré sa odvoláva žalobca, a ak hrozí, že vznikne údajná škoda v obvode súdu, ktorý začal konanie.

    Pri určovaní miesta kde vznikla škoda (Erfolgsort) je teda postačujúce aby dané právo bolo v obvode súdu chránené a aby existovala potenciálna možnosť vzniku škody v tomto obvode. Právomoc súdu je ale obmedzená na škodu, ktorá vznikla v danom členskom štáte.

    Tento výklad má jedno slabé miesto. Z hľadiska systematiky nariadenia Brusel I je čl. 5 osobitné ustanovenie, ktoré sa má vykladať striktne. Jedným z dôvodov, prečo je domicil žalovaného všeobecným pravidlom, je tzv. rovnováha zbraní. Keďže žalobca má výhodu prípravy a formulovania žaloby, prenecháva čl. 2 žalovanému výhodu domáceho prostredia. Výnimka v čl. 5 bode 3 nenarušuje tento princíp, ak žalovaný mal možnosť predpovedať cezhraničný dosah svojho konania a mohol očakávať, že bude žalovaný v zahraničí. Vzhľadom na to, že konanie žalovaného, t.j. vytlačenie CD nosičov, je výlučne vnútrostátne a jeho cezhraničný dosah bol zapríčinený až treťou stranou, nemohla spoločnosť KDG Mediatech predpovedať, že bude žalovaná vo Francúzsku.

    Týmto rozhodnutím nie sú zďaleka zodpovedané všetky otázky týkajúce sa čl. 5 bodu 3 a autorských práv. Nedávno predložený prípad C-441/13 Pez Hejduk proti EnergieAgentur.NRW GmbH má ujasniť výklad tohto ustanovenia v spojení s porušením chránených práv príbuzných s autorskými právami, sprístupnením fotografií na internetovej stránke. Otázny naďalej ostáva aj výklad v súvislosti s porušením autorských práv zverejnením diela v elektronickej podobe, napríklad formou online streamingu.

     
  • Martin Šrámek 7:15 pm dňa June 1, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , CJEU, , , Melzer, ,   

    SDEÚ: Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom ak nie je stranou sporu 

    V dlhoočakávanom rozhodnutí C-228/11 Melzer v. MF Global UK Ltd sa SDEÚ venoval otázke, či čl. 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) dovoľuje založenie príslušnosti na základe tzv. ‘wechselseitige Handlungsortszurechnung‘. Pod týmto nepreložiteľným termínom sa myslí nástroj nemeckého procesného práva, ktorý riadi miestnu príslušnosť súdov v nasledujúcom prípade:

    Pán Melzer, bydliskom v Berlíne, sa domáha náhrady majetkovej škody od anglickej spoločnosti MF Global UK Ltd (ďalej iba MFG), ktorú mu táto spoločnosť spolu so spoločnosťou Weise Wertpapier Handelsunternehmen (ďalej iba WWH), sídliacej v Düsseldorfe, (údajne) spôsobila. Pán Melzer sa rozhodol žalovať výlučne MFG a to v Düsseldorfe. Článok 5 bod 3 nariadenia Brusel I určuje medzinárodnú príslušnosť vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Ustálená judikatúra hovorí, že v prípade cezhraničných deliktov, kde miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl, 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.
    V predloženom prípade príčinné udalosti (údajne) spôsobili škodu v mieste bydliska pána Melzera, v Berlíne. Príčinná udalosť č. 1 je pripísateľná žalovanej strane MFG v Londýne a príčinná udalosť č. 2 spoločnosti WWH v Düsseldorfe, ktorá ale nie je spornou stranou. Podľa nemeckého procesného práva a teda podľa ”wechselseitige Handlungsortszurechnung‘ by v takomto prípade bola príslušnosť súdu v Düsseldorfe založená.

    Tú ale určuje nariadenie Brusel I, ktoré sa má vykladať, ako SDEÚ zdôraznil, nezávisle od národných predpisov. Súd rozhodol v horeuvedenej veci nasledovne:

    Z uvedeného vyplýva, že za okolností, aké existujú vo veci samej, keď je len jedna z viacerých osôb považovaných za zodpovedné za vytýkanú škodu žalovaná pred súdom, v ktorého obvode nekonala, autonómny výklad článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 v súlade s jeho cieľmi a štruktúrou bráni tomu, aby sa skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody, považovala za skutočnosť, ku ktorej došlo v obvode tohto súdu.

    V dôsledku toho treba na predloženú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, neumožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.

    Podľa výkladu Súdu nezakladá teda článok 5 bod 3 príslušnosť súdu v Düsseldorfe, ale v Londýne (Handlungsort) a v Berlíne (Erfolgsort). Rozhodnutie súdu nebolo prekvapivé, ale napriek tomu bude pravdepodobne ešte vystavené istej dávke kritiky.

     
    • Martin 8:53 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Tento prípad je fakt až neskutočná konštelácia skutkových okolností. Neviem preto či sa dá skutočne záver súdu zovšeobecniť na to čo píšeš v nadpise “Konanie spolupáchateľa nezakladá príslušnosť súdu v spore s medzinárodnym prvkom”.

      SDEÚ tu rieši či “na základe miesta skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, pripísateľnej jednej z osôb považovaných za zodpovedné za škodu, ktorá nie je účastníkom sporu, umožňuje založiť súdnu právomoc voči inej osobe považovanej za zodpovednú za túto škodu, ktorá nekonala v obvode súdu rozhodujúceho o žalobe.” (§ 19).

      Znamená to, že proti žalovanému páchateľovi nemôže byť založená právomoc tam, kde konal iba jeho spolupáchateľ, ak tento nie je súčasťou konania. Zober si ak by žalovaný bol spolupáchateľ v mieste kde konal alebo kde vznikla škoda, tak proti nemu možno založiť právomoc. Konanie len ako spolupáchateľ (či účastník) teda môže založiť právomoc. Čo však nemožno, je aby jedna osoba svojím konaním založila právomoc voči druhému spolupáchateľovi, ktorý je žalovaný sám bez prvého páchateľa. A teda na posudzovanie právomoci sa musia posúdiť len Handlungsort a Erfolgsort tých čo sú súčasťou žaloby.

      Aspoň tak to čítam ja o tejto hodine :)

      Martin

      • Martin Šrámek 9:05 pm dňa jún 1, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať

        S nadpisom som dlho bojoval. Isteze mas pravdu.
        To nevyplyva z rozhodnutia, ani som to nechcel konstatovat.
        Tiez som to pisal o ‘tejto hodine’ :)
        Upravim ho. Vdaka.

  • Martin Husovec 9:50 pm dňa February 20, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: CJEU, , , , , Matej Myška,   

    Rigorózna práca o data retention 

    Náš dobrý kolega Matěj Myška z brnenského Ústavu pre právo a technologie nedávno obhájil svoju rozsiahlu rigoróznu prácu o data retention “Právní aspekty uchovávání provozních a lokalizačních údajů”.

    Při zohlednění výše zmíněného, můžeme cum grano salis uzavřít práci s tím, že nám data retention nepřinesla dočasně ani trochu bezpečnosti a ochranu před nejzávažnějšími formami trestné činnosti, jelikož pro dosažení tohoto cíle v současné podobě nastavené Směrnicí není vhodná, zato však vedla ke ztrátě (informační) svobody, k čemuž je naopak způsobilá mimořádně.

    Matějovi gratulujeme k informačne veľmi hodnotnej práci. Čitateľom ju môžeme len jednoznačne odporučiť  k prečítaniu. Uvidíme ako sa zatiaľ k problému postaví SDEÚ, a tiež ÚSSR v konaní, ktoré iniciovalo EISi. Veríme, že sa stotožní s vyššie citovanou vetou z práce.

    Práca je celá dostupná tu (.pdf).

     
  • Martin Husovec 10:38 pm dňa December 28, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: CJEU, , interpretation,   

    OSA v. Mariánske Lázne 

    Na konci júla predložil Krajský súd v Plzni SDEÚ prejudiciálnu otázku týkajúcu sa jednej z autorskoprávnych smerníc, tzv. informačnej smernice vo veci OSA v Léčebné lázně Mariánské Lázně C-351/12. Prinášame Vám plné znenie uznesenia, ktorým bola vec SDEÚ predložená.

     

     

     

     

     
  • Martin Husovec 9:12 am dňa March 7, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: CJEU, , , , Spain   

    Súd sa pýta SDEÚ na právo byť zabudnutý vo výsledkoch Google 

    Ako som publikoval už na svojom blogu, španielsky súd položil tieto otázky v súvislosti s veľmi zaujímavým konaním, ktoré mu pripravil tunajší úrad na ochranu osobných údajov. Ako píše prof. Peguera:

    The issue is in essence whether individuals have the right to oblige search engines to erase or block search results that point to personal information. The Court making the referral is the Audiencia Nacional. Some 130 cases are pending before it, in which Google is appealing injunctions issued by the Spanish Data Protection Authority against the search engine. The specific case considered in the referral relates to an official notice of foreclosure, derived from an outstanding debt with the Social Security, which appeared in La Vanguardia (a Catalan newspaper) in January 19, 1998. The debt was later on paid by the debtor and the foreclosure never took place. However, if you type the name of the concerned person on Google, the first result links to the page of the newspaper’s archive showing that old notice of foreclosure.

    Viac informácií o položených otázkach tu.

     
  • Martin Husovec 9:20 am dňa February 22, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: CJEU, , , fundamental rights, , ,   

    SABAM vs. Netlog – pokračovanie prípadu Scarlet Extended 

    Súdny dvor vydal pred pár dňami ďalšie dôležité rozhodnutie k pomerovaniu práva duševného vlastníctva k iným základným právam a slobodám. Rozsudok Sabam v. Netlog C-360/10 nájdete tu.

    O prejudiciálnej otázke

    26 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či smernice 2000/31, 2001/29, 2004/48, 95/46 a 2002/58 posudzované vo vzájomnej súvislosti a vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany uplatniteľných základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu súdneho príkazu vnútroštátnym súdom, ktorý by poskytovateľovi hostingových služieb ukladal povinnosť zaviesť systém filtrovania

    – informácií ukladaných na jeho serveroch používateľmi jeho služieb,

    – ktorý sa bude uplatňovať bez rozdielu na všetkých jeho používateľov,

    – preventívne,

    – výlučne na jeho náklady a

    – bez časového obmedzenia,

    spôsobilý identifikovať elektronické súbory obsahujúce hudobné, kinematografické alebo audiovizuálne dielo, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že k nemu má práva duševného vlastníctva, s cieľom blokovať sprístupnenie uvedených súborov, ktorých výmena porušuje autorské právo, verejnosti (ďalej len „sporný systém filtrovania“).

    40 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že cieľom súdneho príkazu dotknutého vo veci samej je zabezpečiť ochranu autorských práv, ktoré sú súčasťou práva duševného vlastníctva a ktoré môžu byť porušené podstatou a obsahom určitých informácií uložených a sprístupnených verejnosti prostredníctvom služby poskytnutej poskytovateľom hostingových služieb.

    41 Ochrana práva duševného vlastníctva je nesporne stanovená v článku 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Z tohto ustanovenia ani z judikatúry Súdneho dvora však nijako nevyplýva, že toto právo by bolo nedotknuteľné, a teda že by podliehalo absolútnej ochrane (rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 43).

    46 Takýto súdny príkaz by teda predstavoval jednoznačné porušenie slobody podnikania poskytovateľa hostingových služieb, pretože by mu ukladal povinnosť na vlastné náklady zaviesť komplexný, finančne nákladný a časovo neobmedzený systém informačných technológií, čo by bolo v rozpore s podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 1 smernice 2004/48, ktorý vyžaduje, aby opatrenia na zabezpečenia dodržiavania práv duševného vlastníctva neboli zbytočne zložité alebo nákladné (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 48).

    47 Za týchto podmienok je opodstatnené konštatovať, že súdny príkaz zaviesť sporný systém filtrovania musí byť považovaný za príkaz nerešpektujúci požiadavku zabezpečenia náležitej rovnováhy medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktorá je priznaná nositeľom autorského práva, na jednej strane a ochranou slobody podnikania, ktorá je priznaná subjektom, ako sú poskytovatelia hostingových služieb, na druhej strane (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 49).

    48 Navyše účinky uvedeného súdneho príkazu by sa neobmedzovali len na poskytovateľov hostingových služieb, keďže sporný systém filtrovania by mohol takisto porušovať základné práva používateľov služieb tohto poskytovateľa, konkrétne ich právo na ochranu osobných údajov, ako aj ich slobodu prijímať a rozširovať informácie, ktoré sú chránené v článkoch 8 a 11 Charty.

    49 Na jednej strane súdny príkaz zaviesť sporný systém filtrovania zahŕňa identifikáciu, systematickú analýzu a spracovanie informácií týkajúcich sa profilov vytvorených na sociálnej sieti používateľmi tejto siete, pričom tieto adresy predstavujú chránené osobné údaje, pretože v zásade umožňujú identifikáciu uvedených používateľov (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 51).

    50 Na druhej strane by uvedený súdny príkaz mohol ohroziť informačnú slobodu, lebo daný systém by mohol nedostatočne rozlišovať medzi protiprávnym a oprávneným obsahom tak, že jeho používanie by mohlo viesť k zablokovaniu komunikácie s oprávneným obsahom. Je totiž nesporné, že odpoveď na otázku oprávnenosti prenosu závisí aj od uplatnenia právnych výnimiek z autorského práva, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. Okrem toho v niektorých členských štátoch môžu byť určité diela verejne prístupné alebo môžu byť dotknutými autormi bezodplatne uverejnené (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 52).

    52 S ohľadom na uvedené treba na položenú otázku odpovedať, že smernice 2000/31, 2001/29 a 2004/48 posudzované vo vzájomnej súvislosti a vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany uplatniteľných základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu súdneho príkazu, ktorý by poskytovateľovi hostingových služieb ukladal povinnosť zaviesť sporný systém filtrovania.

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť