Označkované: data retention RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Martin Šrámek 9:21 pm dňa March 12, 2015 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: data retention, encryption, , sifrovanie   

    Hromadná pripomienka k zákonu o štátnom spravodajstve a spravodajských službách 

    Do 17.3 je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona o Úrade civilného spravodajstva a Vojenskom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnom spravodajstve a spravodajských službách).

    Zákon obsahuje niekoľko závažných zásahov do súkromia občanov a ich základných práv. Preto zástupcovia verejnosti k nemu vypracovali hromadnú pripomienku, ktorá poukazuje na chyby tohto návrhu.

    http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=796541

    Radi by sme vás poprosili o podporenie pripomienky a jej šírenie.

     
  • Martin Husovec 10:23 am dňa June 22, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: data retention, ,   

    [Reakcia] Právo na digitálne súkromie nemá byť zaručené 

    Náš kamarát Pavol Lupták sa nedávno v rozhovore pre Žive.sk vyjadril k otázke “Mali by sme mať lepšiu legislatívu na ochranu digitáleho súkromia občanov?” takto:

    Právo na digitálne súkromie nemá byť zaručené. Náklady na vynucovanie tohto práva sú totiž prenášané na daňových poplatníkov. Aj na tých, ktorí nesúhlasia s tým, aby ich peniaze boli použité na ochranu digitálneho súkromia ľudí, ktorým na ňom vôbec nezáleží. Tým chcem povedať, že Európska únia nemá morálne právo zaviesť akúkoľvek reguláciu na ochranu digitálneho súkromia používateľov Facebooku, Google, či iných internetových služieb a externalizovať náklady na túto reguláciu na všetkých daňových poplatníkov. Ak niekto chce právo na svoju digitálnu ochranu, tak si musí svoje súkromie ceniť, čo znamená, investovať do tejto ochrany svoj čas, energiu alebo peniaze. Pokiaľ si svoje súkromie necením, tak je jednoducho nemorálne, aby štát garantoval moju ochranu súkromia tak, že na to bude brať peniaze iným.

    Keďže takýto postoj k súkromiu sa stáva veľmi sexi v posledných rokoch, rozhodol som sa reagovať niekoľkými poznámkami.

    Základná propozícia, z ktorej zrejme vychádza Pavol je, že právo na súkromie je len ďalšia drahá regulácia. Lenže súkromie nie je len regulácia. Súkromie je sloboda. Práve tá sloboda, ktorú by mal libertarián oslavovať. Už vidím ako s tým Pavol nesúhlasí, takže si to bližšie rozoberme.

    V prvom rade externalizovanie nákladov jedného subjektu na iné subjekty nie je vlastné iba regulácií. Rovnakú vlastnosť majú aj základné práva a slobody. Tak napríklad vlastnícke právo externalizuje na spoločnosť náklady spojené s vedením evidencie toho kto je vlastníkom nehnuteľností, udržiavaním systému riešenia sporov pre prípad konfliktu, vynucovaním trestnoprávnych noriem, prenášaním nákladov na spoločnosť pri riešení stavieb verejného záujmu a potrebe vyvlastnenia, zatváraním tovární či nepovoľovaním stavieb z dôvodu ich škodlivej operácie vedľa vlastníctva iných a tak ďalej. Toto sú všetko náklady, ktoré sú prenášané na spoločnosť a iných jednotlivcov ako dôsledkom existencie súkromného vlastníctva. Prečo ho potom ale máme? Pretože bez vlastníckeho práva niet iných slobôd. A tiež pretože, je to nefektívne ho nemať. Ak nemáte garantovanú túto ekonomickú slobodu, o skutočnej slobode (napr. prejavu) môžete len snívať. Ak Vám totiž štát neubráni to z čoho žijete, sú Vám iné slobody zbytočné. To isté platí pre právo na súkromie. Kto nemá garantované, že ho štát sústavne nesleduje a nevyhodnocuje čo robí, nemá skutočnú slobodu (voľnosť) v iných oblastiach spoločenského života. Akú slobodu myslenia máte ak Vás štát môže prenasledovať ešte aj do kúpelne? Taktiež, kto nemá garantované, že jeho súkromie môže obrátiť naruby iný jednotlivec (či už verejne alebo inak), nedokáže ani zďaleka naplňovať obsah iných slobôd. Koľko svojej slobody budete skutočne realizovať keď viete, že o Vás Váš konkurent vie a môže použiť aj tie najosobnejšie veci?

    Ale dobre bavme sa o nákladoch. Pavol tvrdí, že je neefektívne ak spoločnosť má platiť za súkromie pár jednotlivcov. V prvom rade si nemyslím, že súkromie je možné poskytnúť len vybraným jednotlivctvom (viď nižšie), ale to dajme teraz bokom. Je to skutočne neefektívne? Ronald Coase vo svojej seminálnej práci tvrdí, že v prípade ak by boli transakčné náklady nulové (čo nikdy nie je realita), tak je úplne jedno komu udelíme určité právo (t.j. či dáme jednotlivcom právo na súkromie, alebo internetovým spoločnostiam právo na bezbrehý zber dát), pretože subjekty by sa vždy dohodli a alokovali právo u toho subjektu (užívateľ vs. internetová firma), ktorý si ho viac cení. Lenže toto tvrdenie vychádza z absolútneho predpokladu (skôr fikcie), že transakčné náklady sú absolútne nulové [1]. Taktiež aj Pavlova myšlienka vychádza z podobného predpokladu (fikcie). Pavol tvrdí, že “keby používateľom týchto sociálnych sietí skutočne veľmi vadilo, že prichádzajú o svoje súkromie, prejdú k iným alternatívam (ktoré skutočne existujú, aj keď nie sú tak masovo používané ako napríklad Facebook). Ľudia túto stratu svojho súkromia jednoducho akceptujú.”. S Pavlovou myšlienkou by tak bolo možné súhlasiť, avšak museli by byť splnené dva predpoklady, ktoré však nikdy splnené v realite nebudú. V prvom rade, transakčné náklady medzi jednotlivcom a každým subjektom so záujmom o dáta by museli byť nulové, a v druhom rade, trh kde sú tieto dáta spracúvané by musel byť perfektný. Prvé nie je realitou, pretože jednotlivec by musel vedieť potenciálne kontrahovať ohľadom svojho súkromia s celou planétou subjektov bez akýchkoľvek nákladov (časových, vecných a pod.). Druhé nie je realitou, pretože trh s internetovými službami je ďaleko od perfektného trhu. Naopak je to pokrivený trh plný sieťových účinkov, ktoré zvyšujú vstupné náklady pre firmy, ktoré by v perfektnej súťaži ponúkli ľudom alternatívy, ktoré Pavol spomína. Dve sociálne siete zatiaľ nie sú nikdy kompatiblné, pretože internetové spoločnosti majú eminentný záujem nepodporovať kompatibilitu a tak posilňovať sieťové efekty, ktoré súťaž naopak vylučujú. Odvolávať sa preto na slobodu výberu užívateľa pôsobí veľmi zvláštne, keď trhový mechanizmus nedokáže garantovať široký výber s (takmer) perfektnou súťažou, ktorá je predpokladom tohto výberu.

    Pavol tiež tvrdí, že na čo zabezpečovať súkromie všetkým ak si ho cenia len niektorí. Nech si ho zabezpečia svojpomocne len títo. Lenže je to vôbec možné? Možno technicky alebo fakticky (teda bez pomoci práva) brániť efektívne súkromie ako jednotlivec? Nemožno. Tak isto ako nemožno bez pomoci práva svojpomocne poriadne brániť vlastníctvo (vždy je niekto väčší a silnejší). Súkromie a ani vlastníctvo totiž nie sú sloboda prejavu. Nie je to unilaterálny akt, ktorý vykonáva slobodu. Zoberme si kryptovanie emailov. Ak druhá strana nepoužíva kryptovanie, ako si zabezpečíte súkromie? Ak si súkromie necenia Vaši rodičia, súrodenci alebo priateľia, aké máte súkromie Vy? Ak štát sleduje všetkých Vaších známych, koľko máte súkromia Vy? Stačí sa pozrieť na Facebook.

    Práve preto, že transakčné náklady sú neskutočné vysoké, trh funguje s chybami a súkromie podmieňuje realizovanie iných slobôd, je nevyhnutné aby štát garantoval právo na súkromie jednotlivca. A právo na súkromie môže mať aj silné pro-súťažné účinky. Ak má poskytovateľ povinnosť umožniť Vám preniesť si svoje dáta k inej službe, samozrejme, že sa mu to nebude páčiť, keďže tým narúšate jeho biznis model založený na zamknutí zákazníkov vo svojej službe. Lenže treba si uvedomiť, že takáto regulácia umožňuje subjektom na trhu lepšie súťažiť medzi sebou o zákazníka, a tak sa priblížiť k ideálu perfektnej súťaže. Pavlov názor preto v skutočnosti nereprezentuje akúsi sexi slobodu jednotlivca, jeho nárok na autonómiu voči štátu či oslavu trhu. Je to skôr niečo čo sa nám snaží natlačiť do hláv určitá lobby (teraz nemyslím Pavla) s úzkym záujmom o svoj biznis (model). Áno udržovanie slobody stojí niečo, ale to nie je predsa dôvod prečo zajtra zrušíme vlastníctvo?

    [1] Práca Coase-a sa dá tiež aplikovať na prípady kedy sú transakčné náklady nízke (čo nie je tento prípad). Empirické overenie ako aj limitácie Coasovho teorum možno nájsť napríklad v prácach Daniel Kahneman, Jack L. Knetsch and Richard H. Thaler, Experimental Tests of the Endowment Effect and the Coase Theorem, In Journal of Political Economy Vol. 98, No. 6 (Dec., 1990), pp. 1325-1348, a tiež Schwab, Stewart J., “A Coasean Experiment on Contract Presumptions” (1988). Cornell Law Faculty Publications. Paper 535.

     
  • Martin Husovec 9:50 pm dňa February 20, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , data retention, , , Matej Myška,   

    Rigorózna práca o data retention 

    Náš dobrý kolega Matěj Myška z brnenského Ústavu pre právo a technologie nedávno obhájil svoju rozsiahlu rigoróznu prácu o data retention “Právní aspekty uchovávání provozních a lokalizačních údajů”.

    Při zohlednění výše zmíněného, můžeme cum grano salis uzavřít práci s tím, že nám data retention nepřinesla dočasně ani trochu bezpečnosti a ochranu před nejzávažnějšími formami trestné činnosti, jelikož pro dosažení tohoto cíle v současné podobě nastavené Směrnicí není vhodná, zato však vedla ke ztrátě (informační) svobody, k čemuž je naopak způsobilá mimořádně.

    Matějovi gratulujeme k informačne veľmi hodnotnej práci. Čitateľom ju môžeme len jednoznačne odporučiť  k prečítaniu. Uvidíme ako sa zatiaľ k problému postaví SDEÚ, a tiež ÚSSR v konaní, ktoré iniciovalo EISi. Veríme, že sa stotožní s vyššie citovanou vetou z práce.

    Práca je celá dostupná tu (.pdf).

     
  • Martin Husovec 10:09 am dňa September 23, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: bioethics, data retention, ,   

    Bioetika v judikatúre ESĽP 

    ESĽP na svojej stránke publikoval veľmi zaujímavý analytický dokument s názvom Bioethics and the case-law of the Court. Dokument sumarizuje široký diapazón tém oblasti bioetiky, vrátane uchovávanie a spracúvania osobných dát ako DNA v judikatúre ESĽP. Z abstraktu:

    The term “bioethics” has been understood for the purposes of this report to encompass the protection of the human being (his/her human rights and in particular human dignity) in the context of the development of biomedical sciences. Specific issues which come under this term and are addressed in the report include reproductive rights (prenatal diagnosis and the right to a legal abortion), medically assisted procreation, assisted suicide, consent to medical treatment or examinations, ethical issues concerning HIV, retention of biological data by the authorities and the right to know one’s biological identity. These complex issues are increasingly being raised before the European Court of Human Rights, and we can perhaps expect more applications touching subjects such as gene therapy, stem cell research and cloning in the future. The cases cited raise important questions and often highly sensitive issues under Articles 2, 3, 5, 6 and most often Article 8 of the European Convention on Human Rights. New cases which do not appear in the previous report are indicated with a double asterisk “**”.

    V obsahu nájde aj také zaujímavé témy práva IT ako:

    • The right to know one’s biological identity?
    • Retention of finger print, cellular samples and/or DNA by authorities

    Dokument v .pdf.

     
  • Martin Husovec 9:13 am dňa June 8, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: CCTV, data retention, , presonal data,   

    Používanie kamerových systémov – najčastejšie otázky 

    Portál Najpravo.sk prináša zaujímavý rozhovor s Mgr. Libušou Staňovou, tlačovou tajomníčkou Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

    Najprávo: V nedávnej pamäti máme prípad, keď kamera na rodinnom dome zaznamenala správanie policajnej hliadky pri roztržke v obci, pričom následne bol tento záznam zverejnený v televíznom spravodajstve. Je vlastník záznamu povinný tento záznam vydať aj niekomu inému než je polícia? Napríklad poškodeným osobám, ak bol zaznamenaný trestný čin?


    ÚOOU: To znamená, že vlastník záznamu nemôže poskytnúť tento záznam nikomu inému, len orgánom činným v trestnom konaní alebo v prípade, že to výslovne ustanovuje osobitný zákon.

    Celý článok.

     
  • Martin Husovec 11:54 am dňa January 30, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: data retention, , ,   

    Uniklo interné memo EK ohľadom data retention v EU 

    The highly controversial surveillance measure of telecommunications data retention is noticeably losing its legitimacy. A leaked internal memo by the European Commission[1] setting out a six months roadmap for the evaluation of the EU’s 2006 data retention directive attests to its complete failure. Previously denounced as a “paradigm shift” and a “deviation in constitutional norms” by legal scholars and practitioners, the leaked memo leads critics to predict that data retention is nearing its end.

    Citajte viac na AK Vorrat

     
  • Martin Husovec 10:33 pm dňa January 4, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , data retention, , , , ÚSČR   

    Rozhodnutie Ústavného súdu ČR ďaľší kúsok data retention… 

    Rozhodnutie Ústavného súdu ČR: ďaľší kúsok data retention skladačky. Ústavní soud (ÚS) ve středu zrušil zákon, který vyšetřovatelům umožňuje získávat od operátorů citlivé údaje o hovorech zákazníků. Nejedná se o odposlechy, ale o takzvané provozní a lokalizační údaje, s jejichž pomocí mohou detektivové monitorovat pohyb volajícího, s kým, v jakou dobu a odkud hovořil. Viac tu.

    Text nálezu Pl. ÚS 24/11 [PDF, 290,22 kB], ktorým Ústavní soud zrušil uplynutím 30. září 2012 ustanovení § 88a zákona č. 141/1961 Sb., o trestním řízení soudním (trestní řád).

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť