Označkované: decisions RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Tomáš Klinka 8:04 pm dňa February 8, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: decisions, dobrá viera, Najvyšší súd, neverný agent, , , ,   

    Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie ÚPV SR v kauze “JAMIESON” 

    Rád by som upozornil záujemcov o perličky z oblasti známkového práva na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013 sp. zn. 6Sžhuv/1-4/2013 vo veci s pracovným názvom “JAMIESON”. Rozsudok je značne dlhý (28 strán) a preto by sa mohol hodiť stručnejší prehľad celej kauzy so zdôraznením niektorých dôležitých súvislostí.

    Na základe návrhov kanadskej spoločnosti Jamieson Laboratories v roku 2012 ÚPV SR právoplatne vyhlásil za neplatné štyri ochranné známky spoločnosti BioVita, s.ro (pôvodným majiteľom a prihlasovateľom bol živnostník Marian Fekiač NOVA CONCEPTS):

    1. Jamieson (slovná známka v priloženej úprave z r. 1996)                 
    2. Jamieson Natural Sources (kombinovaná známka z r. 1996)           
    3. JAMIESON (slovná známka z r. 2009)
    4. Jamieson NATURAL SOURCES (kombinovaná známka z r. 2009) 

     

     

    Dôvodom neplatnosti bola u prvých dvoch ochranných známok skutočnosť, že išlo o prihlášky tzv. neverného agenta v zmysle § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach, pretože prihlasovateľ (Marián Fekiač) bol v čase podania prihlášky na území SR (nepriamo) obchodným zástupcom majiteľa zahraničnej ochrannej známky (Jamieson Laboratories) a nemal na prihlásenie ochrannej známky vo svojom mene od neho súhlas. Inštitút tzv. neverného agenta je do nášho zákonodarstva prevzatý z Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva (čl. 6septies).

    Druhá dvojica ochranných známok bola vyhlásená za neplatnú, pretože ich prihláška nebola podaná v dobrej viere v zmysle § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, pretože prihlasovateľ (Marián Fekiač) preukázateľne vedel o právach iného subjektu (Jamieson Laboratories, Kanada) k zhodným označeniam (slovo Jamieson a motív dúhy a zeleného lístka), pričom bol zjavný aj blokačný účel registrácie s cieľom brániť v dovoze výrobkov kanadskej spoločnosti do SR prostredníctvom iného (výhradného) distribútora (pozri v tejto súvislosti uznesenie KS BA z roku 2012).  Tento absolútny dôvod zamietnutia prihlášky/neplatnosti ochrannej známky je zahrnutý aj do aktuálne platného zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v § 5 ods. 1 písm. l) a má svoj pôvod v známkovej smernici 2008/95/ES.

    Prvým zaujímavým momentom je teda aplikácia dvoch rôznych dôvodov neplatnosti na veľmi podobný skutkový stav, aký existoval u všetkých štyroch známok. Doklady predložené navrhovateľom síce preukazovali nečestné konanie prihlasovateľa už v roku 1996, ale v tom čase zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach neobsahoval dôvod zamietnutia/neplatnosti ochrannej známky prihlásenej v ne-dobrej viere, ktorý bol doplnený až novelou č. 14/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2004. ÚPV SR vychádzal z ústavného princípu zákazu retroaktívneho pôsobenia zákona, k čomu mal konkrétne v súvislosti s neprípustnou spätnou aplikáciou § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 55/1997 Z. z.  jednoznačné vodítko už v skoršej judikatúre Najvyššieho súdu SR vo veci Gastrolux. Nemenej zaujímavý je tiež fakt, že ten istý právny problém v ČR vyriešil Nejvyšší správní soud opačne v prospech spätnej aplikácie dôvodu neplatnosti ochrannej známky prihlásenej v ne-dobrej viere.

    S ohľadom na zistený skutkový stav ÚPV SR vykladal oba aplikované dôvody vo vzájomnej nadväznosti tak, že oba dôvody neplatnosti ochranných známok môžu byť naplnené tým istým konaním prihlasovateľa, pretože oba inštitúty spája nečestný a podvodný úmysel prihlasovateľa za účelom získania určitej neoprávnenej výhody na úkor inej osoby, ktorej legitímne patrí právo k označeniu. Berúc do úvahy túto spojitosť ÚPV SR konštatoval, že situácia neverného agenta je podmnožinou všeobecnej kategórie konania v zlej viere. Prítomný nekalosúťažný rozmer v konaní prihlasovateľa ÚPV SR a aj správne súdy adekvátne zohľadnili prostredníctvom ústavnekonformného výkladu aplikovaných právnych zákonných ustanovení v zmysle čl. 152 ods. 4 s ohľadom na čl. 55 Ústavy SR. Do samotného známkového práva tak presakujú všeobecnejšie princípy ochrany hospodárskej súťaže.

    Majiteľ napadnutých známok sa bránil najrôznejšími argumentmi – strpenie, vydržanie, premlčanie, tvrdenie o nezávislom sub-distribútorovi či o vynaložených investíciach a preukazovanie skutočného používania svojich známok. Nepomohol mu ani prevod napadnutých známok a ani rôzne procesné obštrukcie v konaní pred správnymi súdmi. V tomto smere oceňujem súdy, že sa nenechali zmiasť touto spleťou balastu a dokázali sa prepracovať k jadru veci.

    Nemôžem si odpustiť jednu kritickú poznámku na účet Najvyššieho súdu SR. Odôvodnenie jeho rozsudku neprináša z právneho pohľadu nič nové, senát Najvyššieho súdu len potvrdzuje správnosť už produkovaných názorov Krajského súdu v Banskej Bystrici alebo ÚPV SR. To samo osebe nemusí byť síce vnímané ako zásadný nedostatok zo strany najvyššej inštancie, najmä ak už odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo skutočne kvalitné (čo bolo). Svoju úlohu tu asi zohráva aj úprava Občianskeho súdneho poriadku (§ 219 ods. 2), ktorá podľa mňa nie je vhodná pre účely správneho súdnictva. Čo však možno vnímať v rozsudku Najvyššieho súdu ako skutočné “faux pas”, je zmienka o nariadení č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva (str. 19 a 22 rozsudku) ako relevantnom prameni aplikovaného práva v tomto prípade, ktorý sa týkal výlučne slovenských známok. Najvyššiemu súdu by sa to naozaj nemalo stávať.

     

    • Martin Husovec 4:24 pm dňa február 9, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Tomi, ďakujem pekne za tento post. Veľmi zaujímavá vec.

      Napadlo ma prečo žalobca v časti neverného obchodného zástupcu neuplatnil odnímací prevodný nárok podľa § 32 bývalého ZoOchrZ? Už prvé znenie zákona poznalo tento nárok.

      PS: mohol by si aj častejšie posharovat takéto preličky :)
      Martin

    • Tomáš Klinka 7:10 pm dňa február 9, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Ďakujem Martin, ešte mám pripravených niekoľko perličiek, ktoré prešli Najvyšším súdom.

      Je pravda, že odnímací nárok mal majiteľ zahraničnej OZ proti svojmu nevernému agentovi aj podla predchádzajúceho zákona (ust. 32) a samozrejme – lebo Parížsky dohovor – má ho aj dnes podla súčasného známkového zákona (ust. 19). Zásadný rozdiel je však v tom, kto je o nároku kompetentný rozhodovať. Kým podľa zákona 55/1997 to bol ÚPV SR, teraz podľa zákona 506/2009 je to súd. Tu si musím prihriať polievočku, pretože od relevantných advokátov mám spätnú väzbu, že rýchlosť, kvalita, predvídateľnosť a nižšie procesné riziko (náklady) hovorí jednoznačne v prospech ÚPV SR (čo ma osobne teší a zároveň to niečo vypovedá aj o dôvere v naše súdy). A tak jediná prijateľná možnosť je známky zneplatniť a podať si vlastné prihlášky.

      Ešte by som dal do pozornosti odvahu (či drzosť) prihlasovateľa tých známok Jamieson – keď zistil, že Kanaďania začali používať upgradované logo (nižšia dúha), bez váhania si ho v SR prihlásil (kombinovaná známka z r. 2009). Inak základným argumentom bývalého majiteľa, ktorým chcel vylúčiť pochybnosti o jeho dobrej viere pri podávaní prihlášok v r. 2009, bol poukaz na svoje dve podobné staršie známky z r. 1996: “Ako môžem konať v zlej viere, keď už som majiteľom podobných známok?!” Za iných okolností by tento fakt bol významný, ale ÚPV SR ho odmietol z dôvodu, že neplatnými boli už tie staršie známky z r. 1996. Z nepráva nikdy nemôže vzniknúť právo a nikto by nemal mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Aj tento filozofický pohľad určoval priebeh kauzy “Jamieson”.

    • jamieson 2:24 pm dňa september 25, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      jaky prospech prosim vas z vlastnictva tychto znamok podla vas mohol asi tak mat?

      evidentne riesite trapnosti a nie podstatu
      registraciou tychto znamok si chranil svoje podnikanie na slovensku cca 18rokov prace okolo tejto znacky
      zakon mu to umoznoval tak si ich registroval, aj s tym vedomim ze o ne pride a kona protipravne
      dzrost je opat niekde inde aj praca a spravodlivost sudov nakolko distribucna firma ktora mu na slovensku ukradla toto podnikanie ma voci nemu nezaplatene faktury za niekolko mesiacov po dobu uz 3 rokov
      ja tento clanok chapem ako ucelovy, nic podstatne nehovoriaci vyzrhnuty z kontextu dalsich okolnosti

      toto su perlicky

      • Tomáš Klinka 4:07 pm dňa september 25, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

        Predovšetkým odmietam obvinenie z účelovosti tohto článku – v žiadnom prípade nemal iný cieľ, ako upozorniť na právne zaujímavé súvislosti tohto prípadu. Chápem, že nemusia byť zaujímavé pre každého. A propo “perličky”: dalo by sa ich spomenúť určite viacej (a to ja mám v tomto smere len obmedzené informácie), len si treba uvedomiť, že my na tomto mieste nechceme prať špinavé prádlo zúčastnených firiem a odkrývať prípadné šedé pozadie konkrétneho biznisu. Ďakujem za pochopenie. Ak máme ďalej diskutovať, položím len jednoduchú otázku:

        “Bolo v poriadku, keď bývalý majiteľ už neplatných SK známok navrhol colné opatrenie na zadržanie výrobkov proti samotnému výrobcovi (!), resp. SK distribútorovi týchto výrobkov?”

        Bez ohľadu na ďalšie okolnosti sa mi toto javí ako drzosť (bez urážky), ako jednoznačné zneužitie domnelého práva, ktoré len potvrdzuje dôvodnosť a správnosť zneplatnenia uvedených SK známok. Alebo na to existuje rozumné vysvetlenie?

    • Martin Husovec 2:40 pm dňa september 25, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      ad jamieson,

      dakujem ze ste nam “ogrcali” diskusiu obvineniami a v podstate neprispeli ziadnym vecnym argumentom.

      “zakon mu to umoznoval” je v tomto smere zjavny argumentacny faul, kedze prave o tom je podstata sporu;

      M.

  • Martin Šrámek 2:19 pm dňa October 12, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , , decisions, , ,   

    SDEÚ: Určenie právomoci súdu v spore z porušenia autorského práva 

    Minulý týždeň vydal SDEÚ rozhodnutie C-170/12 Pinckney, ktoré nám má pomôcť pri určovaní právomoci súdu pri sporoch z porušovania autorských práv cez internet. Očakávalo sa, že odpovie na otázky, ktoré vznikli po vydaní smerodajných rozhodnutí eDate a Wintersteiger. Stalo sa tak iba čiastočne.

    Otázky na prejudiciálne rozhodnutie Súdnemu dvoru predložil Cour de cassation vo veci Peter Pinckney proti KDG Mediatech AG.

    9.        Pán Pinckney, ktorý má bydlisko v Toulouse (Francúzsko), tvrdí, že je autorom, skladateľom a interpretom dvanástich piesní nahraných skupinou Aubrey Small na gramofónovú platňu.

    10.      Po tom, ako zistil, že tieto piesne boli bez jeho súhlasu nahrané na kompaktné disky (CD) vylisované spoločnosťou Mediatech v Rakúsku, a následne predávané britskými spoločnosťami Crusoe alebo Elegy na rôznych internetových stránkach prístupných okrem iného z bydliska pána Pinckneyho v Toulouse, podal 12. októbra 2006 na spoločnosť Mediatech žalobu na Tribunal de grande instance de Toulouse (Vyšší súd v Toulouse), ktorou sa domáhal náhrady škody vzniknutej zásahom do jeho autorských práv.

    Pravidlá určovania právomoci súdov v občiansko-právnych sporoch sú vo väčšine štátov EÚ zjednotené Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I).
    Podľa čl. 2 Nariadenia môže pán Pinckney v predloženom prípade žalovať spoločnosť KDG Mediatech v mieste jej sídla v Rakúsku (tzv. všeobecná právomoc podľa princípu actor sequitur forum rei). Článok 5 bod 3 určuje tzv. osobitnú právomoc súdu vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Tento článok zakladá kompetenciu súdu, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. V prípade cezhraničných deliktov, pri ktorých miesto, v ktorom vznikla škoda (Erfolgsort) a miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode (Handlungsort), sa nachádzajú v dvoch rôznych krajinách, zakladá čl. 5 bod 3 príslušnosť súdov oboch štátov.

    SDEÚ sa už zaoberal výkladom tohto ustanovenia v kontexte porušenia práv prostredníctvom internetu v spomínaných rozhodnutiach eDate a Wintersteiger. V prvom šlo o porušenie osobnostných práv prostredníctvom difamačného obsahu internetovej stránky a v druhom šlo o porušenie ochrannej známky pomocou služby Google Adwords.

    Francúzsky súd mal podľa všetkého pochybnosti, či závery z tejto judikatúry sa dajú použiť aj v súvislosti s porušením autorského práva. Z toho dôvodu predložil Súdnemu dvoru nasledujúce otázky.

    1.      Má sa článok 5 bod 3 [nariadenia] vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného porušenia majetkových autorských práv, ku ktorému došlo zverejnením obsahu na internetovej stránke,

    –        môže osoba, ktorá sa považuje za poškodenú, podať žalobu o určenie zodpovednosti na súdoch každého členského štátu, na území ktorého je obsah zverejnený na internete dostupný alebo bol dostupný, aby dosiahla náhradu len tej škody, ktorá jej bola spôsobená na území členského štátu, ktorého súd prejednáva žalobu,

    alebo

    –        je okrem toho potrebné, aby tento obsah v súčasnosti alebo v minulosti bol určený verejnosti na území tohto členského štátu, alebo je potrebné, aby existovala iná spojitosť?

    2.      Má sa na prvú otázku odpovedať rovnako aj v prípade, že k údajnému porušeniu majetkových autorských práv nedošlo zverejnením obsahu v elektronickej podobe, ale ako v prejednávanej veci ponúkaním hmotného nosiča, ktorý reprodukuje tento obsah, na internete?

    Predtým než prejdeme k samotnej otázke určenia právomoci súdu, je nevyhnutné sa povenovať otázke prípustnosti prejudiciálneho konania. Generálny advokát Jääskinen totiž vo svojom stanovisku navrhol Súdnemu dvoru konanie určiť za neprípustné.

    Aj prípadné zodpovedanie predložených otázok totiž nepomáha podľa neho určiť v predloženom spore právomoc súdu:

    21.      Druhý dôvod neprípustnosti sa týka užitočnosti odpovede Súdneho dvora pre vyriešenie sporu vo veci samej vzhľadom na neexistenciu zjavnej súvislosti medzi položenými otázkami a sporom, ktorý rozhoduje vnútroštátny súd.

    22.      Súdny dvor opakovane rozhodol, že nie je potrebné odpovedať na prejudiciálne otázky, ak požadovaný výklad práva Únie nemá objasniť vyriešenie sporu vo veci samej, najmä ak sa predmet tohto sporu odlišuje od predmetu položených otázok.

    Podľa Jässkinena sa položené otázky netýkaju sporu pána Pinckneyho so spoločnosťou KDG Mediatech, ale s britskými spoločnosťami Crusoe a Elegy.

    23.      Z tohto hľadiska osobitosť tejto veci súvisí s tým, že tento aspekt prípustnosti nemožno posudzovať priamo, ale je potrebné najprv preskúmať systém ochrany autorských práv v Európskej únii. Keď totiž vnútroštátny súd rozhoduje o žalobe pre porušenie autorských práv na základe článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, musí najprv kvalifikovať údajné činnosti z hľadiska autonómnych pojmov obsiahnutých v smernici 2001/29  s cieľom lokalizovať jeden z prvkov údajnej zodpovednosti na území členského štátu, kde má tento súd sídlo, aby prípadne potvrdil svoju právomoc.

    …

    25.      Podľa môjho názoru je nesporné, že údajné rozmnoženie predmetných diel vo forme CD, ktoré údajne vykonala Mediatech, spadá do výlučného práva rozmnožovania v zmysle článku 2 smernice 2001/29. V tejto súvislosti poukazujem na to, že porušenia práva rozmnožovania majú v zásade prísne územný rozmer. Pokiaľ ide o vylisovanie CD, v prejednávanej veci je týmto územím Rakúsko. Aj keby zhotoviteľ nepovolenej rozmnoženiny tiež sprístupňoval alebo šíril predmetný obsah v zahraničí, a to buď sám, alebo prostredníctvom spolupáchateľa, porušenie v zahraničí, ktoré by z toho vyplynulo, by bolo dôsledkom neskoršieho sprístupnenia alebo šírenia a nie samotného rozmnoženia.

    26.      Pokiaľ ide o údajné ponúkanie uvedených CD na internete britskými spoločnosťami, zastávam názor, že spadá do pôsobnosti výlučného práva šírenia stanoveného v článku 4 smernice 2001/29. Cieľom takého ponúkania na internete je totiž prevod vlastníctva k hmotnému nosiču obsahu chráneného autorským právom.

    …

    35.      Odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku, ktorú by Súdny dvor mohol poskytnúť, by tiež nebola užitočná pre vnútroštátny súd, keďže tento súd nerozhoduje o žalobe týkajúcej sa šírenia CD na internete z internetovej stránky, ale o žalobe týkajúcej sa rozmnožovania diel vyplývajúceho z vylisovania CD v Rakúsku.

    Pre potešenie všetkých, ktorí toto rozhodnutie dlho očakávali, určil Súdny dvor konanie za prípustné.

    18.      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor môže zamietnuť návrh na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátneho súdu len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené (rozsudky z 11. septembra 2008, Eckelkamp a i., C‑11/07, Zb. s. I‑6845, bod 28, ako aj z 20. júna 2013, Rodopi‑M 91, C‑259/12, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 27).

    20.      V predmetnom prípade je nesporné, že vnútroštátny súd rieši tvrdenie, že došlo k zásahu do majetkových autorských práv, spočívajúcemu v tom, že na internete je ponúkaný hmotný nosič rozmnožujúci chránené dielo a že otázka, či francúzske súdy majú právomoc vyriešiť spor založený na tomto tvrdení, predstavuje samotné jadro veci samej. Vzhľadom na všetky prvky, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, sa totiž zdá, že výsledok tohto sporu závisí od odpovede na prejudiciálne otázky, ktoré je okrem toho vhodné preformulovať.

    Súdny dvor teda, na rozdiel od Jääskinena, videl v položených otázkach súvislosť s predmetom sporu vo veci samej. Preformulovanie otázok skôr zodpovedá princípu spolupráce SDEÚ s vnútroštátnymi súdmi ako ich odmietnutie. Otázky boli preformulované nasledovne.

    22.      Týmito otázkami, ktoré treba preformulovať, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie.

    Na preformulovanú otázku SDEÚ odpovedal takto.

    47.      Vzhľadom na vyššie uvedené treba odpovedať na položené otázky tak, že článok 5 bod 3 nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade údajného zásahu do majetkových autorských práv zaručených členským štátom, v ktorom sa nachádza súd, ktorý začal konanie, má tento súd právomoc rozhodnúť o žalobe o určenie zodpovednosti podanej autorom diela proti spoločnosti usadenej v inom členskom štáte, ktorá v tomto inom členskom štáte rozmnožila uvedené dielo tak, že ho nahrala na hmotný nosič, ktorý potom predávajú spoločnosti usadené v treťom členskom štáte prostredníctvom internetovej stránky prístupnej aj v obvode podliehajúcom súdu, ktorý začal konanie. Tento súd má právomoc rozhodnúť iba o škode spôsobenej na území členského štátu, na území ktorého sa nachádza.

    Z tohto odstavcu je ale zrejmé iba to, že francúzsky súd je v danom prípade prislušný. Ratio o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera  sa nachádza v paragrafe 43.

    43.      Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o údajné porušenie majetkového autorského práva, právomoc konať vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti vznikne, pokiaľ ide o súd, ktorý začal konanie, ak členský štát, na území ktorého sa nachádza tento súd, chráni majetkové práva, na ktoré sa odvoláva žalobca, a ak hrozí, že vznikne údajná škoda v obvode súdu, ktorý začal konanie.

    Pri určovaní miesta kde vznikla škoda (Erfolgsort) je teda postačujúce aby dané právo bolo v obvode súdu chránené a aby existovala potenciálna možnosť vzniku škody v tomto obvode. Právomoc súdu je ale obmedzená na škodu, ktorá vznikla v danom členskom štáte.

    Tento výklad má jedno slabé miesto. Z hľadiska systematiky nariadenia Brusel I je čl. 5 osobitné ustanovenie, ktoré sa má vykladať striktne. Jedným z dôvodov, prečo je domicil žalovaného všeobecným pravidlom, je tzv. rovnováha zbraní. Keďže žalobca má výhodu prípravy a formulovania žaloby, prenecháva čl. 2 žalovanému výhodu domáceho prostredia. Výnimka v čl. 5 bode 3 nenarušuje tento princíp, ak žalovaný mal možnosť predpovedať cezhraničný dosah svojho konania a mohol očakávať, že bude žalovaný v zahraničí. Vzhľadom na to, že konanie žalovaného, t.j. vytlačenie CD nosičov, je výlučne vnútrostátne a jeho cezhraničný dosah bol zapríčinený až treťou stranou, nemohla spoločnosť KDG Mediatech predpovedať, že bude žalovaná vo Francúzsku.

    Týmto rozhodnutím nie sú zďaleka zodpovedané všetky otázky týkajúce sa čl. 5 bodu 3 a autorských práv. Nedávno predložený prípad C-441/13 Pez Hejduk proti EnergieAgentur.NRW GmbH má ujasniť výklad tohto ustanovenia v spojení s porušením chránených práv príbuzných s autorskými právami, sprístupnením fotografií na internetovej stránke. Otázny naďalej ostáva aj výklad v súvislosti s porušením autorských práv zverejnením diela v elektronickej podobe, napríklad formou online streamingu.

     

  • Tomáš Klinka 3:04 pm dňa July 3, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: decisions, Najvyšší súd SR, , správne konanie, , ,   

    Ku kontradiktórnosti v sporových konaniach podľa zákona o ochranných známkach 

    Právna veta:

    Zákon o ochranných známkach neustanovuje Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky povinnosť preskúmať z úradnej povinnosti skutočnosti, či neexistujú prípadné ďalšie dôkazy na to, aby bol zápis ochrannej známky ponechaný v platnosti. Pasivitu majiteľa ochrannej známky pri dokazovaní v konaní o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú nemožno považovať za dôvod pre vyhodnotenie správnej úvahy Úradu priemyselného vlastníctva SR ako nezákonnej.

     (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. októbra 2011, sp. zn. 3 Sžhuv/3/2011)

     

    Najvyšší súd Slovenskej republiky                                                                                                                                                                                                                                                                                     3 Sžhuv/3/2011

    ROZSUDOK

    V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

     

    Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: L. A. de C. le B., Z., F. C., F., právne zastúpeného advokátkou Mgr. K. B. so sídlom v B., proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Jána Švermu č. 43, za účasti ďalšieho účastníka: Ing. V. L. – L. D. so sídlom v B., právne zastúpenej patentovým zástupcom Ing. R. P., so sídlom v I. P. D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 702302 II/104-2010 zo dňa 30.08.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 Scud/9/2010-65 zo dňa 23. marca 2011, jednomyseľne

    r o z h o d o l : 

     

    Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1 Scud/9/2010-65 zo dňa 23. marca 2011 p o t v r d z u j e.

    Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

    O d ô v o d n e n i e

     

    Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 702302 II/104-2010 zo dňa 30.08.2010, ktorým žalovaný vo veci návrhu Ing. V. L. – L. D. na vyhlásenie medzinárodnej ochrannej známky „PHYTOSOYA.“ za neplatnú pre územie Slovenskej republiky, v konaní o rozklade žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 35 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v nadväznosti na § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach rozhodol, že medzinárodná ochranná známka č. 702302 sa vyhlasuje za neplatnú pre územie Slovenskej republiky pre tovary „pharmaceutical, veterinary products, sanitary products, sanitary products for medical use and for personal hygiene, dietetic substnaces for medical use“ v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Medzinárodná ochranná známka č. 702302 zostáva v platnosti na území Slovenskej republiky pre tovary v triede 3 a pre tovary „medical or sanitary disinfectants (excluding soaps)“ v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Kaucia sa podľa § 37 ods. 7 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach vracia navrhovateľovi.

    Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že zo správneho spisu vyplýva, ţe dňa 12.12.2007 podala Ing. V. L. – L. D. návrh na výmaz medzinárodne zapísanej ochrannej známky č. 702302 „PHYTOSOYA“ majiteľa – spoločnosti žalobcu (zapísanej do registra medzinárodných ochranných známok s platnosťou na území Slovenskej republiky od 28.01.2005 pre uvedené tovary v triede 5 medzinárodného triedenia tovarov a služieb) podľa dôvodu na výmaz ochrannej známky uvedeného v § 16 ods. 8 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach. Išlo o dôvody konfliktu zápisu medzinárodnej ochrannej známky „PHYTOSOYA“ s nezapísaným označením navrhovateľky „FYTOSOJA.“, ktoré malo podľa navrhovateľky nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť pred dňom podania návrhu na národný zápis napadnutej ochrannej známky „PHYTOSOYA“ pre územie Slovenskej republiky.

    Žalovaný vyhovel návrhu navrhovateľky, pričom na prvostupňovom správnom orgáne sa postupovalo podľa § 16 ods. 8 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach a na druhostupňovom orgáne sa už postupovalo podľa nového zákona o ochranných známkach a to § 35 ods. 3 v spojení s § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach.

    Podľa § 54 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. ak bol pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na výmaz ochrannej známky podľa doterajšieho zákona, považuje sa za návrh na zrušenie ochrannej známky alebo za návrh na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú podľa tohto zákona. Na posúdenie splnenia podmienok návrhu na zrušenie ochrannej známky alebo návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, na konanie o tomto návrhu a jeho účinkoch sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

    Podľa § 35 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.

    Podľa § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo podobné s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, ktoré týmto používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania prihlášky a takéto označenie nemá iba miestny obsah.

    Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

    Krajský súd mal za to, že rozhodnutia žalovaného a to prvostupňové, ako aj druhostupňové vychádzali zo zisteného skutkového stavu, najmä z dokladov a podaní, ktoré boli predložené účastníkmi konania (§ 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z., § 42b zákona č. 55/1997 Z.z.). Podľa názoru súdu správne orgány rozhodli vo veci v súlade s uvedenou právnou úpravou pri naplnení správneho procesného postupu. Dôkazy, ktoré boli predložené účastníkmi ohľadom skutkových otázok boli logicky a správne vyhodnotené. Krajský súd nezistil ani rozpory v úsudku správneho orgánu, ktorý bol logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania. V danom prípade išlo o rozhodnutie správnych orgánov vydané na základe povolenej správnej úvahy (správne uváženie). Zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.) je založené voľné uváženie správneho orgánu aj vo veciach rozhodovania o ochranných známkach a toto uváženie nemôže súd nahradiť vlastným rozhodnutím, ani skúmať účelnosť vydaného rozhodnutia. Súd preskúmava iba to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal boli zistené správnym procesným postupom, a či právny následok založený rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom, a či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej normy logické a úplné z hľadiska hodnotenia dôkazov.

    V danom prípade žalobca v rozklade spochybnil posúdenie iba jednej z hmotnoprávnych podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie návrhu na vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú, a to podmienku nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia „FYTOSOJA“ v prospech navrhovateľky Ing. V. L.. Navrhovateľka výmazu aj podľa krajského súdu v konaní preukázala, že nezapísané označenie „F.“ používala od roku 1998, k čomu predložila v konaní množstvo dôkazov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí žalovaného (nálepky, informačné letáky, objednávky produktov FYTOSOJA, doklady o platbách, inzercie a reklamné články v časopisoch, faktúry a objednávky k inzerciám v časopisoch, žiadosť na štátny zdravotný ústav z 23.11.1998 a ďalšie). V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľka bola iba sprostredkovateľkou v súvislosti s predajom a distribúciou výrobkov označených ochrannou známkou žalobcu.

    Krajský súd neuznal za podstatnú námietku v žalobe, že pokiaľ žalovaný dôkazy predložené žalobcom v rozklade nepovažoval za dostatočné na preukázanie tvrdení žalobcu, mal ho vyzvať na predloženie ďalších dokladov na preukazovanie výrobkov PHYTOSOYA na trhoch v Slovenskej republike. Krajský súd k tejto námietke uviedol, že v zákone o ochranných známkach je právna úprava pre daný prípad koncipovaná tak, že dôkaznú povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti ohľadne preukázania existencie, ako aj neexistencie uplatnených námietkových dôvodov má účastník konania, ktorý takéto námietky podáva. Úrad rozhoduje na základe podaní a dôkazov, ktoré boli predloţené účastníkmi (§ 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z.). Podľa § 51 ods. 5 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach aplikácia ustanovení §§ 32 aţ 34 Správneho poriadku, ktoré upravujú povinnosti pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie a dokazovanie sú pre účely konania vo veci ochranných známok vylúčené. Ustanovenie § 37 Správneho poriadku, na ktoré poukazoval žalobca v ţalobe síce nie je citovaným ustanovením § 51 ods. 5 vylúčené z konania pred úradom žalovaného, avšak toto ustanovenie neupravuje spôsob vykonávania dôkazov, ani neukladá správnemu orgánu povinnosť, aby vyzýval účastníkov konania na predloženie listín (dôkazov). Krajský súd opätovne poukázal na špeciálne ustanovenie zákona o ochranných známkach, § 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z., podľa ktorého úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.

    Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného o rozklade č. MOZ 702302 II/104-2010 zo dňa 30.08.2010 zruší a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

    Namietal, že ak navrhovateľ výmazu dôkazy predložené majiteľom známky spochybnil, majiteľ známky mal dostať možnosť svoje tvrdenia preukázať ďalšími dôkazmi. Podľa názoru žalobcu správny orgán mohol a mal vyzvať žalobcu na preukázanie používania známky PHYTOSOYA ďalšími dôkazmi, aby bol skutkový stav spoľahlivo zistený. Na pojednávaní konanom dňa 23.03.2011 žalobca na podporu svojich tvrdení predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 6 Sžh 1/2010 a poukazoval na právny názor, že „napriek tomu, že zákonodarca v zákone o ochranných známkach ustanovuje, že dôkazy predkladá žiadateľ a namietateľ, správne orgány oboch stupňov nezbavuje povinnosti náležite zistiť skutkový stav (§ 32 Správneho poriadku) a za tým účelom pokiaľ účastník správneho konania tvrdí, a to aj v odvolaní, že vo veci nebol zistený skutkový stav dostatočne, treba ho vyzvať na predloženie dôkazov preukazujúcich dôvodnosť jeho tvrdení“.

    Nezapísané označenie FYTOSOJA mohlo používaním nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť pre určité výrobky jeho majiteľa, čo jeho majiteľ preukazoval v správnom konaní. Označenie však rozlišovaciu spôsobilosť môže rovnako aj stratiť, a napríklad práve v prípade, ak sú na trhu súčasne prítomné zhodné výrobky označené podobnými označeniami, patriace odlišnému subjektu alebo subjektom. Žalobca je presvedčený, že následkom skutočnosti, že na trhu Slovenskej republiky boli v čase pred začiatkom platnosti ochrannej známky PHYTOSOYA súčasne prítomné zhodné výrobky PHYTOSOYA a FYTOSOJA rôznych subjektov. Nezapísané označenie FYTOSOJA stratilo svoju rozlišovaciu spôsobilosť ešte pred začiatkom platnosti ochrannej známky PHYTOSOYA. Vôbec nebolo nevyhnutné, aby dôkazy boli za obdobie, keď navrhovateľ preukázal požívanie nezapísaného označenia, t.j. ešte v období pred uzavretím distribučnej zmluvy (pred rokom 2004), ako to konštatuje krajský súd. Žalovaný otázku možnej straty rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia FYTOSOJA pred začiatkom platnosti ochrannej známky PHYTOSOYA na území Slovenskej republiky vôbec nehodnotil. Rovnako súd nezhodnotil a nezobral do úvahy dôkaz predložený žalobcom, že žalovaný v iných konaniach vyzýva účastníkov na vyjasnenie alebo preukázanie skutočností, o ktorých vznikla pochybnosť a takto zisťuje skutočný stav veci.

    Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.06.2011 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že už v konaní pred prvostupňovým orgánom zdôraznil, že konanie o vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú vedené pred žalovaným je konaním sporovým, pre ktoré je príznačné, že majiteľ ochrannej známky a navrhovateľ vyhlásenia známky za neplatnú stoja v protichodnom postavení, obhajujú svoje protichodné záujmy a ich záujem na výsledku konania je protichodný. Sporové konanie pred žalovaným má kontradiktórny charakter. Zásadu, že skutkový stav musí byť zistený spoľahlivo, je v predmetom konaní potrebné interpretovať s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti a zásadu prejednávaciu, ktoré sú premietnuté aj do úpravy dokazovania v § 52 zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach. Žalobcom citovaný právny názor Najvyššieho súdu SR bol nesprávne interpretovaný vo veci konania o vyhlásenie ochrannej známky „PHYTOSOYA“ za neplatnú pre územie SR. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6 Sžh 1/2010 uvádza, že „…odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože žalovaný sa náležite nevyporiadal s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci…“. 

    Práve skutočnosť, že námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu bola v konaní vo veci námietok proti zápisu označenia „SecuriLas“ do registra ochranných známok uplatnená už v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu je tým detailom, ktorý spôsobuje neaplikovateľnosť žalobcom citovaného právneho názoru Najvyššieho súdu SR v preskúmavanom prípade. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav prvýkrát až v žalobe, podanej v zmysle druhej hlavy, piatej časti O.s.p. To znamená, že takáto námietka nebola počas správneho konania vedeného pred žalovaným uplatnená. Námietku, že prvostupňový správny orgán žalovaného nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nemohol žalobca v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného ani uplatniť, pretože v určitej fáze správneho konania pred žalovaným bol žalobca procesne pasívny. Žalobca sa nevyjadril k návrhu na vyhlásenie neplatnosti medzinárodnej ochrannej známky č. 702302 „PHYTOSOYA” pre územie SR, ktorý mu bol preukázateľne doručený na vyjadrenie a preto prvostupňový orgán žalovaného rozhodol podľa obsahu spisu.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky http://www.supcourt.gov.sk, http://www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

    Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

    Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

    Najvyšší súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, že aplikáciu ustanovenia § 35 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. v spojení s § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. žalovaný uskutočňuje na základe správnej úvahy. Táto skutočnosť priamo vplýva na rozsah súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

    Podľa § 35 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad vyhlási ochrannú známku za neplatnú aj na návrh osoby uvedenej v § 7 z dôvodov podľa § 7, ak sa v konaní o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú preukáže, že tento dôvod existuje.

    Podľa § 7 písm. f/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len „námietky“) podaných podľa § 30 užívateľom nezapísaného označenia alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ak je označenie zhodné alebo podobné s nezapísaným označením alebo iným označením používaným v obchodnom styku, ktoré týmto používaním na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby používateľa pred dňom podania prihlášky a takéto označenie nemá iba miestny obsah.

    Podľa správnej úvahy ţalovaného napadnutá ochranná známka „PHYTOSOYA” je jednoslovná, kde všetky písmená sú veľké. Nezapísané označenie takisto prestavuje jednoslovný výraz „FYTOSOJA“. Pri posudzovaní zameniteľnosti napadnutej ochrannej známky a nezapísaného označenia z vizuálneho hľadiska možno konštatovať, že ide o takmer zhodné slová, ktoré sa odlišujú len na začiatku, kde v jednom prípade začína porovnávané označenie písmenom „F“ a v druhom „PH“ a v predposlednom písmene, kde v prípade napadnutej ochrannej známky sa vyskytuje písmeno „Y“, v nezapísanom označení písmeno „J“. Pri vizuálnom vnímaní týchto slov však spotrebiteľ získa podobný vizuálny vnem, pretože ide o tie isté slová (len v prepise do iného jazyka, v ktorom sú tiež veľmi podobné). Navyše spotrebiteľ nemá väčšinou v praxi možnosť porovnávať označenia vedľa seba, spoliehať sa môţe len na pamäťový vizuálny vnem. Z fonetického hľadiska možno konštatovať ich fonetickú zhodnosť. Obe porovnávané označenia budú foneticky reprodukované ako „fytosoja“. Rovnako je daná aj ich sémantická zhodnosť. Tieto závery neboli spochybňované žalobcom.

    Sporným bol skutkový stav týkajúci sa času nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia „FYTOSOJA“ v prospech navrhovateľky Ing. V. L. v období pred dňom 28.01.2005. Išlo o identifikáciu tovarov označovaných ochrannou známkou “PHYTOSOYA“ a nezapísaným onačením “FYTOSOJA“ na území Slovenskej republiky. Najvyšší súd poukazuje na to, že išlo v prvom rade o otázku skutkovú. Teda o otázku skutkových tvrdení a následného dokazovania ich pravdivosti. Žalobca ako účastník konania má povinnosť tvrdenia a bremeno dokazovania (§ 52 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z.). Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad rozhoduje na základe úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva kontradiktórnosť konania.

    Žalobca potvrdil, že návrh na výmaz za účelom vyjadrenia mu bol doručený dňa 15.07.2008. Žalobca sa k podanému návrhu na výmaz nevyjadril, nakoľko bol presvedčený, že vzhľadom na okolnosti prípadu, keď má svoju medzinárodnú ochrannú známku č. 702302 PHYTOSOYA už od roku 1998 zapísanú a platnú v desiatkach krajín sveta, pričom ju skutočne aj používa, návrhu na výmaz nemôže byť vyhovené. K podanému návrhu na výmaz sa preto nevyjadril. V rozklade žalobca predložil distribučnú zmluvu zo dňa 17.03.2004 uzavretú so spoločnosťou I., s.r.o. Navrhovateľka výmazu však predložila dôkazy o používaní nezapísaného označenia pred týmto dátumom, od roku 1999. Žalobca neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie straty rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia „FYTOSOJA“.

    Najvyšší súd konštatuje, že zákon o ochranných známkach neustanovuje žalovanému povinnosť preskúmať z úradnej povinnosti skutočnosti, či neexistujú prípadné ďalšie dôkazy na to, aby bol zápis ochrannej známky ponechaný v platnosti. Výrok rozhodnutia žalovaného zodpovedá skutkovému stavu zistenému z vykonaných dôkazov, označených účastníkmi konania. Ide o rozhodnutie v administratívnom konaní, ktoré zodpovedá spôsobu dokazovania podľa § 52 zák. č. 506/2009 Z.z. V rámci správnej úvahy má žalovaný možnosť vytvárať si úsudok na vec v tolerančnom pásme. Pasivitu žalobcu pri dokazovaní v konaní o výmaz ochrannej známky nemožno považovať za dôvod pre vyhodnotenie správnej úvahy žalovaného ako nezákonnej.

    O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi , ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech a súčasne bol zastúpený advokátom. Ustanovenie § 250k ods.1 O.s.p. neupravuje nárok žalovaného správneho orgánu na náhradu trov. Súd vychádza z toho, že procesná obrana zákonnosti napadnutého rozhodnutia je súčasťou plnenia úloh správneho orgánu v rámci jeho vecnej kompetencie.

     

    P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

    V Bratislave dňa 03. októbra 2011

    JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.

    predseda senátu

     

    Môj komentár: 

    (výňatok z článku KLINKA T.: Sporové konanie ako špecifický typ správneho konania. IN: Zborník príspevkov zo sekcie správne právo medzinárodnej vedeckej konferencie PRÁVO AKO ZJEDNOCOVATEĽ EURÓPY – VEDA A PRAX (21-23. októbra 2010), str. 49-57: 

    Zásada kontradiktórnosti, prejednacia zásada a zásada formálnej pravdy

    V sporovom konaní sa prirodzene očakáva, že samotné zúčastnené strany majú osobný záujem na svojom úspechu v konaní, a budú preto procesne aktívne. Povinnosťou správneho orgánu je vytvoriť optimálne podmienky pre uplatnenie zásady kontradiktórnosti, pričom úzkostlivo dbá na dodržanie zásady rovnosti účastníkov. Akékoľvek pochybenie správneho orgánu s dopadom na rovnosť účastníkov v procese dokazovania, najmä neoboznámenie účastníka so všetkými úkonmi protistrany, býva dôvodom na zrušenie rozhodnutia správnym súdom. Kontradiktórnosť v uvedenom význame presahuje rámec sporového konania a platí ako univerzálny princíp správneho konania, ktorý by sa mohol vzťahovať dokonca aj na zúčastnené osoby.[1] Kontradiktórny princíp chápaný ako subjektívne procesné právo je tiež súčasťou práva na dobru správu ako ho načrtáva čl. 41 Charty základných práv Európskej únie (2000/C 364/01).

    Kontradiktórny rozmer sporového konania osobitné zákony môžu podporiť tým, že sankcionujú kvalifikovanú pasivitu odporcu. Ak sa napríklad prihlasovateľ ochrannej známky nevyjadrí k námietkam v určenej lehote, Úrad priemyselného vlastníctva SR konanie o prihláške zastaví podľa § 31 ods. 3 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach. Na tento nepriaznivý následok nečinnosti musí byť prihlasovateľ upozornený. Do určitej miery možno nájsť paralelu v inštitúte rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 153b Občianskeho súdneho poriadku.

    Účastníci sporového konania majú tak povinnosť tvrdenia ako aj s tým spojenú dôkaznú povinnosť. Úspech v konaní závisí najmä od riadneho splnenia oboch týchto procesných povinností. Povinnosť tvrdenia nebýva chápaná natoľko striktne ako v súdnom konaní. Ak účastník konania výslovne neuvádza niektorú dôležitú skutočnosť, avšak z dôkazov, ktoré sám predložil, táto skutočnosť jednoznačne vyplýva, správny orgán bude na ňu v konaní prihliadať. Problematickejšou sa javí situácia, keď by mali byť tvrdenia účastníka preukazované dôkazmi predloženými protistranou. Krajský súd v Banskej Bystrici pri prieskume rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR o námietkach proti zápisu ochrannej známky dospel k inému právnemu názoru: 

    „Aj keď dôkazné bremeno leží na namietateľovi [ktorý je v sporovom konaní v pozícii navrhovateľa; pozn. T.K.], neznamená to, že by správny orgán rešpektujúci zásadu materiálnej pravdy nemohol v rámci vykonávania dokazovania a hodnotenia dôkazov predložených (označených) namietateľom zohľadniť aj dôkazy označené iným účastníkom a tieto hodnotiť vo vzájomnej súvislosti. Preto pokiaľ by predložený, alebo označený dôkaz namietateľom nemal úplnú vypovedaciu schopnosť, avšak táto by bola doplnená dôkazom iného účastníka konania, nemožno potom hovoriť o neunesení dôkazného bremena namietateľom, keďže sporná skutočnosť v zásade bola preukázaná.“

    (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. februára 2010, č. k. 23S/24/2009-110) 

    Vo vyššie uvedenom rozsudku sa súd priklonil k záveru, že aj v sporovom konaní, akým nepochybne je konanie o námietkach proti zápisu ochrannej známky, platí zásada materiálnej pravdy, ktorú je správny orgán povinný rešpektovať pri hodnotení dôkazov predložených účastníkmi. Účastník sporového konania tak môže čeliť prekvapivému hodnoteniu dôkazov zo strany správneho orgánu, keď dôkaz, ktorý predložil na podporu svojho skutkového tvrdenia, správny orgán vyhodnotí v jeho neprospech. Za istých okolností môže dôjsť k stretu so zásadou ochrany legitímneho očakávania účastníka. Napríklad v prípade, že účastník predloží ako dôkaz rozsiahlu publikáciu o hrúbke niekoľko sto strán a výslovne označí jednu stranu, na ktorú sa odvoláva, správny orgán by nemal vo zvyšnej časti publikácie iniciatívne vyhľadávať skutočnosti v neprospech tohto účastníka. Zásada kontradiktórnosti totiž pripomína, že úlohou správneho orgánu je v prvom rade ponúknuť predloženú publikáciu na vyjadrenie druhej strane a ponechať identifikáciu prípadných rozporov na jej uvážení. Podľa názoru autora správny orgán môže v sporovom konaní vyhodnotiť v neprospech účastníka ním predložené dôkazy iba výnimočne, najmä vtedy keď z nich určitý, pre účastníka nepriaznivý skutkový záver jednoznačne vyplýva; inak by mal konštatovať prosté nepreukázanie tvrdenia účastníka. Ako výkladové vodítko pri hodnotení dôkazov by mohla slúžiť aj zásada, že nikto rozumný dobrovoľne nepredkladá dôkazy svedčiace proti nemu samému; ide o variáciu známej procesnej zásady rímskeho práva Nemo tenetur edere instrumenta contra se – Nikto nie je povinný vydať listiny (dôkazy) proti sebe. Odlišnou otázkou je hodnotenie vzájomne odporujúcich si dôkazov, ku ktorému Najvyšší súd SR vyslovil nasledovný právny názor:

     „Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru odvolacieho súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.“

    (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006) 

    Z § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ktorý vyjadruje zásadu materiálnej pravdy, vyplýva, že skutkový stav musí byť zistený spoľahlivo.[2] Ako interpretovať túto zásadu v sporovom konaní? Východiskom musí byť opäť zásada kontradiktórnosti a s ňou spojený presun ťažiska zisťovania skutkového stavu zo správneho orgánu na účastníkov; inak by existovalo značné riziko porušenia zásady rovnosti. Správny orgán vychádza zo zhodných tvrdení účastníkov a nedokazuje skutočnosti, ktoré medzi nimi nie sú sporné. Spoľahlivosť zistenia skutkového stavu v sporovom konaní je potrebné vnímať s ohľadom na otázku logickej nadväznosti komplexnej hodnotiacej správnej úvahy na jednotlivé skutkové závery, a nie ako spoľahlivosť in abstracto.  Pojem formálna pravda, ktorý sa v občianskom práve procesnom používa na vyjadrenie racionálnej limitácie zisťovania skutkového stavu rozsahom a obsahom procesných úkonov účastníkov, je potom možné použiť aj v sporovom konaní pred správnym orgánom. Akceptovaním názoru, že zásada formálnej pravdy nemá miesto v platnej právnej úprave sporového konania,[3] by sme popreli samotnú podstatu sporového konania spočívajúcu v zmene postavenia správneho orgánu a účastníkov konania  pri zisťovaní skutkového stavu veci. Inšpirujúce je aj legislatívne riešenie priamo z nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva, ktoré v oblasti dokazovania výslovne r0ozlišuje medzi konaniami inter partes, kde sa uplatňujú relatívne dôvody (t.j. námietkové dôvody) a všetkými ostatnými konaniami[4]

    [1] Pozri publikáciu z konferencie ADMINISTRATIVE PROCEDURES IN EU MEMBER STATES, ktorá je dostupná na http://www.oecd.org/dataoecd/49/34/42754772.pdf (27.10.2010)

     [2] Pre porovnanie, § 3 zákona č. 500/2004 Sb. správního řádu znie: „Nevyplývá-li ze zákona něco jiného, postupuje správní orgán tak, aby byl zjištěn stav věci, o němž nejsou důvodné pochybnosti, a to v rozsahu, která je nezbytný pro soulad jeho úkonu s požadavky uvedenými v § 2.“

    [3] „Právna teória pozná aj pojem formálna pravda, pri ktorej sa správny orgán môže uspokojiť s tým, čo ako skutkovú podstatu uvádzajú jednotliví účastníci. Táto zásada by sa de lege ferenda mohla uplatniť v konaniach, kde účastníci stoja v protichodnom postavení“ SOBIHARD, J.: Správny poriadok. Komentár IURA EDITION. 2004, str. 54

    [4] Podľa čl. 76 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva v konaniach pred úradom úrad preskúma skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.

     

  • Martin Husovec 10:38 pm dňa May 5, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , decisions, hacking,   

    OS BA V.: Rozsudok vo veci ‘nbusr123’ 

    Prinášame rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. v trestnej veci ‘nabúrania sa’ do systému Národného Bezpečnostného Úradu, známeho aj ako prípad ‘nbusr123’.

    Súd: Okresný súd Bratislava V.
    Sudca: Mgr. Marcela Kosová
    Spisová značka: 1 5T 18/2009-1160

    (Viac …)

     

  • Martin Husovec 1:39 am dňa March 11, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: § 44 ObchZ, § 45 ObchZ, decisions, , , ZoR   

    Rozhodnutie OS BA I. vo veci Henkel v. Protect & Gamble 

    Súd: Okresný súd Bratislava I
    Spisová značka: 32CbPv/5/2005
    Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105230295
    Dátum vydania rozhodnutia: 13.03.2007
    Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová
    ECLI:

    Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v
    právnej veci žalobcu: HENKEL SLOVENSKO, spol. s r.o., Záhradnícka 10, Bratislava, IČO: 17 324 246,
    zast.: Mgr. Tomáš Kamenec, advokát, Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti odporcovi: Procter & Gamble,
    spol. s r.o., Karpatská 8, Bratislava, IČO: 31 342 451, zast.: JUDr. Karol Šiška, advokát, Francisciho 4,
    Bratislava o návrhu na zdržanie sa nekalosúťažného konania a odstránenie závadného stavu

    rozhodol:

    Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa akéhokoľvek šírenia reklamného TV spotu na produkt Ariel s
    minutážou 01:00:00 min, v ktorom sa uvádza, že N. U. ako nezávislý novinár vykonal za pomoci
    inštitútu F. overenie kvality produktu žalovaného s názvom Ariel a že Ariel si poradil so škvrnami oveľa
    lepšie ako ostatné tri popredné pracie prášky, a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb.
    Žalovaný je p o v i n n ý do siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcovi
    ospravedlnenie vo forme datovaného a podpísaného listu nasledovného znenia:
    HENKEL SLOVENSKO, s.r.o.
    Záhradnícka 10
    821 08 Bratislava
    Vec: Ospravedlnenie
    Spoločnosť Procter & Gamble, spol. s r.o. so sídlom Karpatská 8, 811 05 Bratislava, IČO 31 342 451,
    zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č. 4359/B sa týmto
    ospravedlňuje spoločnosti HENKEL SLOVENKO, s.r.o. so sídlom Záhradnícka 10, 821 08 Bratislava,
    IČO 17 324 246, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.:
    1413/B za svoje nekalosúťažné konanie – vysielanie reklamy na prací prostriedok ARIEL s minutážou
    1:00:00 min, v mesiaci júl 2005 prezentujúcej, že N. U. ako nezávislý novinár vykonal za pomoci
    Inštitútu F. overenie kvality produktu ARIEL a tento si poradil so škvrnami oveľa lepšie ako ostatné tri
    popredné pracie prostriedky.
    Podpis zástupcu Spoločnosť Procter & Gamble, spol. s r.o.
    Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.500,- Sk do troch
    dní od právoplatnosti rozsudku.
    Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia k rukám
    právneho zástupcu žalobcu vo výške 10.614,- Sk v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
    Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť trovy štátu z titulu svedočného vo výške 4.861,60 Sk na účet
    tunajšieho súdu č. účtu: XXXXXXXXXX, kód banky: XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXXX,
    konštantný symbol: XXXX, špecifický symbol: XXXXXXXXXX v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
    rozsudku.
    odôvodnenie:
    Návrhom zo dňa 30.08.2005 doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.08.2005 sa žalobca domáhal ochrany
    pred nekalosúťažným konaním a vydania rozsudku, a to takým spôsobom, aby žalovanému bola
    uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek šírenia reklamného TV spotu na produkt Ariel s minutážou
    01:00:00 min, v ktorom sa uvádza, že N. U. ako nezávislý novinár vykonal za pomoci inštitútu F.
    overenie kvality produktu žalovaného s názvom Ariel a že Ariel si poradil so škvrnami oveľa lepšie ako
    ostatné tri popredné pracie prášky, a to samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb.
    Zároveň žiadal v zmysle § 74 a nasl. O.s.p. o nariadenie predbežného opatrenia, z
    dôvodu, že v čase podania žaloby na súd šírenie reklamného spotu stále prebiehalo a spotrebiteľ bol
    tak neustále vystavovaný informáciám, ktorých obsah, spôsob a forma šírenia boli podľa názoru
    žalobcu spôsobilé privodiť ujmu tak žalobcovi ako aj spotrebiteľovi. Poukázal na skutočnosť, že
    reklamné spoty sú na akýkoľvek produkt v televíznom vysielaní nasadzované spravidla na obdobie
    niekoľkých týždňov. Predpokladal teda, že do konečného rozhodnutia veci bude vysielanie
    predmetného reklamného spotu dávno ukončené.
    Uznesením číslo konania 32CbPv 5/2005-88 zo dňa 21.09.2005 súd vyhovel návrhu
    žalobcu na riadenie predbežného opatrenia a rozhodol, že žalovaný je povinný odo dňa doručenia
    predmetného uznesenia až do právoplatného skončenia vo veci samej zdržať sa samostatne alebo
    prostredníctvom tretích osôb šírenia reklamného TV spotu na produkt Ariel s minutážou 01:00:00 min, v
    ktorom spote sa tvrdí, že N. U. ako nezávislý novinár vykonal za pomoci inštitútu F. overenie kvality
    produktu žalovaného s názvom Ariel a tento produkt si poradí so škvrnami oveľa lepšie ako ostatné tri
    popredné pracie prášky.
    Žalovaný proti uzneseniu číslo konania 32CbPv 5/2005-88 zo dňa 21.09.2005 podal v
    zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením číslo konania 4Cob
    105/2005-108 uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 číslo konania 32CbPv 5/2005-88
    zo dňa 21.09.2005 potvrdil.
    Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že v mesiaci júl 2005 začal byť vo vysielaní TV
    Markíza šírený reklamný televízny spot na produkt prací prostriedok Ariel od spoločnosti Procter &
    Gamble, spol. s r.o. Obsahom uvedeného reklamného spotu bolo prezentovanie informácií, že N. U.
    (označený ako nezávislý novinár) vykonal žurnalistické zisťovanie, výsledkom ktorého bolo potvrdenie
    kvality Arielu.
    Žalobca žalobný návrh opiera o ust. § 42 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa za
    zneužitie účasti na hospodárskej súťaži považuje nekalé súťažné konanie a nedovolené obmedzovanie
    hospodárskej súťaže. Poukázal na ust. § 44 Obchodného zákonníka, kedy nekalou súťažou sa rozumie
    konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu
    iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa výslovne zakazuje.
    Vzhľadom na predmetný TV spot sa podľa žalobcu ako relevantné javí najmä ust. § 45
    Obchodného zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia sa klamlivou reklamou rozumie reklama tovaru,
    služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv
    a záväzkov súvisiacich s podnikaním, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby,
    ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické
    správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
    Žalobca poukazuje ďalej na pojem „reklama“, ktorý nie je v Obchodnom zákonníku definovaný. Je preto
    potrebné použiť aj príslušné ust. Zákona číslo 147/2001 Z.z. o reklame a Zákona číslo 308/2000 Z.z. o
    vysielaní a retransmisii.
    Žalobca ako aj žalovaný pôsobia v Slovenskej republike okrem iného, aj na trhu práškov
    na pranie. Obaja ponúkajú rôzne kategórie týchto produktov.
    Najkvalitnejšie pracie prášky distribuované v Slovenskej republike (bez ohľadu na ich
    producenta) sa zvyknú označovať ako tzv. prémiové pracie prášky. Ide o najvyššie ponúkanú kvalitu v
    danom segmente, ktorej zodpovedá aj cena produktov. Zo strany žalobcu je do skupiny tzv. prémiových
    pracích práškov zaraďovaný produkt Persil. Produktom žalovaného zaraďovaným do tejto triedy je
    produkt Ariel.
    V predmetnom spote vystupuje okrem iného osoba N. U.. N. U. v spote vystupuje –
    účinkuje pod vlastným menom a spot ho prezentuje ako nezávislého novinára. Celý spot podľa tvrdenia
    žalobcu má charakter informovania o „investigatívnej činnosti“ N. U.. Vzhľadom na charakter TV spotu,
    jeho obsah, formu a zaradenie do reklamného bloku je tento podľa žalobcu možné považovať za
    reklamu na produkt Ariel.
    V čase šírenia TV spotu však N. U. ako nezávislý novinár nepôsobil a jeho žurnalistická činnosť bola
    vždy úzko spätá a ČST a neskôr s STV. Žalobca považuje TV spot za vysoko klamlivý, pričom sa
    producenta) sa zvyknú označovať ako tzv. prémiové pracie prášky. Ide o najvyššie ponúkanú kvalitu v
    danom segmente, ktorej zodpovedá aj cena produktov. Zo strany žalobcu je do skupiny tzv. prémiových
    pracích práškov zaraďovaný produkt Persil. Produktom žalovaného zaraďovaným do tejto triedy je
    produkt Ariel.
    V predmetnom spote vystupuje okrem iného osoba N. U.. N. U. v spote vystupuje –
    účinkuje pod vlastným menom a spot ho prezentuje ako nezávislého novinára. Celý spot podľa tvrdenia
    žalobcu má charakter informovania o „investigatívnej činnosti“ N. U.. Vzhľadom na charakter TV spotu,
    jeho obsah, formu a zaradenie do reklamného bloku je tento podľa žalobcu možné považovať za
    reklamu na produkt Ariel.
    V čase šírenia TV spotu však N. U. ako nezávislý novinár nepôsobil a jeho žurnalistická činnosť bola
    vždy úzko spätá a ČST a neskôr s STV. Žalobca považuje TV spot za vysoko klamlivý, pričom sa
    domnieva, že vzhľadom na relevanciu prezentácie spotrebiteľ následkom predmetného TV spotu zmení
    svoje spotrebiteľské správanie tak, že pri výbere pracieho prášku zo skupiny prémiových pracích
    práškov si zakúpi práve produkt Ariel.
    Žalobca má za to, že existujú zásadné pochybnosti o pravdivosti daného „príbehu“. N. U. sa mal o tzv.
    päťhviezdičkovej technológii dozvedieť pri predstavení jej svetovej premiéry. Hovorený text je
    sprevádzaný zábermi prezentácie označenej ako „interná prezentácia Arielu“. Šírený TV spot teda
    vzbudzuje podľa žalobcu dojem, že žalovaný uskutočnil prezentáciu svetovej premiéry novej
    technológie na základe čoho sa N. U. rozhodol overiť si jeho vyhlásenia. Prezentácia znázornená v TV
    spote má charakter tlačovej konferencie či dokonca PR stretnutia s novinármi s poukazom na úpravu
    priestorov, úpravu rečníckeho pultu atď. Žalobca však výslovne poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu
    k Arielu sa na území Slovenskej republiky neuskutočnilo nijaké predstavenia svetovej premiéry
    „päťhviezdičkovej technológie“, o ktorej by sa mohol N. U. a iní novinári dozvedieť.
    Ďalším zo sporných bodov TV spotu je samotná certifikácia Arielu inštitútom F.. V TV
    spote osoba vystupujúca ako zástupca inštitútu F. vyhlásila, že Ariel si poradil so škvrnami „oveľa lepšie
    ako ostatné tri popredné pracie prášky“.
    Použitie slova „oveľa“ vzbudzuje jednoznačne dojem, že Ariel bol výrazne lepší ako ostatné tri
    popredné pracie prášky (pričom ide pravdepodobne o tzv. prémiové pracie prášky, kam patrí napr. Ariel,
    Lanza, Persil a podobne). Žalobca však k žalobnému návrhu priložil test pracích práškov Ariel, Persil a
    Vizir, pričom rozdiely v ich účinnosti na jednotlivé škvrny sú minimálne.
    Z vyššie uvedených dôvodov žalobca považuje konanie žalovaného za konanie v
    hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi
    či spotrebiteľom, teda za nekalosúťažné konanie žalovaného. Predmetná reklama poškodzuje záujem a
    právo spotrebiteľa nebyť vystavený klamlivej reklame.
    Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril k žalobnému
    návrhu dňa 10.10.2006. V písomnom podaní poukázal na skutočnosť, že v rámci tohto súdneho
    konania je potrebné rozlišovať otázku pravdivosti, resp. nepravdivosti údajov obsiahnutých v
    predmetnom TV spote a otázku klamlivosti, resp. neklamlivosti údajov obsiahnutých v TV spote.
    Uvádza, že pre rozhodnutie súdu nie je relevantné, či sú údaje prezentované v TV spote pravdivé, resp.
    nepravdivé, podstatné je, či sú údaje klamlivé alebo nie. Žalovaný je názoru, že nie je jeho povinnosťou
    preukazovať súdu pravdivosť údajov obsiahnutých v TV spote a je na žalobcovi, aby preukázal, že
    údaje obsiahnuté v TV spote sú klamlivé, čiže spôsobilé uviesť do omylu osoby, ktorým sú určené alebo
    ku ktorým sa dostanú a súčasne, že bezprostredným následkom tohto omylu je ovplyvnenie
    ekonomického správania sa týchto osôb. Tiež je názoru, že je na žalobcovi, aby preukázal, že šírenie
    TV spotu je konaním v rozpore s dobrými mravmi a súčasne je spôsobilé privodiť ujmu iným
    súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
    V písomnom vyjadrení žalovaný uvádza, že prací prášok Ariel bol testovaný inštitútom F.
    v dňoch 23. a 24.05.2005. Inštitút porovnával prací prášok Ariel s inými pracími práškami, a to Persil,
    Lanza a Palmex. Sponzorom predmetného výskumu bol Procter & Gamble Eurocor SA
    Belgicko. Nezávislé postavenie inštitútu F. odôvodňuje záver, že výsledky testov sú maximálne
    objektívne, spotrebiteľsky relevantné, dôveryhodné a ich používanie nezavádza spotrebiteľov.
    Interná prezentácia pracieho prášku Ariel sa konala v Budapešti dňa 11.11.2004. Na túto
    prezentáciu boli pozvaní a tiež sa jej zúčastnili vedúci pracovníci Procter & Gamble na postoch:
    marketing manager, key account manager, country leader. Pán N. U. sa prezentácie nezúčastnil.
    Výrobu TV spotu si objednal Procter and Gamble International Operations SA, TV spot realizoval
    Saatchi and Saatchi a produkčný dom Film Positive Productions Kft v dňoch 06.06.2005 – 08.06.2005 v
    Budapešti.
    Žalovaný nemá žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou Action Global Communications Slovakia, s
    ktorou bol pán N. U. v čase výroby TV spotu v obchodno-právnom vzťahu. Žalovaný teda zotrváva na
    názore, že predmetný TV spot neobsahuje žiadne nepravdivé údaje ani iné údaje, v dôsledku ktorých
    by bežný spotrebiteľ mohol byť uvedený do omylu, resp. nadobudnúť predstavu v rozpore s objektívnou
    skutočnosťou.
    Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu ako aj právneho
    zástupcu žalovaného, ďalej vypočul svedka N. U., oboznámil sa s písomným vyjadrením žalovaného zo
    dňa 10.10.2005, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného týkajúceho sa nariadenia predbežného
    Výrobu TV spotu si objednal Procter and Gamble International Operations SA, TV spot realizoval
    Saatchi and Saatchi a produkčný dom Film Positive Productions Kft v dňoch 06.06.2005 – 08.06.2005 v
    Budapešti.
    Žalovaný nemá žiadny obchodný vzťah so spoločnosťou Action Global Communications Slovakia, s
    ktorou bol pán N. U. v čase výroby TV spotu v obchodno-právnom vzťahu. Žalovaný teda zotrváva na
    názore, že predmetný TV spot neobsahuje žiadne nepravdivé údaje ani iné údaje, v dôsledku ktorých
    by bežný spotrebiteľ mohol byť uvedený do omylu, resp. nadobudnúť predstavu v rozpore s objektívnou
    skutočnosťou.
    Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi právneho zástupcu žalobcu ako aj právneho
    zástupcu žalovaného, ďalej vypočul svedka N. U., oboznámil sa s písomným vyjadrením žalovaného zo
    dňa 10.10.2005, vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného týkajúceho sa nariadenia predbežného
    opatrenia zo dňa 25.10.2005, profilom N.. N. U. (č.l. súdneho spisu 14), Výskumnou úlohou WFK č.
    XXXXB/XX – Porovnávací výskum odstraňovania škvŕn prostredníctvom chorvátskych, rumunských a
    srbských pracích prostriedkov zo dňa 24.01.2005, Výskumom číslo WL XXXX/XX – Porovnávací
    výskum odstraňovania fľakov štyrmi univerzálnymi pracími prostriedkami pri programe farebná bielizeň
    40°C zo dňa 04.08.2005, Skúšobnou správou Inštitútu F. číslo XXXXXX zo dňa 20.06.2005 – potvrdenie
    pre Čechy, Slovensko, Slovinsko – odstraňovanie škvŕn pracími čistiacimi prostriedkami (práškami) Ariel
    verzus Persil, Lanza a Palmex, skúšobnou správou Inštitútu Fresenius zo dňa 20.06.2005, objednávkou
    číslo 392613 na testované produkty Ariel, Persil, Lanza a Palmex, pozadím a cieľom štúdie zo dňa
    20.06.2005 kde v závere správy sa uvádza:“ Pravidelná kontrola kvality“ od F. inštitútu, pre produkt
    Ariel, pre reklamu v regióne strednej Európy. Aby sa získal súhlas pre použitie tejto značky akosti,
    produkt by mal pôsobiť rovnako alebo lepšie ako tri vedúce pracie prášky z tohto regiónu. Táto správa
    sumarizuje výsledky uskutočnené v laboratóriách Institut F. T.. Cieľom testu bolo stanoviť ako sa
    produkt od Procter and Gamble „Ariel Automat“ dá porovnať a „persil Powder Perls“, Lanza a Palmex“,
    testovacími metódami a podmienkami pri odstraňovaní škvŕn, s testovacou procedúrou a štatistickým
    vyhodnotením inštitútu F. zo dňa XX.XX.XXXX, so I. správou XXXXXX zo dňa 29.09.2005 – Potvrdenie
    pravidelná kontrola pre Slovensko, odstraňovanie škvŕn pracími čistiacimi prostriedkami (práškami) Ariel
    verzus Persil, Bonux, Rex, Palmex a Lanza, gestor testu Procter and Gamble Eurocor NV/SA,
    Strombeek – Bever, s pozadím a cieľom štúdie, sumárom výsledkov odstraňovania škvŕn, s testovými
    nečistotami (hydinový tuk, zmrzlina, rúž a iné nečistoty), potvrdením o výsledkoch porovnávacích
    testov, testovacou metódou a podmienkami pri odstraňovaní škvŕn, testovacou procedúrou, a
    štatistickým vyhodnotením testov, prílohou DVD TV spotu a jeho prepisu, prehlásením N. U. zo dňa
    31.05.2006, čestným vyhlásením X.. F. N. zo dňa 08.08.2005, ako aj celým obsahom spisu a zistil
    predmetný skutkový stav veci:
    V mesiaci júl 2005 začal byť vo vysielaní TV Markíza šírený reklamný televízny spot na produkt Ariel –
    prací prostriedok, ktorého výrobcom je žalovaný. Obsahom reklamného spotu je „prezentovanie
    informácií nezávislého novinára N. U., ktorý vykonal žurnalistické zisťovanie, výsledkom ktorého bolo
    potvrdenie kvality Arielu.“ V TV spote N. U. vyhlásil, že „Ariel predstavil svetovú premiéru tzv.
    päťhviezdičkovej technológie, „vďaka ktorej zdolá ostatné tri popredné pracie prášky na slovenskom
    trhu“ (úryvok reklamného TV spotu).
    Žalobca žiadal v zmysle § 74 a nasl. O.S.P. o nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že v čase
    podania žaloby šírenie reklamného spotu stále prebiehalo a spotrebiteľ bol tak neustále vystavovaný
    informáciám, ktorých obsah, spôsob a forma šírenia boli podľa názoru žalobcu spôsobilé privodiť ujmu
    tak žalobcovi ako aj spotrebiteľovi. Predpokladal, že do konečného rozhodnutia veci bude vysielanie
    predmetného reklamného spotu dávno ukončené.
    Uznesením číslo konania 32CbPv 5/2005-88 zo dňa 21.09.2005 súd vyhovel návrhu žalobcu na
    nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol, že žalovaný je povinný odo dňa doručenia predmetného
    uznesenia až do právoplatného skončenia vo veci samej zdržať sa samostatne alebo prostredníctvom
    tretích osôb šírenia reklamného TV spotu na produkt Ariel s minutážou 01:00:00 min, v ktorom spote sa
    tvrdí, že N. U. ako nezávislý novinár vykonal za pomoci inštitútu F. overenie kvality produktu
    žalovaného s názvom Ariel a tento produkt si poradí so škvrnami oveľa lepšie ako ostatné tri popredné
    pracie prášky.
    Žalovaný proti uzneseniu číslo konania 32CbPv 5/2005-88 zo dňa 21.09.2005 podal v
    zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením číslo konania 4Cob
    105/2005-108 uznesenie Okresného súdu Bratislava 1 číslo konania 32CbPv 5/2005-88
    zo dňa 21.09.2005 potvrdil.
    Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.09.2006 uviedol, že aj v budúcnosti by
    mohlo dôjsť k vysielaniu a šíreniu reklamného TV spotu na produkt – prací prostriedok Ariel zo strany
    žalovaného. Uviedol, že je názoru, že došlo k nekalosúťažnému konaniu z dôvodu vysielania
    predmetného TV spotu. Je názoru, že inštitút F. nikdy nevykonával činnosť, ktorá je uvedená v TV
    spote na prací prášok Ariel. Nie je pravdou, že by v rámci akéhokoľvek testu sa inštitút F. vyslovil, že
    Ariel je podstatne lepší ako iné pracie prostriedky v triede prémiových pracích prostriedkov alebo že by
    bol Arielu udelený certifikát s akýmkoľvek počtom hviezdičiek. Žalovaný sa odvoláva na
    päťhviezdičkový certifikát inštitútu F., nikdy však jeho kópia nebola založená do súdneho spisu a
    žalovaný ani nevysvetlil spôsob získania certifikátu.
    Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.09.200ž uviedol, že v TV spote nie je ani len
    naznačené, že by sa prezentácia pracieho prášku Ariel konala na území Slovenskej republiky alebo, že
    by sa pán N. U. tejto prezentácie zúčastnil. Uviedol, že šlo o „internú prezentáciu Arielu“, čo úplne
    Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.09.2006 uviedol, že aj v budúcnosti by
    mohlo dôjsť k vysielaniu a šíreniu reklamného TV spotu na produkt – prací prostriedok Ariel zo strany
    žalovaného. Uviedol, že je názoru, že došlo k nekalosúťažnému konaniu z dôvodu vysielania
    predmetného TV spotu. Je názoru, že inštitút F. nikdy nevykonával činnosť, ktorá je uvedená v TV
    spote na prací prášok Ariel. Nie je pravdou, že by v rámci akéhokoľvek testu sa inštitút F. vyslovil, že
    Ariel je podstatne lepší ako iné pracie prostriedky v triede prémiových pracích prostriedkov alebo že by
    bol Arielu udelený certifikát s akýmkoľvek počtom hviezdičiek. Žalovaný sa odvoláva na
    päťhviezdičkový certifikát inštitútu F., nikdy však jeho kópia nebola založená do súdneho spisu a
    žalovaný ani nevysvetlil spôsob získania certifikátu.
    Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.09.200ž uviedol, že v TV spote nie je ani len
    naznačené, že by sa prezentácia pracieho prášku Ariel konala na území Slovenskej republiky alebo, že
    by sa pán N. U. tejto prezentácie zúčastnil. Uviedol, že šlo o „internú prezentáciu Arielu“, čo úplne
    vylučuje, že by šlo o skutočnosť, že by spot v niekom mohol vzbudiť dojem, že ide o prezentáciu formou
    verejnej tlačovej konferencie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný definitívne zastavil šírenie TV spotu
    dňa 30.09.2005 a v súčasnosti ho nešíri, pričom v budúcnosti nemá záujem šíriť tento spot naďalej.
    Protiprávne konanie tak, ako ho prezentuje žalobca už teda podľa právneho zástupcu žalovaného,
    netrvá.
    Právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalovaný disponuje všetkými technickými aj
    materiálnymi prostriedkami, ktoré sú nevyhnutné na šírenie predmetného spotu v ľubovoľnom čase v
    rámci ľubovoľného miesta.
    Na pojednávaní dňa 15.02.2007 súd vypočul svedka N.. N. U., ktorý uviedol, že v čase, keď vystupoval
    v inkriminovanom reklamnom TV spote na prací prostriedok Ariel, nebol zamestnaný v žiadnom médiu a
    v súčasnosti nevykonáva prácu nezávislého novinára. V reklamnom spote vystupoval z dôvodu, že bol
    oslovený firmou žalovaného a podpísal zmluvu s reklamnou spoločnosťou Film Pozitiv Productions Kft.
    so sídlom v Maďarskej republike. Za vystupovanie v predmetnom TV spote mu bol vyplatený honorár.
    Zmluvu podpísal tesne pred nahratím predmetného TV spotu. Maďarskou spoločnosťou bol finančne
    odmenený zato, že v TV spote účinkoval a taktiež zato, že dal súhlas na šírenie jeho tváre a mena vo
    vysielaní v Slovenskej televízii, v Slovinskej televízii a taktiež v Chorvátsku. Podľa vyjadrenia svedka
    tento spot sa nahrával v simulovanom štúdiu, pričom predtým sa stretol so zástupcom spoločnosti F.,
    ktorým bola práve tá druhá osoba, ktorá v TV spote vystupovala. Nikdy nemal pochybnosť o tom, že
    spoločnosť ide na trh uviesť premiéru tzv. päťhviezdičkovej technológie. Je si vedomý toho, že je
    osobou verejne známou a mohol ovplyvniť verejnú mienku. Predbežné správy výsledkov testov nikdy
    nevidel, avšak tvrdil, že držal v rukách päťhviezdičkový certifikát, nevie však, pre aký štát bol udelený.
    Na otázku právnej zástupkyne žalobcu: „Keď som počul senzačný sľub od Arielu, chcel som si ho
    preveriť?“ odpovedal, že nevie, čo by k tomuto dodal. Uznal, že ako známa osobnosť – novinár, bol
    schopný ovplyvniť výber spotrebiteľov na základe predmetného TV spotu, v ktorom ako „nezávislý
    novinár“ vystupoval.
    Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové
    vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku zrejmé na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
    podnikateľskej činnosti.
    Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
    spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
    sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
    podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
    Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka je nekalou súťažou konanie v hospodárskej
    súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom a
    spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
    Podľa § 44 ods. 2 nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
    a) klamlivá reklama,
    b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
    c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
    d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
    e) podplácanie,
    f) zľahčovanie,
    g) porušovanie obchodného tajomstva,
    h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
    V danom prípade ide o generálnu všeobecnú klauzulu, pokiaľ teda chýba špecifická skutková podstata
    pre určité konanie, ktoré spĺňa znaky jednej zo špecifických skutkových podstát uvedených v § 45 až §
    52 Obchodného zákonníka, za nekalosúťažné konanie sa bude považovať aj konanie, ktoré je v
    rozpore s dobrými mravmi. Súd konanie žalovaného pri prezentácii TV spotu za konanie v rozpore s
    dobrými mravmi považuje z dôvodu, že sa odvolávalo na stanovisko nezávislého inštitútu F., čo sa týka
    kvality pracieho prášku Ariel, pričom tento vyzdvihol z hľadiska kvality v porovnaní s ostatnými tromi
    presne nešpecifikovanými pracími práškami.
    Podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb,
    nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a
    záväzkov súvisiacich s podnikaním, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým
    h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
    V danom prípade ide o generálnu všeobecnú klauzulu, pokiaľ teda chýba špecifická skutková podstata
    pre určité konanie, ktoré spĺňa znaky jednej zo špecifických skutkových podstát uvedených v § 45 až §
    52 Obchodného zákonníka, za nekalosúťažné konanie sa bude považovať aj konanie, ktoré je v
    rozpore s dobrými mravmi. Súd konanie žalovaného pri prezentácii TV spotu za konanie v rozpore s
    dobrými mravmi považuje z dôvodu, že sa odvolávalo na stanovisko nezávislého inštitútu F., čo sa týka
    kvality pracieho prášku Ariel, pričom tento vyzdvihol z hľadiska kvality v porovnaní s ostatnými tromi
    presne nešpecifikovanými pracími práškami.
    Podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb,
    nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a
    záväzkov súvisiacich s podnikaním, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým
    je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické
    správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo
    spotrebiteľa.
    Podľa § 45 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú
    všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje o:
    a) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo
    dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o
    výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok a kontrol.
    Podľa čl. 1 § 2 písm. a) Zákona číslo 147/2001 Z.z. o reklame, reklama je prezentácia produktov v
    každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu.
    Reklama musí byť vždy v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a dobrými mravmi.
    Reklama nesmie byť klamlivá.
    Reklama nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností a vedomostí.
    Žalovaný počas celého súdneho konania nepreukázal, že by došlo k predstaveniu „päťhviezdičkovej
    technológie“, o ktorej sa mohol pán N. U. dozvedieť ako „nezávislý novinár“, na čo sa žalovaný v TV
    spote odvoláva. Takto žalovaný neprimeraným vyzdvihnutím kvality pracieho prášku Ariel privodil ujmu
    iným súťažiteľom v hospodárskej súťaži.
    Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že udelenie akéhokoľvek „certifikátu“ Inštitútom F. praciemu
    prostriedku Ariel je sporné. Dôkazy produkované žalovaným nepresvedčili o tom, že takýto „certifikát“
    vôbec existuje. Súd nespochybňuje možnosť získania „Pečate kvality“ Inštitútom F. ako dlhoročne
    používaného označenia vysokej kvality výrobku s jasnými a všetkým známymi pravidlami.
    Žalovaný sa však na základe sporných faktov snažil vnútiť priemernému spotrebiteľovi myšlienku, že
    prací prášok Ariel bol Inštitútom F. „akosi“ ocenený a bol mu udelený tzv. „certifikát“. Z TV spotu však
    nie je zjavné akú relevanciu je možné tomuto „oceneniu“ prikladať.
    Žalovaný počas celého súdneho pojednávania nezverejnil pravidlá udelenia „certifikátu“ a súd má zato,
    že takéto ani neexistujú. Možný je iba predpoklad, že „certifikát“ bol žalovanému udelený na základe
    jeho vlastnej objednávky Inštitútom F..
    Svedok – účinkujúci v reklame N. U. uviedol, že predbežné správy výsledkov testov nikdy nevidel.
    Uznal, že ako známa osobnosť – novinár, bol schopný ovplyvniť výber spotrebiteľov na základe
    predmetného TV spotu, v ktorom ako „nezávislý novinár“ vystupoval. Žalovaný počas súdneho konania
    tvrdil, že novinárska nezávislosť svedka N. U. je odôvodniteľná neexistenciou vzťahu závislej práce. V
    tomto bode vyjadrenie žalovaného zo dňa 19.02.2007 protirečí výpovedi svedka N. U. z dôvodu, že
    tento pôsobil pre agentúru AGC na základe dohody o vykonaní práce.
    Počas súdneho konania žalovaný preukázal, že došlo k testovaniu pracích práškov inštitútom F., avšak
    nepreukázal, že by Ariel obstál lepšie ako tri popredné pracie prášky. Hlavne nepreukázal, že by sa na
    území Slovenskej republiky uskutočnilo predstavenie „svetovej premiéry päťhviezdičkovej technológie“,
    na ktorú sa v TV spote odvoláva.
    Podľa názoru súdu v TV spote – reklame na prací prášok Ariel vystupuje N. U. ako „nezávislý novinár“
    výlučne z dôvodu zvýšenia dôveryhodnosti predmetnej reklamy u bežného zákazníka.
    Súd nespochybňuje závery inštitútu F., ktorý udeľuje pracím práškom tzv. pečať kvality. Avšak
    takéto vyhodnotenie má za cieľ poskytnúť bežným spotrebiteľom informáciu, ktorý z produktov na trhu
    je bezpečný. Táto pečať však neslúži na porovnanie výrobkov z hľadiska ich kvality, resp. rebríčka
    kvality. Predmetný spot vyvoláva v priemernom spotrebiteľovi jednoznačne dojem objektívneho
    testovania, ktoré realizovala tretia osoba, nezávislá od výrobcu daného pracieho prášku. Súd je názoru,
    že priemerný spotrebiteľ sa na základe prezentácie v TV spote domnieva, že zadávateľom testu bol
    sám novinár N. U., nie výrobca, ktorý má na výsledku testu ekonomický záujem. Bežný spotrebiteľ totiž
    inak vníma „objektívne informácie“, ktoré mu sprostredkujú novinári ako informácie o testovaniach, ktoré
    mu predkladajú v reklame výrobcovia testovaných produktov.
    Podľa názoru súdu v TV spote – reklame na prací prášok Ariel vystupuje N. U. ako „nezávislý novinár“
    výlučne z dôvodu zvýšenia dôveryhodnosti predmetnej reklamy u bežného zákazníka.
    Súd nespochybňuje závery inštitútu F., ktorý udeľuje pracím práškom tzv. pečať kvality. Avšak
    takéto vyhodnotenie má za cieľ poskytnúť bežným spotrebiteľom informáciu, ktorý z produktov na trhu
    je bezpečný. Táto pečať však neslúži na porovnanie výrobkov z hľadiska ich kvality, resp. rebríčka
    kvality. Predmetný spot vyvoláva v priemernom spotrebiteľovi jednoznačne dojem objektívneho
    testovania, ktoré realizovala tretia osoba, nezávislá od výrobcu daného pracieho prášku. Súd je názoru,
    že priemerný spotrebiteľ sa na základe prezentácie v TV spote domnieva, že zadávateľom testu bol
    sám novinár N. U., nie výrobca, ktorý má na výsledku testu ekonomický záujem. Bežný spotrebiteľ totiž
    inak vníma „objektívne informácie“, ktoré mu sprostredkujú novinári ako informácie o testovaniach, ktoré
    mu predkladajú v reklame výrobcovia testovaných produktov.
    Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
    konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
    pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
    Písomným podaním zo dňa 12.03.2007 žiadal žalobca o rozšírenie petitu návrhu tak, že Žalovaný je do
    siedmich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku povinný doručiť žalobcovi ospravedlnenie vo forme
    datovaného a podpísaného listu nasledovného znenia:
    HENKEL SLOVENSKO, s.r.o.
    Záhradnícka 10
    821 08 Bratislava
    Vec: Ospravedlnenie
    Spoločnosť Procter & Gamble, spol. s r.o. so sídlom Karpatská 8, 811 05 Bratislava, IČO 31 342 451,
    zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č. 4359/B sa týmto
    ospravedlňuje spoločnosti HENKEL SLOVENKO, s.r.o. so sídlom Záhradnícka 10, 821 08 Bratislava,
    IČO 17 324 246, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č.:
    1413/B za svoje nekalosúťažné konanie – vysielanie reklamy na prací prostriedok ARIEL s minutážou
    1:00:00 min, v mesiaci júl 2005 prezentujúcej, že N. U. ako nezávislý novinár vykonal za pomoci
    Inštitútu F. overenie kvality produktu ARIEL a tento si poradil so škvrnami oveľa lepšie ako ostatné tri
    popredné pracie prostriedky.
    Povinnosť sa ospravedlniť bola uložená rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.
    Podpis zástupcu Spoločnosť Procter & Gamble, spol. s r.o.
    Toto vyjadrenie bolo doručené aj žalovanému a taktiež ústne prednesené právnym zástupcom žalobcu
    na pojednávaní dňa 13.03.2007.
    Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 13.03.2007 navrhla vykonať ešte ďalší dôkaz
    týkajúci sa pracovnej činnosti svedka N. U. v roku 2001. Súd tento dôkaz nepovažoval za relevantný
    pre ďalšie rozhodnutie vo veci samej a preto ho nepripustil.
    Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené
    alebo ohrozené, môžu sa proti porušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný
    stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť v peniazoch, náhradu
    škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
    Žalovaný sa bráni tým, že definitívne zastavil šírenie TV spotu dňa 30.09.2005 a v súčasnosti ho nešíri,
    pričom v budúcnosti nemá záujem šíriť tento spot naďalej. Protiprávne konanie, tak ako ho prezentuje
    žalobca, už teda podľa právneho zástupcu žalovaného netrvá. Tento závadný stav bol však odstránený
    na základe nariadenia predbežného opatrenia súdu.
    Predbežné opatrenie je inštitútom, ktorý upravuje pomery účastníkov dočasne, a preto
    nemôže nahradiť rozsudok. Žalovaný tento závadný stav odstránil iba v dôsledku nariadenia
    predbežného opatrenia. Súd má za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a súdu predložil dôkazy v
    súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. Žalobca je oprávnený domáhať sa zdržania závadného stavu, aj keď
    žalovaný prehlásil, že pôvodný stav neobnoví, ktorý už odstránil v dôsledku nariadenia predbežného
    opatrenia. Jedná sa v podstate o exekučný titul, v prípade, že by sa žalovaný po zániku predbežného
    opatrenia predsa len pokúsil o zavedenie závadného stavu. Súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že
    žalovaný disponuje všetkými technickými aj materiálnymi prostriedkami, ktoré sú nevyhnutné na šírenie
    predmetného spotu v ľubovoľnom čase v rámci ľubovoľného miesta a kedykoľvek môže obnoviť šírenie
    predmetného TV spotu.
    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
    tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
    O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
    účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
    alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
    Nakoľko bol žalovaný v spore úspešný, je žalobca povinný zaplatiť mu trovy konania.
    opatrenia predsa len pokúsil o zavedenie závadného stavu. Súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že
    žalovaný disponuje všetkými technickými aj materiálnymi prostriedkami, ktoré sú nevyhnutné na šírenie
    predmetného spotu v ľubovoľnom čase v rámci ľubovoľného miesta a kedykoľvek môže obnoviť šírenie
    predmetného TV spotu.
    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
    tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
    O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
    účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
    alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
    Nakoľko bol žalovaný v spore úspešný, je žalobca povinný zaplatiť mu trovy konania.
    Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.500,- Sk.
    Trovy konania vyčíslené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. sú za tri úkony právnej služby (prevzatie a
    príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, účasť na pojednávaní dňa 26.09.2006, účasť na
    pojednávaní dňa 02.11.2006) 1.260,- Sk x 3 s režijný paušál 164,- Sk x 3. V zmysle § 10 ods. 1
    vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za tri úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 15.02.2007,
    písomné podanie vo veci – vyjadrenie žalobcu zo dňa 12.03.2007, účasť na pojednávaní dňa
    13.03.2007) 1.371,- Sk x 3 a režijný paušál 178,- Sk x 3. Právny zástupca žalovaného priložil k
    vyčísleniu trov právneho zastúpenia aj Osvedčenie o registrácii pre daň z riadnej hodnoty, preto mu súd
    priznal aj DPH. Trovy právneho zastúpenia spolu s DPH predstavujú celkom 10.614,- Sk. Trovy štátu
    predstavujú sumu 4.861,60 Sk z titulu svedočného.
    Poučenie:
    Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
    podpísanom súde písomne, dvojmo, na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných
    náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
    napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
    domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
    odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p.. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
    ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh
    na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

     

  • Martin Husovec 1:26 am dňa March 11, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: § 33 AZ, §7 AZ, , decisions, , originality,   

    Rozhodnutie OS BA III. Ecopress v. Storin 

    Súd: Okresný súd Bratislava III
    Spisová značka: 28C/103/2008
    Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308209396
    Dátum vydania rozhodnutia: 15.04.2010
    Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
    ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2010:1308209396.10

    Okresný súd Bratislava III v Bratislave v právnej veci navrhovateľa ECOPRESS a.s., so sídlom
    Seberíniho 1, 820 07 Bratislava, IČO : 31 333 524 zastúpeného spoločnosťou ROWAN LEGAL s.r.o.,
    so sídlom Námestie slobody 11, 811 06 Bratislava, IČO : 35 869 500 proti odporcovi STORIN, spol. s
    r.o., so sídlom Riazanská 57, 831 03 Bratislava, IČO : 31 319 173 zastúpenému Mgr. Karolom
    Haťapkom, advokátom, Nám. SNP 22, 811 01 Bratislava o zákaze neoprávneného zásahu do
    autorského práva a iné takto

    rozhodol:
    I. Súd návrh zamieta.
    II. Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške
    1.948,80 eura, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
    odôvodnenie:
    Návrhom zo dňa 29.07.2008 doručeným na tunajší súd dňa 30.07.2008 navrhovateľ žiadal, aby súd
    určil povinnosť odporcu (i) zdržať sa vyhotovovania rozmnoženín textov, ktoré sú chránené autorským
    zákonom, ktoré navrhovateľ zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach www. hnonline. sk a ku ktorým si autori uplatnili
    výhradu v zmysle ustanovenia § 33 autorského zákona a poskytovať rozmnoženiny takýchto článkov
    akýmkoľvek spôsobom tretím osobám bez súhlasu nositeľa autorských práv k týmto textom (ii) zničiť
    všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny textov, vrátane rozmnoženín, poskytnutých odporcom
    tretím osobám, ktoré sú chránené autorským zákonom, ktoré odporca zverejnil v denníku Hospodárske
    noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk a ku ktorým si
    autori uplatnili výhradu v zmysle ustanovenia § 33 autorského zákona a vyradiť tieto rozmnoženiny z
    databáz, ktoré vytvára a poskytuje, (iii) zaplatiť navrhovateľovi čiastku 480.000,-Sk do troch dní od
    právoplatnosti tohto rozsudku a (iv) nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je
    vydavateľom denníka Hospodárske noviny a prevádzkovateľom internetového denníka www.
    hnonline.sk. Každé vydanie denníka HN ako aj HNonline je tvorené článkami spracúvaným autormi a to
    zamestnancami navrhovateľa alebo externými spolupracovníkmi. Články predstavujú jedinečné
    výsledky vlastnej tvorivej duševnej činnosti autorov. Dňa 11.02.2008 bol v médiách HN zverejnený
    rozhovor s ministrom obrany L. V. „Americký radar? Ja ho neodmietam“, ktorého autormi boli R. Y. R.
    V., obaja boli v čase vytvorenia predmetného článku zamestnancami navrhovateľa. Autori prejavili vôľu
    vyhradiť si právo udeľovať súhlas na vyhotovovanie rozmnoženín, verejný prenos a rozširovanie
    rozmnoženín a v pracovných zmluvách udelili navrhovateľovi plnú moc, aby v ich mene v jednotlivých
    prípadoch uplatňoval výhradu. Navrhovateľ si v každom jednotlivom prípade zverejnenia v mene
    autorov uplatnil výhradu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ a b/ autorského zákona vždy spolu s
    predmetným článkom značkou „©HN“ uvedenou pri článku v denníku HN a textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ Navrhovateľ
    je vykonávateľom majetkových práv autorov predmetného článku a je preto oprávnený vo svojom mene
    a na svoj účet vykonávať majetkové autorské práva. Odporca v rámci svojho predmetu činnosti
    spracováva články zverejňované v periodickej tlači vrátane elektronickej on-line verzie periodík a ďalší
    obsah ostatných masmédií. Odporca pri poskytovaní služieb monitoringu tlače Ministerstvu
    zahraničných vecí SR poskytol tiež rozmnoženiny článkov publikovaných v denníku HN, medzi ktorými
    bol aj predmetný článok. Odporca spracovával články spôsobom, že z nich vyhotovoval rozmnoženiny a
    tieto rozmnoženiny za úplatu na základe písomnej zmluvy poskytoval MZV SR, pričom muselo tiež
    dochádzať k vyhotovovaniu dočasných alebo trvalých rozmnoženín týchto článkov. Poskytovaním
    služieb odporca použil predmetný článok, keďže vyhotovoval rozmnoženiny predmetného článku a tieto
    rozmnoženín a v pracovných zmluvách udelili navrhovateľovi plnú moc, aby v ich mene v jednotlivých
    prípadoch uplatňoval výhradu. Navrhovateľ si v každom jednotlivom prípade zverejnenia v mene
    autorov uplatnil výhradu v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ a b/ autorského zákona vždy spolu s
    predmetným článkom značkou „©HN“ uvedenou pri článku v denníku HN a textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ Navrhovateľ
    je vykonávateľom majetkových práv autorov predmetného článku a je preto oprávnený vo svojom mene
    a na svoj účet vykonávať majetkové autorské práva. Odporca v rámci svojho predmetu činnosti
    spracováva články zverejňované v periodickej tlači vrátane elektronickej on-line verzie periodík a ďalší
    obsah ostatných masmédií. Odporca pri poskytovaní služieb monitoringu tlače Ministerstvu
    zahraničných vecí SR poskytol tiež rozmnoženiny článkov publikovaných v denníku HN, medzi ktorými
    bol aj predmetný článok. Odporca spracovával články spôsobom, že z nich vyhotovoval rozmnoženiny a
    tieto rozmnoženiny za úplatu na základe písomnej zmluvy poskytoval MZV SR, pričom muselo tiež
    dochádzať k vyhotovovaniu dočasných alebo trvalých rozmnoženín týchto článkov. Poskytovaním
    služieb odporca použil predmetný článok, keďže vyhotovoval rozmnoženiny predmetného článku a tieto
    rozmnoženiny rozširoval. navrhovateľ súhlas odporcovi neudelil, odporca použil predmetný článok
    neoprávnene. Autori si riadne a včas uplatnenou výhradou vyhradili právo udeľovať súhlas s použitím
    predmetného článku prostredníctvom navrhovateľa ako splnomocneného zástupcu autorov.
    navrhovateľ súhlas odporcovi na použite diela nedal. Z listu MZV SR vyplýva, že odporca dlhodobo
    poskytuje MZV SR služby monitoringu tlače, vrátane rozmnoženín článkov zverejnených v médiách HN,
    navrhovateľ preto vyzval odporcu na zdržanie sa protiprávneho konania. Odporca odmietol situáciu
    akokoľvek riešiť a zdržať sa protiprávneho konania. Odporca svojím konaním porušil právnu povinnosť,
    pričom spôsobil autorom a navrhovateľovi ujmu, zodpovedá tak voči navrhovateľovi za spôsobenú
    škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pričom škoda je spôsobená úmyselným protiprávnym
    konaním. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody poukazuje na § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka. K
    porušovaniu autorských práv vykonávaných navrhovateľom dochádza pri výkone činnosti odporcu
    dennodenne. Výška náhrady škody 480.000,-Sk je určená ako odmena, za ktorú poskytuje navrhovateľ
    licenciu k článkom spoločnosti NEWTON Media, a.s. registrovanej v Českej republike. Na pojednávaní
    dňa 14.07.2009 PZN uviedla, že odborné stanovisko doc. P.. F. V., P.. ako nezávislého experta z
    oblasti žurnalistiky a publicistiky pre médiá, bolo vyhotovené za účelom odborného posúdenia
    intelektuálnej náročnosti napísania predmetných článkov, ktoré sú považované za literárne diela. V
    písomnom podaní zo dňa 05.12.2008 PZN uviedla, že odporca v rámci svojho predmetu podnikania bez
    súhlasu navrhovateľa spracováva vyššie uvedené novinové články zverejňované v médiách HN, na
    základe písomnej zmluvy ich poskytuje rôznym subjektom v elektronickej podobe prostredníctvom
    počítačovej siete internet ako aj v tlačenej podobe. Odporca opakovane a systematicky extrahuje
    nepodstatné časti obsahu databázy v rozsahu, ktorý je zameraný na získanie priameho majetkového
    prospechu, preto sa navrhovateľ domáha ochrany proti neoprávnenému zásahu odporcu do osobitného
    práva navrhovateľa ako zhotoviteľa databázy – denníka Hospodárske noviny a internetového denníka
    http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk>. Na pojednávaní dňa 18.12.2009 PZN uviedla, že
    požadované plnenie je vyčíslenou náhradou škody spôsobenej tým, že odporca bez licenčnej zmluvy
    používa predmetné články neoprávnene v rozpore s § 18 autorského zákona. V tomto konaní nejde o
    tie isté nároky a o tých istých účastníkov konania ako v konaní vedenom na tunajšom súde
    navrhovateľa spoločnosti PEREX, a.s. pod sp. zn. 6C/33/2004. Cieľom nie je ochrana autorských práv k
    už napísaným článkom, ide o to, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu autorských práv jednak
    navrhovateľa a jednak autorov jednotlivých článkov v navrhovateľových periodikách a to pokračovaním
    odporcu vo vykonávaní monitoringu periodika vydávaného navrhovateľom. S inými poskytovateľmi
    monitoringu má navrhovateľ uzavreté licenčné zmluvy, teda ide o všeobecne uznávaný fakt potvrdzujúci
    autorskoprávnu ochranu článkov. Žaloba sa opiera o porušovanie autorských práv od roku 2008, keď
    došlo k podstatnej zmene spočívajúcej v tom, že navrhovateľ si začal uplatňovať výhodu podľa § 33
    ods. 1 písm. a/ a d/ AZ, keď na takéto výhrady bol splnomocnený jednotlivými autormi. V podstate sa
    odporcovo konanie zakladá na nerešpektovaní uplatnenia si autorskej výhrady. Ani prípadné
    zneužívanie monopolného postavenia neoprávňuje odporcu na porušovanie autorského práva
    jednotlivých autorov. Články zakladané do spisu sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti a nie sú
    dennou správou v zmysle prostej informácie. Žiada, aby odporca založil výpis článkov, ktoré poskytol v
    plnom znení svojim odberateľom a to za obdobie október – november 2009, ktoré preukážu trvanie
    porušovania práv navrhovateľa. V písomnom podaní zo dňa 01.03.2010 PZN uviedla, že podstatou
    sporu je nedovolené používanie autorských diel odporcom, ku ktorému dochádza tým, že odporca bez
    toho, aby k tomu dostal súhlas navrhovateľa, kopíruje články zverejňované v médiách vydávaných
    navrhovateľom a rozširuje ich za úplatu svojim klientom. Nemusí byť predmetom dokazovania, či určité
    dielo je alebo nie je článkom o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho politického alebo
    iného spoločenského charakteru. Na základe uplatňovania uvedenej výhrady preto neprichádza
    zákonná licencia pre informačné účely do úvahy, čo je podstatnou zmenou z hľadiska dokazovania
    oproti predchádzajúcemu obdobiu pred rokom 2008, ktoré nie je predmetom návrhu. Monitoringom
    médií sa rozumie sprostredkovanie obsahu médií odberateľom monitoringu, ktorí majú záujem o
    poskytovanie informácií o článkoch. Pokiaľ má byť predmetom monitoringu sprostredkovanie diel, ktoré
    sú chránené autorským právom a poskytovateľ monitoringu nemá zabezpečený potrebný súhlas, musí
    sa pri poskytnutí monitoringu zdržať neoprávneného použitia diela. Odporca má možnosť vykonávať
    monitoring inou formou ako kopírovaním článkov a teda konať v súlade so zákonom. Odporca svojim
    konaním tiež porušuje práva autorov predmetných článkov. Cieľom navrhovateľa je zabránenie tomu,
    aby odporca naďalej porušoval navrhovateľove autorské práva ako aj práva autorov článkov
    publikovaných v navrhovateľových periodikách. Žiada, aby odporca predložil výpis článkov, ktoré pri
    poskytovaní monitoringu médií navrhovateľa poskytol v plnom znení svojim odberateľom v období
    október až december 2009. Autor si môže vyhradiť udeľovanie súhlasu nielen v prípade, ak sa jedná o
    verejný prenos. Aj keby autori svojou výhradou zákonnú výnimku nevylúčili, nakladanie s dielom nesmie
    byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených
    záujmov autora, keď odporca nenakladá s dielami bežným spôsobom ale v rámci svojho podnikania.
    médií sa rozumie sprostredkovanie obsahu médií odberateľom monitoringu, ktorí majú záujem o
    poskytovanie informácií o článkoch. Pokiaľ má byť predmetom monitoringu sprostredkovanie diel, ktoré
    sú chránené autorským právom a poskytovateľ monitoringu nemá zabezpečený potrebný súhlas, musí
    sa pri poskytnutí monitoringu zdržať neoprávneného použitia diela. Odporca má možnosť vykonávať
    monitoring inou formou ako kopírovaním článkov a teda konať v súlade so zákonom. Odporca svojim
    konaním tiež porušuje práva autorov predmetných článkov. Cieľom navrhovateľa je zabránenie tomu,
    aby odporca naďalej porušoval navrhovateľove autorské práva ako aj práva autorov článkov
    publikovaných v navrhovateľových periodikách. Žiada, aby odporca predložil výpis článkov, ktoré pri
    poskytovaní monitoringu médií navrhovateľa poskytol v plnom znení svojim odberateľom v období
    október až december 2009. Autor si môže vyhradiť udeľovanie súhlasu nielen v prípade, ak sa jedná o
    verejný prenos. Aj keby autori svojou výhradou zákonnú výnimku nevylúčili, nakladanie s dielom nesmie
    byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie neodôvodnene zasahovať do právom chránených
    záujmov autora, keď odporca nenakladá s dielami bežným spôsobom ale v rámci svojho podnikania.
    Odporca na základe svojich dlhodobých záväzkov voči tretím osobám rozmnožuje a rozširuje články z
    navrhovateľových médií a robí tak bez oprávnenia. Na základe zmlúv s tretími osobami dochádza do
    zásahu práv navrhovateľa čo v spojení s dĺžkou doby účinnosti týchto zmlúv dokazuje jasnú hrozbu
    opakovania protiprávneho konania odporcu. Na pojednávaní dňa 09.03.2010 PZN uviedla, že až
    počnúc rokom 2008 si začali autori uplatňovať výhradu podľa § 33 ods. 1 písm. a/ a d/ AZ a teda až
    počnúc týmto obdobím nemohol odporca využívať zákonnú možnosť používať články zverejnené v
    periodikách vydávaný navrhovateľom. Poukazuje na to, že nie je potrebné skúmať či jednotlivé články,
    ku ktorým si autori uplatnili výhradu, sú autorskými dielami z dôvodu uplatnenia si výhrady. Monitoring
    nie je distribúciou celých novín, ale je to fakticky spracovávanie periodík a využívanie jednotlivých diel –
    článkov zverejnených v novinách. Noviny súčasne obsahujú väčšinu článkov, ktoré sú autorskými
    dielami ide najmä o komentáre rozhovory, tvorivé spracovávanie informácií o bežných udalostiach. Už
    len samotný nadpis článku je spravidla výsledkom tvorivej duševnej činnosti. Odporca spracováva
    periodiká vydávané navrhovateľom, pričom za uvedené neplatí navrhovateľovi žiadnu odplatu, keď
    ostatné podnikateľské subjekty vykonávajúce monitoring médií vrátane periodík vydávaných
    navrhovateľom odplatu navrhovateľovi platia. Žiada, aby odporca predložil súdu zoznam článkov ako aj
    ich samotný obsah napríklad za obdobie október až december 2009, z ktorého bude zrejmá činnosť
    odporcu. Spracovávanie periodík odporcom je vykonávané bez súhlasu navrhovateľa, autorov ako aj
    bez zákonného súhlasu. Rozhodnutie krajského súdu sa netýkalo meritórneho posúdenia charakteru
    daného článku. Aj keď odporca nevykonáva verejný prenos, neznamená to, že môže diela rozmnožovať
    a rozširovať v rozpore s ustanovením § 18 ods. 4 AZ. V písomnom podaní zo dňa 14.04.2010 PZN
    uviedla, že denné správy nenapĺňajú definičné znaky autorským zákonom chráneného diela, keďže im
    chýba tvorivý vklad, čo nemožno tvrdiť o väčšine článkov zverejňovaných v novinách. Spravodajská
    licencia umožňuje bez súhlasu autora použiť na informačné účely dielo zverejnené v novinách o
    aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského
    charakteru. Posúdenie článku ako dennej správy nespĺňajúcej znaky diela, musí byť podložené,
    dôkazné bremeno leží na subjekte domáhajúceho sa použitia dennej správy. Navrhovateľ od roku 2008
    uplatňuje výhradu, neexistuje preto právny základ, ktorý by odôvodňoval odporcovi monitoring článkov
    zverejňovaných v médiách navrhovateľa bez jeho súhlasu. Na pojednávaní dňa 15.04.2010 PZN
    predniesla písomné podanie zo dňa 14.04.2010 a ďalej uviedla, že ku všetkým týmto článkom bola
    vykonaná autorská výhrada a preto výnimka z § 18 autorského zákona v zmysle zákonnej
    spravodajskej licencie je neaplikovateľná.
    V písomnom podaní zo dňa 16.12.2009 odporca popisuje vzťah k navrhovateľovi resp. iným
    vydavateľom od roku 1994 počnúc neformálnou spoluprácou od r. 1994, vypovedávanie zmlúv
    vydavateľov s poskytovateľmi monitoringu, činnosť spoločnosti Slovakia Online, sankcionovanie
    Protimonopolným úradom, snahu vydavateľov ovládnuť trh a činnosť Generálnej prokuratúry SR vo
    vzťahu k oznámeniam na konateľov odporcu. Ďalej odporca uvádza, že je ochotný zaplatiť
    navrhovateľovi určitú sumu za spoluprácu na základe zmluvy, keď autorsko-právna ochrana sa
    uplatňuje výlučne na autorské diela, pričom v prípade tlače a iných informačných prostriedkov treba
    striktne oddeľovať autorské diela od ostaného „neautorského“ obsahu. Odporca si z novín robí v nočnej
    zmene výber informácií a až potom zaraďuje do svojich databáz, teda má k dispozícií iba časť
    informácií a niektoré sú dodávané až na druhý deň. Výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti
    pisateľa novinového článku je iba reprodukcia známych a verejne dostupných udalostí a iných
    informácií z predchádzajúcich dní. Výsledkom predmetných článkov je iba súhrn informácií a myšlienok,
    preto ich možno považovať za denné správy. Monitoring odporcu pozostáva práve z takýchto článkov
    (denných správ) a preto žiadnym spôsobom nezasahujú do autorských práv chránených zákonom.
    Odporca nesprístupňuje verejnosti svoje klientské databázy, preto nejde o verejný prenos. Na
    pojednávaní dňa 18.12.2009 zástupca odporcu vzniesol námietku litispendencie vzhľadom na to, že na
    tunajšom súde prebieha konanie, kde sa prejednáva tá istá vec aj keď navrhovateľ je spoločnosť
    PEREX, a.s. pod sp. zn. 6C/33/2004. Navrhol tiež konanie prerušiť do skončenia konania 6C/33/2004.
    Krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že predložené články nie sú autorským dielom a preto nemôže
    dochádzať k porušovaniu autorského práva. Novinové články obsahujú len popis skutkového deja, nie
    sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti ako to má na mysli autorský zákon. Poukazuje na § 7 ods. 3
    písm. a/ autorského zákona podľa ktorého denné spravodajstvo nepoužíva autorskoprávnu ochranu.
    Noviny nie sú ani súborným dielom ani databázou, keď súborné diela sú zložené z jednotlivých diel,
    avšak ako uviedol KS v BA nejedná sa o diela. Vzťah medzi odporcom a jeho klientmi v podstate
    zodpovedá mandátnej zmluve. Poukazuje tiež na smernicu čl. 3 ods. 1 č. 2001/29 EU. Na pojednávaní
    dňa 18.12.2009 konateľka odporcu uviedla, že nie každý text je dielom, v prípade novinových článkov
    sú jednotlivé články nie dielami požívajúcimi ochranu podľa autorského zákona. Navrhovateľ mal
    zmluvu s odporcom, túto navrhovateľ vypovedal, celé konanie navrhovateľa vedie k porušovaniu
    hospodárskej súťaže, keď navrhovateľ spolu s ďalšími vydavateľmi si založili Slovenskú monitorovaciu
    agentúru, ktorá vykonávala monitoring médií. Protimonopolný úrad rozhodol, že činnosť navrhovateľa a
    PEREX, a.s. pod sp. zn. 6C/33/2004. Navrhol tiež konanie prerušiť do skončenia konania 6C/33/2004.
    Krajský súd vo svojom uznesení uviedol, že predložené články nie sú autorským dielom a preto nemôže
    dochádzať k porušovaniu autorského práva. Novinové články obsahujú len popis skutkového deja, nie
    sú výsledkom tvorivej duševnej činnosti ako to má na mysli autorský zákon. Poukazuje na § 7 ods. 3
    písm. a/ autorského zákona podľa ktorého denné spravodajstvo nepoužíva autorskoprávnu ochranu.
    Noviny nie sú ani súborným dielom ani databázou, keď súborné diela sú zložené z jednotlivých diel,
    avšak ako uviedol KS v BA nejedná sa o diela. Vzťah medzi odporcom a jeho klientmi v podstate
    zodpovedá mandátnej zmluve. Poukazuje tiež na smernicu čl. 3 ods. 1 č. 2001/29 EU. Na pojednávaní
    dňa 18.12.2009 konateľka odporcu uviedla, že nie každý text je dielom, v prípade novinových článkov
    sú jednotlivé články nie dielami požívajúcimi ochranu podľa autorského zákona. Navrhovateľ mal
    zmluvu s odporcom, túto navrhovateľ vypovedal, celé konanie navrhovateľa vedie k porušovaniu
    hospodárskej súťaže, keď navrhovateľ spolu s ďalšími vydavateľmi si založili Slovenskú monitorovaciu
    agentúru, ktorá vykonávala monitoring médií. Protimonopolný úrad rozhodol, že činnosť navrhovateľa a
    ostatných vydavateľov vedie k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Odporca poskytuje informácie a nie
    články jednotlivým klientom. Monitoring nemôže povoľovať súkromná spoločnosť, keď odporca je v
    rovnakom postavení ako iné súkromné spoločnosti. Pokiaľ ide o prípadné budúce porušenia autorských
    práv, toto považuje za bezpredmetné tieto budúce diela ešte nevznikli, nie je ani zrejmé, či vzniknú
    nepoužívajú teda ochranu. Navrhovateľ zneužíva zákon o slobodnom prístupe k informáciám, na
    základe ktorého sa dostal k databáze poskytovanej odporcom jeho klientom, čo fakticky svedčí o tom,
    že databáza nie je verejne prístupná. Odporca nerozmnožuje diela autorov. V písomnom podaní zo dňa
    25.02.2010 odporca uviedol, že pre svojich klientov vytvárajú jedinečný a samostatný súbor informácií,
    ktorý je pre každého klienta samostatný a ku ktorému nemá nikto okrem jednotlivého klienta prístup,
    pričom podstata činnosti je zastupovanie klienta pri vyhľadávaní informácií vo verejných informačných
    zdrojoch podľa jeho zadania. Stanovisko F.. V. nemôže slúžiť ako dôkaz a nič nepreukazuje. Majetkové
    práva podľa autorského zákona sú neprevoditeľné a autor sa ich nemôže vzdať. Z výhrady nie je
    možné jednoznačne určiť, či táto bola realizovaná v mene autora alebo v mene navrhovateľa. Výhrady
    uplatnené pri článkoch, ktoré nie sú autorskými dielami nemajú žiaden právny význam. Na pojednávaní
    dňa 09.03.2010 PZO uviedol, že krajský súd vo svojom uznesení zo dňa 26.02.2009 posúdil jeden z
    článkov ako článok, ktorý nie je autorským dielom. Odporca nevykonáva žiadnu z činností uvedenú v §
    5 ods. 11, 14, 17. Písomným podaním zo dňa 09.04.2010 PZO uviedol, že predmetom ochrany podľa
    autorského práva § 7 ods. 1 je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom
    vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom táto ochrana sa nevzťahuje na denné správy.
    Monitoring odporcu spočíva vo vyhľadávaní informácií z verejných informačných zdrojov na základe
    zmluvy – konkrétne pozostáva zo zhromažďovania, spracovania a využívania informácií uverejnených
    vo verejných informačných zdrojoch a ich využívania na informačné účely. Považuje za neúčelné
    predloženie výpisu článkov, ktoré pri poskytovaní monitoringu médií navrhovateľa poskytol, keďže
    diskusiu o autorskoprávnej ochrane jednotlivých článkov považuje za neúčelnú. Nepovažuje za správny
    názor, že monitoringom odporca zasahuje do autorských práv chránených autorským zákonom.
    Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním listín a oboznámením s ich obsahom a to časť str. 11 a 28
    denníka Hospodárske noviny zo dňa 11.02.2008, počítačový výstup z adresy http://hn.online.sk zo dňa
    17.07.2008, pracovná zmluva medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. R. Š. Y. ako
    zamestnankyňou, pracovná zmluva medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. L. V. ako
    zamestnancom, list Ministerstva zahraničných vecí SR navrhovateľovi zo dňa 11.02.2008, Kúpna
    zmluva medzi MZV SR ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim, počítačový výstup – Monitoring
    médií pre MZV SR zo dňa 11.02.2008, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 16.11.2007, list Ministerstva
    financií SR navrhovateľovi zo dňa 03.03.2008, časť zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a
    odporcam, počítačový výstup – zoznam článkov z periodika „Hospodárske noviny“ poskytnutý
    Ministerstvu financií SR za obdobie 17.11.2007 až 08.02.2008, list Ministerstva životné prostredia SR
    navrhovateľovi zo dňa 19.02.2008, počítačový výstup – Zoznam článkov z Hospodárskych novín
    dodaných v monitore od 17.09.2007, časť zmluvy medzi Ministerstvom životného prostredia SR a
    odporcam zo dňa 28.01.2004, list Úradu jadrového dozoru SR navrhovateľovi zo dňa 15.02.2008,
    počítačový výstup – Zoznam titulov článkov z Hospodárskych novín uverejnených od 17.09.2007 do
    08.02.2008, časť zmluvy medzi Úradom jadrového dozoru SR a odporcam zo dňa 27.04.2006 spolu
    dodatkom č. 1 zo dňa 26.04.2007, zmluva medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information
    technology, s.r.o. zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe zo dňa 19.03.2007 s
    prílohou č. 1, Vyhlásenie spoločnosti Newton information technology, s.r.o., Protimonopolný úrad SR
    informuje z Hospodárskych novín s. 23, 19, Memorandum o výhradnom zastúpení, list Niku a partners
    adresovaný NB SR zo dňa 01.07.2004, list PEREX, a.s. adresovaný NR SR zo dňa 29.03.2005, list
    navrhovateľa zo dňa 03.08.2004, výpis z OR na internete Slovenskej monitorovacej agentúry, a.s.,
    zápisnica z predvolania U.. X. M. zo dňa 12.12.2005 na PÚ SR, zápisnica z predvolania C.. U. U. zo
    dňa 09.11.2005 na PÚ SR, návrh Slovenskej monitorovacej agentúry na uzavretie zmluvy o združení
    voči neidentifikovateľnému subjektu, počítačový výstup výber z databázy STORIN prvá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, počítačový výstup výber z databázy STORIN druhá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, uznesenie GP SR č.k. IV Pz 67/07-4 zo dňa 02.08.2007, list spol.
    NEWTON adresovaný PÚ SR, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.12.2005, list navrhovateľa zo dňa
    25.01.2006, prvá a neidentifikovateľná strana rozsudku NS SR sp. zn. 4Sž/103/2003, články novín
    podľa rukou písaného textu zo dňa 12.06.2007, 08.11.2006, 09.11.2006 všetko v kópiách a po takto
    vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
    Z pracovných zmlúv medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. R. Š.M. Y. ako
    zamestnankyňou, navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. L. V. ako zamestnancom a
    navrhovateľom ako zamestnávateľom a Ľ. E. ako zamestnankyňou má súd za preukázané, že U.. R. Š.
    Y., Mgr. L. V. R. Ľ. E. boli zamestnancami navrhovateľa, pričom v pracovných zmluvách v čl. I bol ako
    druh práce dohodnutý redaktor/editor, v čl. VIII bolo dohodnuté, že navrhovateľ je oprávnený vo svojom
    voči neidentifikovateľnému subjektu, počítačový výstup výber z databázy STORIN prvá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, počítačový výstup výber z databázy STORIN druhá mediálna
    kampaň proti spoločnosti STORIN, uznesenie GP SR č.k. IV Pz 67/07-4 zo dňa 02.08.2007, list spol.
    NEWTON adresovaný PÚ SR, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.12.2005, list navrhovateľa zo dňa
    25.01.2006, prvá a neidentifikovateľná strana rozsudku NS SR sp. zn. 4Sž/103/2003, články novín
    podľa rukou písaného textu zo dňa 12.06.2007, 08.11.2006, 09.11.2006 všetko v kópiách a po takto
    vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom :
    Z pracovných zmlúv medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. R. Š.M. Y. ako
    zamestnankyňou, navrhovateľom ako zamestnávateľom a U.. L. V. ako zamestnancom a
    navrhovateľom ako zamestnávateľom a Ľ. E. ako zamestnankyňou má súd za preukázané, že U.. R. Š.
    Y., Mgr. L. V. R. Ľ. E. boli zamestnancami navrhovateľa, pričom v pracovných zmluvách v čl. I bol ako
    druh práce dohodnutý redaktor/editor, v čl. VIII bolo dohodnuté, že navrhovateľ je oprávnený vo svojom
    mene a na svoj účet vykonávať majetkové práva autora k dielu v zmysle ust. § 50 autorského zákona
    vytvorenému v rámci plnenia pracovných povinností. Ďalej tiež bolo v čl. VIII ods. 3 dohodnuté, že
    zamestnanci ako autori diela splnomocňujú navrhovateľa, aby pri publikovaní diela v periodickej tlači
    alebo inom informačnom prostriedku za zamestnancov uplatnil informačnú výhradu voči bezodplatnému
    vyhotovovaniu rozmnoženiny tohto diela a voči bezodplatnému verejnému rozširovaniu rozmnoženiny
    diela predajom alebo inou formou (voči spravodajskej licencii v zmysle § 33 ods. 1 písm. a/ a d/
    autorského zákona).
    Zo Zmluvy o vytvorení diela má súd za preukázané, že dňa 02.04.2007 bola medzi navrhovateľom ako
    objednávateľom a U.. L. M. ako autorom uzavretá zmluva účinná od 16.04.2007 do 16.07.2007,
    predmetom ktorej je záväzok autora opakovane vytvárať pre vopred dohodnuté oblasti textové diela –
    vhodné pre publikovanie v denníku Hospodárske noviny najmä v rubrike Ekonomika a navrhovateľ sa
    mu za to zaväzuje poskytovať autorskú odmenu určenú v slovenských korunách, pričom súčasne autor
    udeľuje navrhovateľovi súhlas na použitie diela v súlade s touto zmluvou. Autor udelil navrhovateľovi
    výhradnú licenciu v celom rozsahu zmluvy a zaväzuje sa zdržať sa použitia diela. Publikované dielo
    navrhovateľ označí menom a priezviskom autora.
    Z časti str. 11 denníka Hospodárske noviny zo dňa 11.02.2008 a z počítačového výstupu z adresy
    http://hn.online.sk zo dňa 17.07.2008 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku
    Hospodárske noviny a na stránke http://hn. hnonline.sk článok „Americký radar? Ja ho neodmietam“,
    ktorého spoluautormi sú R. Y. R. J V. a pri tomto článku v tlačenej forme bol uvedený text „©hn“ a v
    elektronickej forme „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
    Spravodajská licencia vyhradená.“.
    Z časti str. 1 denníka Hospodárske noviny zo dňa 16.10.2008 má súd za preukázané, že navrhovateľ
    nechal vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok, ktorého autorkou je Ľ. E. a pri tomto článku
    nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos
    diela.
    Z časti str. 28 denníka Hospodárske noviny zo dňa 11.02.2008 má súd za preukázané, že v tiráži
    výtlačku denníka Hospodárske noviny je uvedený text „© Copyright ECOPRESS a.s. Autorské práva sú
    vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov zverejnených v tomto vydaní si v zastúpení
    vydavateľom vyhradzujú právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos článkov a na
    verejný prenos článkov označených ©hn ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženiny článkov v zmysle
    § 33 ods. 1 písm. a/ a d/ autorského zákona. Monitoring tlače poskytujú so súhlasom vydavateľa firmy
    Newton IT a SMA“.
    Z časti str. 2 Hospodárskych novín zo dňa 15.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal
    vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Oznam vo vlastnej veci“ obsahujúceho informáciu o
    vznesení obvinenia voči konateľom monitorovacej agentúry, ktorého autor je označený ako „red“,
    pričom pri tomto článku nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny
    a na verejný prenos diela.
    Z časti str. 2 Hospodárskych novín zo dňa 06.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal
    vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Miliónové škody pre vydavateľov“ obsahujúceho
    informáciu o obvinení z porušovania autorského práva konateľov spoločnosti dodávajúcej monitoring na
    Úrad vlády SR, kde autor je označený ako „SITA“, pričom pri tomto článku nebola uvedená výhrada
    práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos diela
    Z časti str. 2 Hospodárskych novín zo dňa 09.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal
    vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Výzvy pre odberateľov“ obsahujúceho informáciu, že
    jedinou spoločnosťou, ktorá na základe zmluvy smie šíriť elektronický obsah Hospodárskych novín je
    Slovenská monitorovacia agentúra, a.s., ktorého autor je označený ako „red“, pričom pri tomto článku
    nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos
    diela
    Z časti str. 8 HN zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku
    Hospodárske noviny článok „Dodavatelé slovenské vlády čelí obvinění“ obsahujúceho informáciu, že
    vyšetrovateľka obvinila z porušovania autorských práv konateľa spoločnosti Storin, ktorý mal spôsobiť
    škodu v rozsahu päť miliónov slovenských korún slovenským vydavateľom.
    Z časti neurčenej strany Hospodárskych novín zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že
    navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Prielom“ obsahujúceho informáciu o
    súhlase autora tohto článku označeného U. M. s obvinením konateľov spoločnosti, ktorá bez súhlasu
    jedinou spoločnosťou, ktorá na základe zmluvy smie šíriť elektronický obsah Hospodárskych novín je
    Slovenská monitorovacia agentúra, a.s., ktorého autor je označený ako „red“, pričom pri tomto článku
    nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos
    diela
    Z časti str. 8 HN zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku
    Hospodárske noviny článok „Dodavatelé slovenské vlády čelí obvinění“ obsahujúceho informáciu, že
    vyšetrovateľka obvinila z porušovania autorských práv konateľa spoločnosti Storin, ktorý mal spôsobiť
    škodu v rozsahu päť miliónov slovenských korún slovenským vydavateľom.
    Z časti neurčenej strany Hospodárskych novín zo dňa 08.11.2006 má súd za preukázané, že
    navrhovateľ nechal vytlačiť v denníku Hospodárske noviny článok „Prielom“ obsahujúceho informáciu o
    súhlase autora tohto článku označeného U. M. s obvinením konateľov spoločnosti, ktorá bez súhlasu
    vydavateľov šíri obsah slovenských denníkov v elektronickej podobe, pričom pri tomto článku nebola
    uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos diela.
    Z neurčenej strany Hospodárskych novín z neurčeného dňa má súd za preukázané, že L. M. je autorom
    článku, ktorý nechal navrhovateľ vytlačiť v denníku Hospodárske noviny s názvom „Môžeme byť lídrom
    regiónu“, pričom pri tomto článku nebola uvedená výhrada práva udeľovať súhlas na rozmnožovanie a
    na verejný prenos diela.
    Z listu Ministerstva zahraničných vecí SR navrhovateľovi zo dňa 11.02.2008 má súd za preukázané, že
    MZV SR odoberá externé monitoringové služby v elektronickej podobe a tieto poskytuje odporca,
    pričom monitorovaný prehľad nearchivuje a zaslal navrhovateľovi monitorované články denníka
    Hospodárske noviny spracované dňa 11.02.2008 a kúpnu zmluvu.
    Z Kúpnej zmluvy medzi MZV SR ako kupujúcim a odporcom ako predávajúcim má súd za preukázané,
    že odporca sa zaviazal vytvoriť databázu informácií pre vyhotovovanie denného on-line monitoringu
    domácej a vybranej zahraničnej periodickej tlače vo vzťahu k špecifikovaným témam, dodávať prepisy
    úplného znenia príspevkov a publicistických relácií rozhlasového a televízneho vysielania podľa
    operatívnych požiadaviek MZV SR za peňažnú odplatu, keď zmluva je účinná od 01.01.2008 do
    31.12.2008.
    Z počítačového výstupu – Monitoring médií pre MZV SR zo dňa 11.02.2008 má súd za preukázané, že
    odporca poskytol MZV SR zoznam 24 článkov podľa Kúpnej zmluvy medzi MZV SR a odporcom
    týkajúcich sa vybraných tém, pričom ako autori článkov sú uvedené aj iné osoby ako R.. Š. Y. R. Mgr. L.
    V. a ďalej že poskytnutie odporcom MZV SR obsahu článkov troch článkov zo zoznamu.
    Z listu navrhovateľa odporcovi zo dňa 16.11.2007 má súd za preukázané oznámenie navrhovateľa
    odporcovi dňa 16.11.2007, že extrakciou a reutilizáciou bez súhlasu autorov článkov a vydavateľa
    napriek výhradám v periodiku vykonáva neoprávnený zásah do autorských práv a výzvu odporcovi na
    upustenie od tohto konania.
    Z listu Ministerstva financií SR navrhovateľovi zo dňa 03.03.2008 spolu s časťou zmluvy medzi
    Ministerstvom financií SR a odporcom a počítačovým výstupom – zoznam článkov z periodika
    „Hospodárske noviny“ poskytnutých Ministerstvu financií SR za obdobie 17.11.2007 až 08.02.2008 má
    súd za preukázané, že odporca má dodávať MF SR offline monitoring elektronických a tlačených médií
    týkajúcich sa rezortu MF SR za peňažnú odplatu a odporca dodal MF SR zoznam 3645 článkov, pričom
    ako autori článkov sú uvedené aj iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Z listu Ministerstva životného prostredia SR odporcovi zo dňa 19.02.2008 v spojení s počítačovým
    výstupom – Zoznamom článkov z Hospodárskych novín dodaných v monitore od 17.09.2007 a časťou
    zmluvy medzi Ministerstvom životného prostredia SR a odporcom zo dňa 28.01.2004 má súd za
    preukázané, že MŽP SR odoberá externé služby monitoringu médií od poskytovateľa, ktorým je
    odporca, keď predmetom zmluvy je dodávka informácií z monitoringu slovenskej tlače týkajúcej sa
    rezortu životného prostredia spolu so zoznamom 171 článkov, pričom ako autori článkov sú uvedené aj
    iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Z listu Úradu jadrového dozoru SR navrhovateľovi zo dňa 15.02.2008 v spojení s počítačovým
    výstupom – Zoznam titulov článkov z Hospodárskych novín uverejnených od 17.09.2007 do 08.02.2008
    a s časťou zmluvy medzi Úradom jadrového dozoru SR a odporcom zo dňa 27.04.2006 spolu dodatkom
    č. 1 zo dňa 26.04.2007 má súd za preukázané, že ÚJD SR odoberá monitoring médií na základe
    zmluvy s odporcom zo dňa 27.04.2006, predmetom ktorej je poskytovanie monitoringu denníkov,
    spravodajských a publicistických relácií a rozhlasových a televíznych staníc týkajúcich sa problematiky
    jadrovej energetiky a to za odplatu, pričom odporca dodal 71 článkov a ako autori článkov sú uvedené
    aj iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Zo zmluvy zo dňa 19.03.2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o. zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe spolu s prílohou č. 1 má súd za
    preukázané uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o., predmetom ktorej je záväzok navrhovateľa poskytnúť právo prístupu k elektronickej podobe
    periodík špecifikovaných v Prílohe č. 1 a udelenie súhlasu na použitie jednotlivého alebo spoločného
    diela za účelom poskytovania produktov a služieb monitoringu tlače konečným užívateľom a záväzok
    spoločnosti Newton information technology, s.r.o. platiť za toto peňažnú odplatu.
    zmluvy s odporcom zo dňa 27.04.2006, predmetom ktorej je poskytovanie monitoringu denníkov,
    spravodajských a publicistických relácií a rozhlasových a televíznych staníc týkajúcich sa problematiky
    jadrovej energetiky a to za odplatu, pričom odporca dodal 71 článkov a ako autori článkov sú uvedené
    aj iné osoby ako R.. Š. Y. a U.. L. V..
    Zo zmluvy zo dňa 19.03.2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o. zapísanou v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe spolu s prílohou č. 1 má súd za
    preukázané uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou Newton information technology,
    s.r.o., predmetom ktorej je záväzok navrhovateľa poskytnúť právo prístupu k elektronickej podobe
    periodík špecifikovaných v Prílohe č. 1 a udelenie súhlasu na použitie jednotlivého alebo spoločného
    diela za účelom poskytovania produktov a služieb monitoringu tlače konečným užívateľom a záväzok
    spoločnosti Newton information technology, s.r.o. platiť za toto peňažnú odplatu.
    Z vyhlásenia spoločnosti Newton Media, spol. s r.o. má súd za preukázané, že táto považuje
    poskytovanie služieb monitoringu slovenskej tlače zo strany odporcu neplatiaceho vydavateľom
    periodickej tlače žiadne licenčné poplatky za zásadnú konkurenčnú výhodu, ktorá skutočnosť v značnej
    miere ohrozuje konkurencieschopnosť spoločnosti Newton Media, spol. s r.o..
    Z odborného stanoviska vyhotoveného doc. PhDr. F. V., PhD. má súd za preukázané, že tento sa
    vyjadroval k tvorivosti všeobecne, k tvorivému vkladu novinára a k rozdielom medzi netvorivým
    prepisom skutkového deja a článkom a následne sa vyjadroval k článkom „Americký radar? Ja ho
    neodmietam“, „Môžeme byť lídrom regiónu“, pričom prvý článok označil ako výsledok tvorivého prístupu
    autorov.
    Listiny Memorandum o výhradnom zastúpení, počítačový výstup Protimonopolný úrad SR informuje s.
    23, 19 Hospodárskych novín, list JUDr. Niku & partners Advokátska kancelária adresovaný MV SR zo
    dňa 01.07.2004, list PEREX, a.s. adresovaný NR SR zo dňa 29.03.2005, list navrhovateľa zo dňa
    03.08.2004, výpis z OR na internete Slovenskej monitorovacej agentúry, a.s., zápisnica z predvolania
    U.. X. M. zo dňa 12.12.2005 na PÚ SR, zápisnica z predvolania C.. U. U. zo dňa 09.11.2005 na PÚ SR
    obsahujú informácie týkajúce sa porušovania hospodárskej súťaže.
    Počítačové výstupy výber z databázy STORIN prvá mediálna kampaň proti spoločnosti STORIN a výber
    z databázy STORIN druhá mediálna kampaň proti spoločnosti STORIN obsahujú prehľad článkov z
    novín týkajúcich sa spôsobu činnosti odporcu vo vzťahu k vydavateľom tlačených médií.
    Z uznesenia GP SR č. k. IV Pz 67/07- 4 zo dňa 02.08.2007 má súd za preukázané porušenie zákona
    pri trestnom konaní vedenom voči konateľom odporcu a to v ich neprospech aj v ustanoveniach § 20 a
    § 283 ods. 1 a 4 písm. a/ Trestného zákona.
    List spol. NEWTON adresovaný PÚ SR, list navrhovateľa odporcovi zo dňa 21.12.2005, list odporcu zo
    dňa 25.01.2006 obsahujú informácie ohľadne predmetu spolupráce medzi vydavateľom a subjektom
    poskytujúcim monitoring a o obsahu licenčnej zmluvy.
    Vo veci bolo tunajším nariadené predbežné opatrenie, pričom odvolací súd v uznesením č.k.
    6Co/314/2008-211 zo dňa 26.02.2009 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na
    nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pričom posúdil článok s názvom „Americký radar? Ja ho
    neodmietam“ obsahujúci rozhovor R.. Y. a L.. V. s ministrom obrany SR zverejnený v Hospodárskych
    novinách dňa 11.02.2008 tak, že tento nie je literárnym ani iným umeleckým dielom. Ďalej odvolací súd
    uviedol, že v prípade každého jednotlivého článku je treba zisťovať, či ide o autorské dielo v zmysle § 7
    autorského zákona.
    Tunajší súd uznesením č.k. 28C/103/2008-275 zo dňa 23.10.2009 pripustil zmenu návrhu tak, že predm
    nároku je určenie povinnosti odporcu zdržať sa vyhotovovania rozmnožením článkov, ktoré navrhovateľ
    zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na
    stránkach http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v
    denníku Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a
    vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte stránky, na ktorej je zobrazený
    príslušný článok v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk a povinnosti
    odporcu zdržať sa rozširovania rozmnoženín článkov, t.j. zdržať sa nakladania s vecou, ktorej
    prostredníctvom sú takéto články vyjadrené, pokiaľ k tomu udelí súhlas nositeľ autorských práv k týmto
    článkom, ktorým je navrhovateľ a zdržať sa sprístupňovania takýchto článkov tretím osobám, pokiaľ k
    tomu neudelí súhlas nositeľ autorských práv k týmto článkom, ktorým je navrhovateľ a povinnosti
    odporcu zničiť všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil v
    denníku Hospodárske noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach
    http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku
    Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
    vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte stránky, na ktorej je zobrazený príslušný článok v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk> a
    vyradiť tieto rozmnoženiny z databáz, ktoré odporca vytvára a ktoré sprístupňuje tretím osobám a
    povinnosti odporcu zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej extrakcie nepodstatných častí
    databázy, ktorej zhotoviteľom je navrhovateľ, t.j. zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej
    extrakcie článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou
    „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte
    odporcu zničiť všetky neoprávnene vyhotovené rozmnoženiny článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil v
    denníku Hospodárske noviny alebo v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach
    http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku
    Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
    vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte stránky, na ktorej je zobrazený príslušný článok v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk> a
    vyradiť tieto rozmnoženiny z databáz, ktoré odporca vytvára a ktoré sprístupňuje tretím osobám a
    povinnosti odporcu zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej extrakcie nepodstatných častí
    databázy, ktorej zhotoviteľom je navrhovateľ, t.j. zdržať sa vykonávania opakovanej a systematickej
    extrakcie článkov, ktoré navrhovateľ zverejnil alebo zverejní v denníku Hospodárske noviny alebo v
    internetovom denníku zverejňovanom na stránkach http://www.hnonline.sk, ktoré sú označené značkou
    „©HN“ uvedenou pri príslušnom článku v denníku Hospodárske noviny alebo textom „©ECOPRESS a.s.
    Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.“ v päte
    stránky, na ktorej je zobrazený príslušný článok v internetovom denníku zverejňovanom na stránkach
    http://www.hnonline.sk <http://www.hnonline.sk> na účely poskytovania služieb monitoringu periodickej tlače,
    vrátane elektronickej on-line verzie periodickej tlače, ktorej vydavateľom je navrhovateľ, tretím osobám,
    pokiaľ k tomu neudelí súhlas zhotoviteľ databázy – denníka Hospodárske noviny alebo internetového
    denníka zverejňovaného na stránkach http://www.hnonline.sk, ktorým je navrhovateľ a nakoniec povinnosti
    odporcu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 15.933,08 euro do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
    spolu s náhradou trov súdneho konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku a to
    do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.
    Predmetom konania je nárok, skutkovo vymedzený (základ nároku) vyhotovovaním zoznamu článkov
    týkajúcich sa určitých tém zverejňovaných v denníku Hospodárske noviny vydávanom navrhovateľom a
    zasielanie týchto zoznamov a článkov resp. častí článkov tretím osobám a to všetko bez súhlasu
    navrhovateľa, pričom predmet nároku vychádza z § 56 z.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve (ďalej aj
    „AZ“ alebo „autorský zákon“) a to nárok na zdržanie sa konania – vykonávania opakovanej a
    systematickej extrakcie nepodstatných častí databázy, zdržanie sa rozširovania rozmnoženín článkov a
    vyhotovovania rozmnožením článkov, ďalej tiež nárok na odstránenie vadného stavu – následkov
    zásahu do autorského práva zničením všetkých neoprávnene vyhotovených rozmnoženín a vyradenie
    rozmnoženín z databáz odporcu a nárok na náhradu škody.
    Zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve sa vzťahuje na diela (§ 2 AZ) a umelecké výkony (§ 3 AZ),
    keď predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom
    vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, pričom následne je uvádzaný demonštratívny výpočet druhov
    a foriem diel (§ 7 ods. 1 písm. a/ až j/ AZ). Len dielo spĺňajúce kritériá tejto zákonnej definície požíva
    ochranu podľa autorského zákona. Práva spojené s vytvorením a existenciou diela sú v zásade
    uvedené v § 17 AZ (osobnostné práva) a 18 AZ (majetkové práva), pričom obmedzenie majetkových
    práv je vymedzené v §§ 24 až 38 AZ. Pokiaľ výsledok ľudskej činnosti nespĺňa definíciu diela podľa
    autorského zákona, nie sú s týmto výsledkom v zásade spojené práva uvedené v §§ 17 a 18 AZ.
    Prirodzene nemôže potom existovať ani obmedzenie týchto práv v spojitosti s výsledkom ľudskej
    činnosti, ktorý nie je dielom podľa autorského zákona a následne ani prípadné vylúčenie obmedzenia
    autorských práv (§ 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ). V prvom rade je preto potrebné skúmať, či
    články zverejnené v denníku Hospodárske noviny vydávanom navrhovateľom, ktoré nepochybne sú
    výsledkom ľudskej činnosti, sú dielom podľa autorského zákona a teda či sa na užívanie týchto článkov
    vzťahujú ustanovenie autorského zákona.
    V zásade každý výsledok úmyselnej ľudskej činnosti je prejavom duševnej činnosti, keďže jednak na
    základe tejto začne človek vykonávať určitú činnosť (motív) a túto činnosť vykonáva podľa svojich
    schopností a možností manuálnych ako aj duševných t.j. skúseností a poznatkov zapamätaných a
    spracovaných a prípadne aj vlastných vyvodených poznatkov. Predmetom autorského práva podľa § 7
    ods. 1 AZ je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej
    duševnej činnosti autora. Pokiaľ ide o literárne diela, vzťahujú sa autorské práva len priamo na výsledky
    duševnej činnosti bez ohľadu na jej manuálne spracovanie, manuálne schopnosti teda nezohrávajú pri
    posudzovaní či ide o literárne dielo úlohu. Nie všetky literárne výtvory však vyžadujú rovnakú duševnú
    náročnosť ich vypracovania a to bez ohľadu na ich rozsah. Duševná činnosť sa prejavuje tvorivosťou,
    pričom od miery potrebnej tvorivosti je závislá aj náročnosť vytvorenia chceného výsledku. Možno teda
    konštatovať, že za každým vlastným výsledkom duševnej činnosti je určitá miera tvorivosti. Ochranu
    práv podľa autorského zákona je možné priznať len výsledku, dosiahnutie ktorého závisí od osobných
    vlastností tvorcu, bez ktorých by tento výtvor nebol vôbec dosiahnutý, keďže účelom zákona je chrániť
    výtvory individuálnych fyzických osôb, teda prejavy závislé od jednotlivých individualít. Obdobne
    predpokladá istú mieru tvorivosti ako predpoklad autorskoprávnej ochrany pracovného výsledku aj
    odborná literatúra, podľa ktorej je spoločenskou hodnotou, pre ktorú zákon dielo chráni, pečať
    individuálnej tvorivej činnosti autora na diele (Š. LUBY, Autorské právo, SAV Bratislava 1962, str.193 a
    196). Teda aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom
    akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od
    individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol (obdobne NS ČR
    sp. zn. 30 Cdo 4924/2007).
    Pokiaľ ide o denné správy na tieto sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/
    AZ), pričom podľa zákona nie je podstatná ich forma a ani skutočnosť, či pri vyhotovovaní týchto
    denných správ bola vynaložená miera tvorivosti dosahujúca úroveň potrebnú na vznik autorského diela.
    Tvrdenie navrhovateľa, že dôkazné bremeno leží na subjekte domáhajúceho sa použitia dennej správy
    síce zodpovedá právnemu stavu, keď dôkazné bremeno, že článok je dennou správou je na subjekte
    toto tvrdiacom, vzhľadom na nepreukázanie tvrdenie navrhovateľa, že tieto sú autorskými dielami, je
    odborná literatúra, podľa ktorej je spoločenskou hodnotou, pre ktorú zákon dielo chráni, pečať
    individuálnej tvorivej činnosti autora na diele (Š. LUBY, Autorské právo, SAV Bratislava 1962, str.193 a
    196). Teda aby bol výsledok ľudskej činnosti chránený autorským zákonom, nemôže byť výsledkom
    akejkoľvek tvorivosti, ale musí byť výsledkom tvorivosti nezameniteľného osobitného rázu závislej od
    individuálnych osobných vlastností autora, bez ktorých by výsledok vôbec nevznikol (obdobne NS ČR
    sp. zn. 30 Cdo 4924/2007).
    Pokiaľ ide o denné správy na tieto sa ochrana podľa autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/
    AZ), pričom podľa zákona nie je podstatná ich forma a ani skutočnosť, či pri vyhotovovaní týchto
    denných správ bola vynaložená miera tvorivosti dosahujúca úroveň potrebnú na vznik autorského diela.
    Tvrdenie navrhovateľa, že dôkazné bremeno leží na subjekte domáhajúceho sa použitia dennej správy
    síce zodpovedá právnemu stavu, keď dôkazné bremeno, že článok je dennou správou je na subjekte
    toto tvrdiacom, vzhľadom na nepreukázanie tvrdenie navrhovateľa, že tieto sú autorskými dielami, je
    však táto skutočnosť bez právneho účinku.
    Pokiaľ ide o článok „Americký radar? Ja ho neodmietam“, tento nie je dielom chráneným autorským
    zákonom, čo konštatoval vo svojom uznesení č.k. 6Co/314/2008-211 zo dňa 26.02.2009 odvolací súdu.
    Článok „Fico hľadá spásu v druhom pilieri“ z Hospodárskych novín zo dňa 16.10.2008 je informáciou o
    schválení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, pričom obsahuje vyjadrenia tretích osôb k rozpočtu a
    informácie z verejne prístupného zdroja (samotného štátneho rozpočtu) ako aj vlastné hodnotenia
    všeobecne príjmov štátneho rozpočtu, pocitov ministrov, porovnanie vybranej položky medzi štátnymi
    rozpočtami resp. jeho návrhmi a konštatovanie o presune sumy peňazí v rámci dôchodkového systému.
    Článok obsahuje text vytvorený Ľ. E. a to jej hodnotiace frázy bežného hovoru („ministri sú spokojní“;
    „vláda počíta s príjmami, ktoré nemusia byť isté“) a v podstate jediné konštatovania ako výsledok
    kvalifikovanej tvorivej duševnej činnosti a to porovnanie návrhu štátneho rozpočtu so schváleným
    štátnym rozpočtom a nadpis. Súd nehodnotí pravdivosť konštatovania pri porovnaní štátneho rozpočtu,
    tento je výsledkom duševnej činnosti spočívajúcej v porovnaní dvoch faktov (návrhu štátneho rozpočtu
    a schváleného štátneho rozpočtu), pričom je a contrario označený Ľ. E. za vlastný, keď táto je pod
    článkom podpísaná a nie je uvedené, že ide o vyjadrenie tretej osoby. Nadpis síce nemá žiaden základ
    v samotnom texte článku a teda vo vzťahu k tomuto je zavádzajúci, o to viac je však tvorivým prejavom.
    Článok teda obsahuje minimum tvorivej činnosti, je pospájaním tvrdení iných subjektov a faktov zo
    štátneho rozpočtu, preto ho súd považuje za dennú správu, na ktorú sa ochrana podľa autorského
    zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/ AZ), keď uvedené dva prvky tvorivosti autorky vzhľadom na
    rozsah v spojení so samotnou náročnosťou vytvorenia nie sú závislé od osobných vlastností tvorcu a
    prejavená tvorivosť autorky nie je taká, že by bez nej tento článok nebol vôbec dosiahnutý. Článok „Fico
    hľadá spásu v druhom pilieri“ teda nie je autorským dielom v zmysle § 7 AZ. Pokiaľ ide o články „Oznam
    vo vlastnej veci“ zo dňa 15.11.2006, „Miliónové škody pre vydavateľov“ zo dňa 06.11.2006, „Výzvy pre
    odberateľov“ zo dňa 09.11.2006 a „Prielom“ zo dňa 08.11.2006, tieto boli zverejnené pred 01.01.2008,
    pričom navrhovateľ skutkovo vymedzil svoj nárok obdobím od 01.01.2008, bolo preto nad rámec
    dokazovania posudzovanie týchto článkov, či sú autorskými dielami. Článok „Dodavatelé slovenské
    vlády čelí obvinění“ zo dňa 08.11.2006 bol zverejnený v periodiku, ktorého vydávanie navrhovateľom
    nebolo tvrdené a teda ani preukázané, preto bolo nad rámec dokazovania posudzovanie tohto článku,
    či je autorským dielom. Článok „Môžeme byť lídrom regiónu“ z Hospodárskych novín obsahuje
    pospájané vyjadrenia a názory tretích osôb vyjadrujúcich sa na konferencii „Doprava a logistika“ s
    minimom textu vytvoreného L. M. ako podpísaným autorom. Článok je súhrn nosných myšlienok
    jednotlivých prednášateľov, keď tvorivý prístup L. M. sa prejavil vo vyabstrahovaní nosných myšlienok
    jednotlivých rečníkov konferencie Doprava a logistika a v ich vzájomnom pospájaní. Uvedené
    vyabstrahovanie nosných myšlienok rečníkov konferencie nie je takou tvorivou činnosťou samou osobe
    odôvodňujúcou ochranu podľa autorského zákona, aj keď je prejavom myslenia. Samotné pospájanie
    myšlienok v tomto článku nie je tak tvorivé, aby prekračovalo tvorivú úroveň oddeľujúcu autorské dielo
    od iných výsledkov duševnej činnosti a obsahujúc bežné frázy nenesie individuálny ráz odlíšiteľný od
    iných osôb. Celý článok je tak bežnou informáciou – správou o jednej z udalosti dňa týkajúcej sa
    dopravy a logistiky a teda je možné ho považovať za dennú správu, na ktorú sa ochrana podľa
    autorského zákona nevzťahuje (§ 7 ods. 3 písm. b/ AZ).
    Navrhovateľka nepredložila ďalšie články zverejnené v denníku vydávanom navrhovateľom, ktoré boli
    poskytnuté odporcom tretím osobám. Súd tak nemá za preukázané porušenie autorských práv
    navrhovateľa odporcom tak ako bolo uvedené v návrhu vo veci samej. Dôkazná povinnosť je podľa §
    120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo
    do tvrdenia navrhovateľa o existencii autorských diel ako aj ich používaní odporcom. V tejto veci nešlo
    ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia
    založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď odporca výslovne netvrdil používanie článkov,
    ktoré by boli autorskými dielami. Navrhovateľ bol preto povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť
    dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce
    žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za
    potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté navrhovateľom a odporcom. Z uvedeného
    vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o existencii diel
    zverejňovaných v novinách vydávaných navrhovateľom a teda ani odporcovo používanie diel
    chránených autorským zákonom a teda ani vznik povinností odporcu, ako sa ich určenia domáhal
    navrhovateľ.
    Ďalej má súd za potrebné uviesť, že v prípade zverejnenia diela chráneného autorským zákonom v
    novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach
    hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru sa nevyžaduje na vyhotovenie
    rozmnoženiny a ani na verejný prenos takéhoto diela súhlas autora (§ 33 ods. 1 písm. a/ pred
    ktoré by boli autorskými dielami. Navrhovateľ bol preto povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť
    dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce
    žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za
    potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté navrhovateľom a odporcom. Z uvedeného
    vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o existencii diel
    zverejňovaných v novinách vydávaných navrhovateľom a teda ani odporcovo používanie diel
    chránených autorským zákonom a teda ani vznik povinností odporcu, ako sa ich určenia domáhal
    navrhovateľ.
    Ďalej má súd za potrebné uviesť, že v prípade zverejnenia diela chráneného autorským zákonom v
    novinách alebo v inom informačnom prostriedku o aktuálnych udalostiach alebo témach
    hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru sa nevyžaduje na vyhotovenie
    rozmnoženiny a ani na verejný prenos takéhoto diela súhlas autora (§ 33 ods. 1 písm. a/ pred
    bodkočiarkou AZ), pričom z tohto obmedzenia autorského práva existuje výnimka vtedy, ak si autor
    vyhradil právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos (§ 33 ods. 1 písm. a/ za
    bodkočiarkou AZ). Pokiaľ by teda Hospodárske noviny ako periodikum vydávané navrhovateľom
    obsahovali diela, s ktorými sú spojené práva podľa § 18 AZ, mal by odporca právo na vyhotovenie
    rozmnoženiny a na verejný prenos s takýmto obsahom, ak by si autor v jednotlivých prípadoch
    nevyhradil právo. Vyhotovenie rozmnoženiny diela a vykonanie jeho verejného prenosu sú majetkovým
    právami podľa autorského zákona demonštratívne uvedenými v § 18 ods. 2 písm. a/ a h/ AZ. Tieto
    majetkové práva sú neprevoditeľné (§ 18 ods. 5 AZ), v prípade že ide o zamestnanecké diela, vykonáva
    tieto práva vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak (§ 50 ods. 1 AZ).
    Nepredložením článkov zverejnených v Hospodárskych novinách, ktorých vyhotovovaním zoznamu a
    zasielania týchto zoznamov a častí článkov tretím osobám bez súhlasu navrhovateľa malo dôjsť k
    porušeniu práv navrhovateľa a nepredložením všetkých zmlúv preukazujúcich právny vzťah medzi
    navrhovateľom a osobami vyhotovujúcimi články zverejňované v Hospodárskych novinách nemohlo byť
    vykonané dokazovanie preukazujúce, či autori prípadných autorských diel boli v zamestnaneckom
    pomere alebo inom právnom vzťahu k navrhovateľovi, keď z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že
    niektoré osoby vyhotovujúce články boli v zamestnaneckom pomere (R.. Y.) a niektoré neboli (L.. M.).
    Nebolo tak preukázané uplatnenie si výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ
    oprávnenou osobou, ak by bola uplatnená pri autorských dielach, keď z vykonaného dokazovania bolo
    preukázané uvádzanie výhrad v znení pre jednotlivých článkoch „©hn“ resp. a v elektronickej forme
    „©ECOPRESS a.s. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia
    vyhradená.“, teda výhrady nevykonávali samotní autori, napriek tomu, že nie všetci boli v pracovnom
    pomere k navrhovateľovi. Navrhovateľ tak neuniesol ani dôkazné bremeno čo do tvrdenia o vykonaní
    výhrady pri všetkých článkoch, ktoré označuje za diela a ani tvrdenie čo do vykonania výhrady
    oprávnenou osobou. Uvedenie výhrady v tiráži, neskúmajúc konkrétny text aký bol preukázaný v
    konaní, je bez právneho účinku, keďže podľa zákona má byť výhrada uvedená v jednotlivých
    prípadoch, teda pri jednotlivých autorských dielach. Uvedené je odôvodnené aj tým, že pokiaľ má mať
    výhrada účinky vo vzťahu k osobe nakladajúcej s konkrétnym dielom, musí byť zo samotného tohto
    diela zrejmé vykonanie výhrady, nedostatočné by potom bolo uvedenie výhrady v inej časti novín napr.
    v tiráži, s ktorou sa do autorského práva zasahujúca osoba nemusí oboznámiť pričom ani nie je
    právnou povinnosťou čítať tiráž. Z rozdielneho označenia subjektov uplatňujúcich si výhradu pri tom
    istom texte v rôznej forme článku (tlačenej a elektronickej) a to raz „HN“ a raz „ECOPRESS a.s.“ je tiež
    zrejmé, že výhrady podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ neboli vykonané riadne.
    Pre uplatnenie si výhrady pri článku „Americký radar? Ja ho neodmietam“, ktorý by bol v prípade
    naplnenia znakov diela zamestnaneckým dielom (§ 5 ods. 22 AZ), keďže R.. Y. a L.. V. boli
    zamestnancami navrhovateľa (nebolo sporné, že aj v čase napísania predmetného článku) a napísaním
    článku si plnili svoje pracovné povinnosti redaktorov, je potom rozhodujúci obsah dohody medzi týmito
    zamestnancami a navrhovateľom pre určenie, kto je oprávnený si uplatniť výhradu, keď v prípade
    absencie osobitného dohovoru medzi týmito by výhradu mohol vykonať výlučne navrhovateľ ako
    zamestnávateľ (§ 50 ods. 1 veta prvá AZ). Pracovné zmluvy obsahujú v čl. VIII ods. 1 text v podstate
    zhodný s textom časti § 50 ods. 1 AZ, teda bez ďalšieho by výhradu podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za
    bodkočiarkou AZ, ktorá priamo zväčšuje rozsah majetkových práv autora a teda právo si ju uplatniť je
    majetkovým právom, bol oprávnený vykonať navrhovateľ ako zamestnávateľ. Výhrada by tak priamo
    mala označovať ako oprávnenú osobu navrhovateľa („vo vlastnom mene“). Zamestnávateľ za takéhoto
    stavu má bez ďalšieho právo uplatniť si výhradu podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ pri
    jednotlivých dielach. V pracovných zmluvách však v čl. VIII ods. 3 bolo v súlade s § 50 ods. 1 veta prvá
    in fine AZ dohodnuté, že „zamestnanec…splnomocňuje zamestnávateľa, aby…za neho uplatnil
    výhradu“. Splnomocnenie ako druh zastúpenia je právny vzťah, z ktorého vznikajú práva priamo
    splnomocniteľovi (§ 22 ods. 1 a § 31 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), pričom splnomocnenec
    koná za iného v jeho mene práve na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka).
    Pri konaní na základe dohody o plnomocenstve teda koná akoby sám splnomocniteľ a priamo jemu
    vznikajú práva, splnomocnenec len prejavuje vôľu splnomocniteľa. Dohoda v čl. VIII ods. 3 pracovnej
    zmluve má teda za následok, že výhradu si je oprávnený uplatniť tak samotný autor, navrhovateľ tak
    vykoná vždy v mene autora. Výhrada by tak priamo mala označovať ako oprávnenú osobu autora
    článku a nie navrhovateľa. Podľa preukázané skutkového stavu neboli pri žiadnom z článkov,
    odhliadnuc od toho, či sú dielami, uvedené výhrady autorov, ale výhrady boli vykonané subjektmi „hn“
    resp. v elektronickej forme navrhovateľom. Nebolo tak preukázané, že boli riadne vykonané výhrady
    podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ ako condicione sine qua non na vyžadovanie súhlasu
    autora s vyhotovením rozmnoženiny a verejný prenos a fakticky na naplnenie skutkovej podstaty podľa
    § 56 ods. 1 AZ. Uvedené je samostatným dôvodom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa o
    vykonaní riadnej výhrady majúcej účinky podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ a je ďalším
    splnomocniteľovi (§ 22 ods. 1 a § 31 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), pričom splnomocnenec
    koná za iného v jeho mene práve na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka).
    Pri konaní na základe dohody o plnomocenstve teda koná akoby sám splnomocniteľ a priamo jemu
    vznikajú práva, splnomocnenec len prejavuje vôľu splnomocniteľa. Dohoda v čl. VIII ods. 3 pracovnej
    zmluve má teda za následok, že výhradu si je oprávnený uplatniť tak samotný autor, navrhovateľ tak
    vykoná vždy v mene autora. Výhrada by tak priamo mala označovať ako oprávnenú osobu autora
    článku a nie navrhovateľa. Podľa preukázané skutkového stavu neboli pri žiadnom z článkov,
    odhliadnuc od toho, či sú dielami, uvedené výhrady autorov, ale výhrady boli vykonané subjektmi „hn“
    resp. v elektronickej forme navrhovateľom. Nebolo tak preukázané, že boli riadne vykonané výhrady
    podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ ako condicione sine qua non na vyžadovanie súhlasu
    autora s vyhotovením rozmnoženiny a verejný prenos a fakticky na naplnenie skutkovej podstaty podľa
    § 56 ods. 1 AZ. Uvedené je samostatným dôvodom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa o
    vykonaní riadnej výhrady majúcej účinky podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ a je ďalším
    samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu. Navyše v prípade, že si autor ako zamestnanec
    dohodne so zamestnávateľom (§ 50 ods. 1 veta prvá in fine AZ) vykonávanie práv priamo autorom,
    napr. udeľovanie súhlasu na vyhotovenie rozmnoženiny a na verejný prenos, vznikne v prípade
    porušenia práve týchto práv autora právo z protiprávneho konania tretej osoby priamo autorovi, ktorý by
    v takom prípade aj bol vecne aktívne legitimovaný voči prípadnému rušiteľovi týchto jeho práv.
    V súvislosti so subjektom vykonávajúcim výhradu tiež súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by
    výhrada podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ bola vykonaná subjektom označeným ako „HN“
    , nebola by vykonaná účinne, pokiaľ označuje názov periodika, keďže výhradu si môže uplatniť subjekt
    práv, ktorý musí byť aj vo výhrade uvedený a tým je podľa dohody autor diela alebo navrhovateľa ako
    zamestnávateľ autora diela. Uvedené je ďalším dôvodom preukazujúcim, že nebola riadne vykonaná
    výhrada podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ a teda že navrhovateľ neuniesol dôkazné
    bremeno o tvrdení, že bola riadne vykonaná výhrada a aj ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie
    návrhu.
    Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že bol splnomocnený zástupca prostredníctvom ktorého si autori
    článku vyhradili právo udeľovať súhlas s použitím diela, súd toto tvrdenie vo vzťahu k osobám, ktoré
    neboli v čase vytvorenia diel zverejnených v Hospodárskych novinách v zamestnaneckom pomere k
    navrhovateľovi ako ani k iným zamestnancom ako R.. Y., Mgr. L.. V. a Ľ.. E. a za preukázané, keď
    navrhovateľ k tomuto tvrdeniu neprodukoval žiadne dôkazy.
    Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že vzhľadom na uplatnenie si výhrady nie je potrebné skúmať, či
    jednotlivé články sú autorské diela, tento názor nie je správny, keďže riadne uplatnenie si výhrady podľa
    § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ má právny následok výlučne v prípade diel chránených
    autorským zákonom, samotné uplatnenie si výhrady pri článku, ktorý nie je dielom podľa autorského
    zákona nespôsobuje vznik práv podľa autorského zákona.
    Všeobecné tvrdenie navrhovateľa, že odporca porušuje právo autorov predmetných článkov má súd za
    nepreukázané, keďže navrhovateľ nepredložil konkrétne články, ktoré by boli autorskými dielami a už
    vôbec nie články s riadne vykonanou výhradou podľa § 33 ods. 1 písm. a/ za bodkočiarkou AZ.
    Tvrdenie navrhovateľa o konaní odporcu spočívajúceho vo vykonávaní monitoringu ako činnosti
    vykonávanej v rozpore s bežným využitím diela (§ 38 AZ) nie je dôvodné, keď nakladanie s dielom pri
    podnikaní bez ďalšieho nie je iným ako bežným využitím diela len v dôsledku odplatnosti takejto
    činnosti, pričom aj niektoré iné prípady obmedzenia majetkových práv autora predpokladajú odplatnú
    činnosť pri nakladaní s dielom (napr. § 31 AZ Použitie diela knižnicou alebo archívom).
    Pokiaľ ide o navrhovateľom navrhované dokazovanie založením výpisov článkov poskytnutých
    odporcom tretím osobám, navrhovateľ mohol súdu predložiť texty článkov zverejnených v
    Hospodárskych novinách, pričom zoznam článkov mal k dispozícií a predkladal ho aj súdu. Nejde teda
    o dôkazy, ktoré by nemohol bez svojej viny predložiť (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nie je súladné s rovným
    postavením účastníkov konania žiadať odporcu, aby produkoval dôkazy pokiaľ ide o tvrdenia
    navrhovateľa.
    Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa ako aj odporcu o porušovaní hospodárskej súťaže obidvoma
    účastníkmi konania, súd sa týmito tvrdeniami nezaoberal, keďže nie je vecne príslušný na
    prejednávanie sporu skutkovo vymedzeného porušovaním hospodárskej súťaže.
    Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že monitoring nemôže povoľovať súkromná spoločnosť, navrhovateľ
    takúto skutočnosť netvrdil, vykonávanie monitoringu však musí byť v súlade so zákonom a to bez
    ohľadu na to, či sú tým chránené priamo práva subjektu súkromného práva alebo subjektu verejného
    práva.
    Tvrdenie odporcu, že nejde o verejný prenos lebo nesprístupňuje verejnosti svoje databázy má súd za
    účelové, keď verejný prenos je zadefinovaný ako šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek
    technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po
    drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu
    nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti
    (§ 5 ods. 14 AZ), teda nie je condicio sine qua non sprístupňovanie diel verejnosti, keď sprístupňovanie
    diel verejnosti je len jedným zo spôsobov verejného prenosu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
    zamietnutia, je však za preukázaného skutkového stavu prípadný verejný prenos článkov alebo ich
    častí právne irelevantný.
    takúto skutočnosť netvrdil, vykonávanie monitoringu však musí byť v súlade so zákonom a to bez
    ohľadu na to, či sú tým chránené priamo práva subjektu súkromného práva alebo subjektu verejného
    práva.
    Tvrdenie odporcu, že nejde o verejný prenos lebo nesprístupňuje verejnosti svoje databázy má súd za
    účelové, keď verejný prenos je zadefinovaný ako šírenie alebo predvedenie diela akýmikoľvek
    technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo ich vyjadrenie po
    drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ich bez tohto prenosu
    nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti
    (§ 5 ods. 14 AZ), teda nie je condicio sine qua non sprístupňovanie diel verejnosti, keď sprístupňovanie
    diel verejnosti je len jedným zo spôsobov verejného prenosu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
    zamietnutia, je však za preukázaného skutkového stavu prípadný verejný prenos článkov alebo ich
    častí právne irelevantný.
    Námietku litispendencie vznesenú odporcom na pojednávaní dňa 18.12.2009 má súd za nedôvodnú,
    keď konanie vedené na tunajšom súde, na ktoré poukazuje je medzi inými účastníkmi konania, pričom
    nevychádza z rovnakého skutkového stavu a teda sa nejedná o tú istú vec napriek tomu, že môže ísť o
    vec skutkovo obdobnú. Navyše v prípade existencie prekážky veci začatej (litispendencia) je súd
    povinný konanie zastaviť, keďže ide o neodstrániteľnú prekážku konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.), táto
    prekážka nie je dôvodom na prerušenie konania. Vzhľadom na neexistenciu skôr začatého konania v
    rovnakej veci s tými istými účastníkmi konania súd konanie nezastavil. Keďže neboli zistené žiadne z
    dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 a 2 O.s.p. súd konanie ani neprerušil konanie ako to navrhoval
    odporca aj keď nesprávne odôvodňujúc.
    Pokiaľ ide o vznesený nárok na náhradu škody, súd nemá preukázané porušenie právnej povinnosti
    odporcom, z toho dôvodu súd neskúmal ani samotnú existenciu a výšku ujmy navrhovateľa a príčinnú
    súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a majetkovou ujmou navrhovateľa.
    Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
    rozhodnutia.
    O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci
    plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti navrhovateľovi, ktorý
    vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.000,-
    Sk prepočítaný v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike
    na sumu 16,50 eura, piatich úkonov právnej služby po 336,94 eura počítaných v súlade s § 10 ods. 1 a
    8 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
    tiež „vyhláška o odmenách“) a zvýšených podľa § 13 ods. 3 vyhlášky o odmenách (15.933,08 eura + 1 z
    1.000,-eur za každý z požadovaných troch petitov, celkovo základná sadzba tarifnej odmeny 17.433,08
    eur) a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie zo dňa 13.11.2008 a 09.04.2010 a účasť na
    pojednávaní dňa 09.03.2010 a 15.04.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhlášky o odmenách), spolu s
    náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky o
    odmenách) po 2×6,32 eura a 3× 7,21 eura k tomu daň z pridanej hodnoty vo výške 19% všetko spolu
    vo výške 2.062,08 euro, z čoho odporca žiadal náhradu trov vo výške 1.948,80 eur, keď podľa § 151
    ods. 1 O.s.p. je súd viazaný návrhom na náhradu trov konania a to vyčíslením trov právneho
    zastúpenia.
    Pre výpočet výšky odmeny za právne úkony bola rozhodujúca vyhláška o odmenách účinná ku dňu
    priznania náhrady trov súdneho konania, vzhľadom na konštitutívne účinky rozhodnutia o priznaní
    náhrady trov súdneho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
    Pre výpočet výšky režijného paušálu za úkony vykonané v roku 2008 bol použitý výpočtový základ
    prepočítaný na euro v súlade s § 2 ods. 3 veta druhá zákona o zavedení meny euro v Slovenskej
    republike a to na sumu 6,32 euro.
    Poučenie:
    Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava III do 15 dní od doručenia
    tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.
    Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
    musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
    akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
    sa odvolateľ domáha.
    Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
    a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
    b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
    c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
    potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
    d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
    zisteniam,
    e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
    dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
    f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
    Ak navrhovateľ v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
    musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
    akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
    sa odvolateľ domáha.
    Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
    a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
    b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
    c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
    potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
    d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
    zisteniam,
    e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
    dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
    f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
    Ak navrhovateľ v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
    odporca podať návrh na výkon rozhodnutia.

     

  • Martin Husovec 9:26 am dňa January 2, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , decisions, , transparency   

    Súdne rozhodnutia sú už povinne zverejňované 

    Od včera sú povinne zverejňované všetky súdne rozhodnutia na Slovensku – a pani Žitňanská zdá sa urobila krásnu robotu, technické prevedenie je dosť user-friendly, informatívne a najmä šialená anonymizácia zdá sa opúšťa Slovensko . dačo by som ešte ale samozrejme vylepšil .. Pozri tu.

     

  • Martin Husovec 12:48 pm dňa December 4, 2011 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , decisions, , ,   

    Pokud jde o náležitosti veřejného návrhu, pak ten v daném případě splňuje podmínky dané v obchodním zákoníku v § 276 a není na závadu, že je dán a spojen s určitou žádostí o registraci, neboť s touto registrací a tedy také s veřejným návrhem (jako součástí Pravidel) jsou všichni registrovaní účastníci sítě, zájemci o registraci doménových jmen i další uživatelé seznámeni. Veřejný návrh vyhlášený jako součást podmínek v návrhu na registraci doménového jména je v souladu s úpravou uzavření rozhodčí smlouvy, dané v § 3 odst.2 zákona 216/1964 Sb., o rozhodčím řízení. Lhůtu přijetí podáním žaloby u Rozhodčího soudu je v daném případě nutno rovněž považovat za přiměřenou, neboť v těchto případech záleží přiměřenost na tom, kdy a za jakých okolností k podání žaloby došlo, přičemž sama žaloba „příjemce návrhu“ a její následné doručení „navrhovateli“, tj. osobě činící veřejný návrh, vyhovuje „oznámení o přijetí návrhu“. Z uvedeného vyplývá, že postup předvídaný v úpravě § 276 až 280 ObchZ byl naplněn a k uzavření rozhodčí smlouvy proto platně došlo. Již z tohoto důvodu závěry soudu prvního stupně neobstojí.

    Rozsudok 3Cmo 367/2010-101, ktorý potvrdil platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa pravidiel CZ.NIC

     

c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť