Označkované: intellectual property RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Tomáš Klinka 12:50 pm dňa July 26, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , intellectual property, ,   

    Civilný sporový poriadok – kauzálna príslušnosť súdov 

    Tak už niekoľko dní je na stránke MS SR zverejnený návrh Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je výsledkom práce Rekodifikačnej komisie pod vedením doc. Števčeka. Text návrhu určite stojí za hlbšiu odbornú debatu, aj vo vzťahu k IPR litigácií, teraz by som sa chcel uviesť zopár poznámok ku kauzálnej príslušnosti súdov v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 23) a z nekalej súťaže (§ 24):

    § 23
    Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva

    (1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov je príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

    (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa 9 odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

    § 24
    Príslušnosť v sporoch z nekalej súťaže

    (1) Na konanie v sporoch z nekalej súťaže je príslušný

    a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre;
    b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne;
    c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

    (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa
    odseku 1 je príslušný
    a) Krajský súd v Bratislave, pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),
    b) Krajský súd v Banskej Bystrici , pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
    c) Krajský súd v Košiciach, pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

    Dlhodobé úsilie EISi a aj ÚPV SR (tu – bod 4 a tu – bod 4.7) o špecializáciu súdov v oblasti IPR nadobúda konkrétne kontúry. Je potrebné však naďalej venovať pozornosť tejto téme a sledovať najmä podrobnosti plánovaného inštitucionálneho nastavenia príslušnosti súdov. Medzi najdôležitejšie body patrí:

    • praktický prienik priemyselnoprávnej a nekalosúťažnej agendy– uplatňujú sa často oba druhy ochrany; žaloby sa tiež menia, dopĺňajú a môže to mať vplyv na kauzálnu príslušnosť (pozri aj § 34 CSP – ex offo skúmanie kauzálnej príslušnosti počas celého konania); s cieľom zabrániť obštrukciám a zbytočnému predlžovaniu konania by mohli byť stanovené explicitné kolízne pravidlá;

    • spory podľa Autorského zákona – dnes sa o nich koná na všetkých (!) okresných súdoch a tento stav nie je najšťastnejší (transpozícia IPRED, špecifická agenda, často aj obchodný rozmer autorskoprávnych sporov); návrh CSP s riešením (špecializáciou) však zatiaľ nepočíta;

    • spory z obchodného tajomstva a know-how – predpokladám, že spadnú do nekalosúťažných sporov (?);

    • celoeurópsky rozmer príslušnosti / právomoci – SR musí notifikovať do OHIM-u zmenu v určení SK súdov pre ochrannú známku Spoločenstva (CTM) a registrovaný dizajn Spoločenstva (RCD) v zmysle príslušných nariadení.

    Celkovo však návrh kauzálnej príslušnosti súdov v CSP vnímam pozitívne.

     

    • Martin Husovec 8:55 am dňa júl 28, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Tomi,

      dakujem za post; tiez som sa prave na to pozeral;

      podla mojho nazoru je to este len polovicny produkt; potrebujeme

      1. kolizne pravidla na priemyselne vs. nekala ako pises; v podstate staci vyjasnenie ze specializovanejsi berie cely spor;
      2. definovanie priemyselnych prav ako aj spory z obchodneho tajomstva, resp. aj obchodneho mena;
      3. autorske pravo by mala byt zverena podobne ako nekala sutaz lokalne trom sudom;

      okrem toho, a to mimo CP treba zabezpecit ze bude osobitny register pre tieto veci, kedze nestaci poukazanie osobitnych sudov, ale treba realne zabezpecit specializovane registre aj na odvolacke a tiez ze okruh sudcov bude uzky; a tiez treba zmenit notifikacie podla nariadeni tak ze to bude tiez len BB ako pises;

      M.

    • Tomáš Klinka 7:23 pm dňa december 9, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Na základe pripomienky ÚPV SR bol materiál doplnený v zmysle vyššie uvedeného postu a bol v tomto znení prerokovaný 4.-5.12.2014 na rokovaní Legislatívnej rady vlády:

      § 25
      Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva

      (1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

      (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

      (3) Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalej súťaže alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1 a 2.

      § 26
      Príslušnosť v sporoch z nekalej súťaže a v autorskoprávnych sporoch

      (1) Na konanie v sporoch z nekalej súťaže a v autorskoprávnych sporoch je príslušný
      a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
      b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
      c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

      (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný
      a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),
      b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
      c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

  • juraj.vivoda 10:49 pm dňa March 14, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , communication to the public, , infosoc directive, intellectual property, ,   

    Poskytovanie odkazu na internete ako autorskoprávne relevantný akt sprístupňovania verejnosti 

    Iste ste zaregistrovali, že koncom minulého roka sa švédsky odvolací súd Svea hovrätt v rámci prejudiálneho konania obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkami týkajúcimi sa interpretácie článku 3(1) Informačnej smernice. Pokiaľ nie, postačí (v krátkosti) uviesť, že švédsky súd sa dožaduje, či možno poskytnutie odkazu na webovej stránke považovať za sprístupňovanie verejnosti (resp. verejný prenos) t.j. v uvedenom zmysle, za autorskoprávne relevantný akt.

    Švédsky súd v konaní na vnútroštátnej úrovni totiž sleduje rozhodnutie sporu medzi spoločnosťou Retriever (poskytujúcou platenú webovú službu mediálneho monitoringu) a skupinou novinárov na čele s pánom Svenssonom (ktorích už raz zverejnené články boli bez ich súhlasu prostredníctvom tejto služby “sprístupnené”). Samotnému prejudiciálnemu konaniu sa na Internete dostalo pomerne veľa pozornosti, pričom po zverejnení priateľského podania z dielne European Copyright Society azda treba uznať, že aj oprávnene.

    Pokiaľ toto prejudiciálne konanie a diskusiu s ním súvisiacu sledujete, možno vás v rôznych intenciách napadlo viacero právnych implikácii, ktoré by toto rozhodnutie mohlo priniesť. Mňa osobne podnietilo ku krátkemu case-note s prihliadnutím na doterajšiu rozhodovaciu prax Súdneho dvora týkajúcu sa aplikácie tohto článku Informačnej smernice. Okrem toho, že dúfam, že uvedený článok si nájde svojho čitateľa, budem veľmi rád ak by v komentároch na tomto blogu podnietil prípadnú diskusiu (nielen) nad otázkami týkajúcimi sa zodpovednosti na internete.

    Článok (v anglickom jazyku, PDF) nájdete na: http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2233643 .

     

     

  • Martin Husovec 11:40 am dňa August 29, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , intellectual property, , rights of press publishers   

    Nemecko zrejme vytvorí nové IP-právo 

    Netzpolitik.org informuje, že síce okresaná ale aj tak kontroverzná regulácia nového exkluzívneho práva – tzv. Leistungsschutzrecht mieri napokon do nemeckého parlamentu. Ak prejde, čo je dosť pravdepodobné, nemecký autorský zákon sa “obohatí” najmä o nasledovné ustanovenia:

    Schutz des Presseverlegers

    § 87f
    Presseverleger
    (1) Der Hersteller eines Presseerzeugnisses (Presseverleger) hat das aus-
    schließliche Recht, das Presseerzeugnis oder Teile hiervon zu gewerblichen Zwecken öffentlich zugänglich zu machen. Ist das Presseerzeugnis in einem Unternehmen hergestellt worden, so gilt der Inhaber des Unternehmens als Hersteller.
    (2) Ein Presseerzeugnis ist die redaktionell-technische Festlegung journalistischer Beiträge im Rahmen einer unter einem Titel auf beliebigen Trägern periodisch veröffentlichten Sammlung, die bei Würdigung der Gesamtumstände als überwiegend verlagstypisch anzusehen ist und die nicht überwiegend der Eigenwerbung dient. Journalistische Beiträge sind insbesondere Artikel und Abbildungen, die der Informationsvermittlung, Meinungsbildung oder Unterhaltung dienen.

    § 87g
    Übertragbarkeit, Dauer und Schranken des Rechts
    (1) Das Recht des Presseverlegers nach § 87f Absatz 1 Satz 1 ist übertragbar.
    Die §§ 31 und 33 gelten entsprechend.
    (2) Das Recht erlischt ein Jahr nach der Veröffentlichung des Presseerzeugnisses.
    (3) Das Recht des Pressverlegers kann nicht zum Nachteil des Urhebers oder
    eines Leistungsschutzberechtigten geltend gemacht werden, dessen Werk oder nach diesem Gesetz geschützter Schutzgegenstand im Presseerzeugnis enthalten ist.
    (4) Zulässig ist die öffentliche Zugänglichmachung von Presseerzeugnissen oder Teilen hiervon, soweit sie nicht durch gewerbliche Anbieter von Suchmaschinen oder gewerbliche Anbieter von Diensten erfolgt, die Inhalte entsprechend aufbereiten. Im Übrigen gelten die Vorschriften des Teils 1 Abschnitt 6 entsprechend. § 87h Beteiligungsanspruch des Urhebers
    Der Urheber ist an einer Vergütung angemessen zu beteiligen.“

    Podľa týchto ustanovení získa vydavateľ novín (Der Hersteller eines Presseerzeugnisses) výlučné právo k verejnému sprístupňovaniu týchto výsledkov formou komerčných agregátorov a vyhľadávačov (§ 87g ods. 4 UrhG). Viac ku kritike tu.

     

  • Martin Husovec 9:20 am dňa February 22, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , fundamental rights, , intellectual property,   

    SABAM vs. Netlog – pokračovanie prípadu Scarlet Extended 

    Súdny dvor vydal pred pár dňami ďalšie dôležité rozhodnutie k pomerovaniu práva duševného vlastníctva k iným základným právam a slobodám. Rozsudok Sabam v. Netlog C-360/10 nájdete tu.

    O prejudiciálnej otázke

    26 Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate snaží zistiť, či smernice 2000/31, 2001/29, 2004/48, 95/46 a 2002/58 posudzované vo vzájomnej súvislosti a vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany uplatniteľných základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu súdneho príkazu vnútroštátnym súdom, ktorý by poskytovateľovi hostingových služieb ukladal povinnosť zaviesť systém filtrovania

    – informácií ukladaných na jeho serveroch používateľmi jeho služieb,

    – ktorý sa bude uplatňovať bez rozdielu na všetkých jeho používateľov,

    – preventívne,

    – výlučne na jeho náklady a

    – bez časového obmedzenia,

    spôsobilý identifikovať elektronické súbory obsahujúce hudobné, kinematografické alebo audiovizuálne dielo, o ktorom navrhovateľ tvrdí, že k nemu má práva duševného vlastníctva, s cieľom blokovať sprístupnenie uvedených súborov, ktorých výmena porušuje autorské právo, verejnosti (ďalej len „sporný systém filtrovania“).

    40 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že cieľom súdneho príkazu dotknutého vo veci samej je zabezpečiť ochranu autorských práv, ktoré sú súčasťou práva duševného vlastníctva a ktoré môžu byť porušené podstatou a obsahom určitých informácií uložených a sprístupnených verejnosti prostredníctvom služby poskytnutej poskytovateľom hostingových služieb.

    41 Ochrana práva duševného vlastníctva je nesporne stanovená v článku 17 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Z tohto ustanovenia ani z judikatúry Súdneho dvora však nijako nevyplýva, že toto právo by bolo nedotknuteľné, a teda že by podliehalo absolútnej ochrane (rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 43).

    46 Takýto súdny príkaz by teda predstavoval jednoznačné porušenie slobody podnikania poskytovateľa hostingových služieb, pretože by mu ukladal povinnosť na vlastné náklady zaviesť komplexný, finančne nákladný a časovo neobmedzený systém informačných technológií, čo by bolo v rozpore s podmienkami stanovenými v článku 3 ods. 1 smernice 2004/48, ktorý vyžaduje, aby opatrenia na zabezpečenia dodržiavania práv duševného vlastníctva neboli zbytočne zložité alebo nákladné (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 48).

    47 Za týchto podmienok je opodstatnené konštatovať, že súdny príkaz zaviesť sporný systém filtrovania musí byť považovaný za príkaz nerešpektujúci požiadavku zabezpečenia náležitej rovnováhy medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktorá je priznaná nositeľom autorského práva, na jednej strane a ochranou slobody podnikania, ktorá je priznaná subjektom, ako sú poskytovatelia hostingových služieb, na druhej strane (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 49).

    48 Navyše účinky uvedeného súdneho príkazu by sa neobmedzovali len na poskytovateľov hostingových služieb, keďže sporný systém filtrovania by mohol takisto porušovať základné práva používateľov služieb tohto poskytovateľa, konkrétne ich právo na ochranu osobných údajov, ako aj ich slobodu prijímať a rozširovať informácie, ktoré sú chránené v článkoch 8 a 11 Charty.

    49 Na jednej strane súdny príkaz zaviesť sporný systém filtrovania zahŕňa identifikáciu, systematickú analýzu a spracovanie informácií týkajúcich sa profilov vytvorených na sociálnej sieti používateľmi tejto siete, pričom tieto adresy predstavujú chránené osobné údaje, pretože v zásade umožňujú identifikáciu uvedených používateľov (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 51).

    50 Na druhej strane by uvedený súdny príkaz mohol ohroziť informačnú slobodu, lebo daný systém by mohol nedostatočne rozlišovať medzi protiprávnym a oprávneným obsahom tak, že jeho používanie by mohlo viesť k zablokovaniu komunikácie s oprávneným obsahom. Je totiž nesporné, že odpoveď na otázku oprávnenosti prenosu závisí aj od uplatnenia právnych výnimiek z autorského práva, ktoré sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. Okrem toho v niektorých členských štátoch môžu byť určité diela verejne prístupné alebo môžu byť dotknutými autormi bezodplatne uverejnené (pozri analogicky rozsudok Scarlet Extended, už citovaný, bod 52).

    52 S ohľadom na uvedené treba na položenú otázku odpovedať, že smernice 2000/31, 2001/29 a 2004/48 posudzované vo vzájomnej súvislosti a vykladané vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z ochrany uplatniteľných základných práv sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vydaniu súdneho príkazu, ktorý by poskytovateľovi hostingových služieb ukladal povinnosť zaviesť sporný systém filtrovania.

     

c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť