Slovenský súd aplikuje české autorské právo
Niežeby išlo o niečo priekopnícke, no aj tak ma zaujal spor z Okresného súdu Bratislava II.. sp. zn. 11C/116/2012, kde samosudkyňa Zlata Mrázová najprv založila svoju právomoc v autorskoprávnom spore na základe čl. 2 Brusel I a následne aplikovala české zmluvné právo podľa článku 3 Rím I (zmluvné záväzky na základe dohody). Možno príde čitateľom tento prípad triviálny, ale sám Najvyšší súd SR mal nedávno zo základnou aplikáciu registrovaných práv duševného vlastníctva v spore Anventis v. Hospira problém. Tak sa oplatí poukázať aj na správnu aplikáciu.
Martin Šrámekdiskutuje.
Martin Šrámek 2:53 pm dňa máj 28, 2013 Trvalý odkaz |
Mne nie je celkom jasné aký ma rozhodnutie C-4/03 GAT/LUK reálny dopad.
Ako si písal, súdu, ktorého právomoc nie je založená na na základe čl. 22 ods. 4 ale napriklad na základe čl. 5 ods. 3, je odobratá právomoc rozhodnúť o platnosti patentu aj iba v rámci toho jedného sporu.
V praxi to teda znamená, že keď mňa niekto žaluje o náhradu škody za porušenie patentu inde ako tam, kde je patent registrovaný, viem ja namietnuť neplatnosť patentu a súd v tom momente musí zastaviť konanie, lebo nie je kompetentný o tej veci rozhodnúť.
Žalobcovi neostáva nič iné ako mňa žalovať na mieste, kde je patent registrovaný a teda právomoc súdu založená podľa čl. 22 ods. 4.
Tu ale mi nie je jasné, čo vyplýva z menovaného rozhodnutia.
Môže sa stať, že súd na mieste, kde je patent registrovaný nemá založenú právomoc na základe čl. 5 ods. 3, znamená to, že tento súd smie rozhodnúť iba o platnosti/neplatnosti patentu a samotnú náhradu škody si musí žalobca uplatniť na súde podľa čl. 5 ods. 3?
Alebo súd podľa čl. 22 ods. 4 je kompetentný rozhodnúť aj o náhrade škody?
Rozhodnutie bolo inak silne kritizované a myslím, že nie je tažké uhádnuť prečo.
P.S. Výraz ‘článok má široké čítanie’ je vzorový príklad ozaj peknej právnickej slovenčiny.