Označkované: unfair competition RSS Prepnúť vlákna komentárov | Klávesové skratky

  • Tomáš Klinka 12:50 pm dňa July 26, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , , , unfair competition   

    Civilný sporový poriadok – kauzálna príslušnosť súdov 

    Tak už niekoľko dní je na stránke MS SR zverejnený návrh Civilného sporového poriadku (CSP), ktorý je výsledkom práce Rekodifikačnej komisie pod vedením doc. Števčeka. Text návrhu určite stojí za hlbšiu odbornú debatu, aj vo vzťahu k IPR litigácií, teraz by som sa chcel uviesť zopár poznámok ku kauzálnej príslušnosti súdov v sporoch z priemyselného vlastníctva (§ 23) a z nekalej súťaže (§ 24):

    § 23
    Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva

    (1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva podľa osobitných predpisov je príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

    (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa 9 odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

    § 24
    Príslušnosť v sporoch z nekalej súťaže

    (1) Na konanie v sporoch z nekalej súťaže je príslušný

    a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre;
    b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne;
    c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

    (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa
    odseku 1 je príslušný
    a) Krajský súd v Bratislave, pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),
    b) Krajský súd v Banskej Bystrici , pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
    c) Krajský súd v Košiciach, pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

    Dlhodobé úsilie EISi a aj ÚPV SR (tu – bod 4 a tu – bod 4.7) o špecializáciu súdov v oblasti IPR nadobúda konkrétne kontúry. Je potrebné však naďalej venovať pozornosť tejto téme a sledovať najmä podrobnosti plánovaného inštitucionálneho nastavenia príslušnosti súdov. Medzi najdôležitejšie body patrí:

    • praktický prienik priemyselnoprávnej a nekalosúťažnej agendy– uplatňujú sa často oba druhy ochrany; žaloby sa tiež menia, dopĺňajú a môže to mať vplyv na kauzálnu príslušnosť (pozri aj § 34 CSP – ex offo skúmanie kauzálnej príslušnosti počas celého konania); s cieľom zabrániť obštrukciám a zbytočnému predlžovaniu konania by mohli byť stanovené explicitné kolízne pravidlá;

    • spory podľa Autorského zákona – dnes sa o nich koná na všetkých (!) okresných súdoch a tento stav nie je najšťastnejší (transpozícia IPRED, špecifická agenda, často aj obchodný rozmer autorskoprávnych sporov); návrh CSP s riešením (špecializáciou) však zatiaľ nepočíta;

    • spory z obchodného tajomstva a know-how – predpokladám, že spadnú do nekalosúťažných sporov (?);

    • celoeurópsky rozmer príslušnosti / právomoci – SR musí notifikovať do OHIM-u zmenu v určení SK súdov pre ochrannú známku Spoločenstva (CTM) a registrovaný dizajn Spoločenstva (RCD) v zmysle príslušných nariadení.

    Celkovo však návrh kauzálnej príslušnosti súdov v CSP vnímam pozitívne.

     
    • Martin Husovec 8:55 am dňa júl 28, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Tomi,

      dakujem za post; tiez som sa prave na to pozeral;

      podla mojho nazoru je to este len polovicny produkt; potrebujeme

      1. kolizne pravidla na priemyselne vs. nekala ako pises; v podstate staci vyjasnenie ze specializovanejsi berie cely spor;
      2. definovanie priemyselnych prav ako aj spory z obchodneho tajomstva, resp. aj obchodneho mena;
      3. autorske pravo by mala byt zverena podobne ako nekala sutaz lokalne trom sudom;

      okrem toho, a to mimo CP treba zabezpecit ze bude osobitny register pre tieto veci, kedze nestaci poukazanie osobitnych sudov, ale treba realne zabezpecit specializovane registre aj na odvolacke a tiez ze okruh sudcov bude uzky; a tiez treba zmenit notifikacie podla nariadeni tak ze to bude tiez len BB ako pises;

      M.

    • Tomáš Klinka 7:23 pm dňa december 9, 2014 Trvalý odkaz | Odpovedať

      Na základe pripomienky ÚPV SR bol materiál doplnený v zmysle vyššie uvedeného postu a bol v tomto znení prerokovaný 4.-5.12.2014 na rokovaní Legislatívnej rady vlády:

      § 25
      Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva

      (1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

      (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

      (3) Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalej súťaže alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1 a 2.

      § 26
      Príslušnosť v sporoch z nekalej súťaže a v autorskoprávnych sporoch

      (1) Na konanie v sporoch z nekalej súťaže a v autorskoprávnych sporoch je príslušný
      a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
      b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
      c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

      (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný
      a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),
      b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
      c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).

  • juraj.vivoda 10:49 pm dňa March 14, 2013 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: , communication to the public, , infosoc directive, , , unfair competition   

    Poskytovanie odkazu na internete ako autorskoprávne relevantný akt sprístupňovania verejnosti 

    Iste ste zaregistrovali, že koncom minulého roka sa švédsky odvolací súd Svea hovrätt v rámci prejudiálneho konania obrátil na Súdny dvor Európskej únie s otázkami týkajúcimi sa interpretácie článku 3(1) Informačnej smernice. Pokiaľ nie, postačí (v krátkosti) uviesť, že švédsky súd sa dožaduje, či možno poskytnutie odkazu na webovej stránke považovať za sprístupňovanie verejnosti (resp. verejný prenos) t.j. v uvedenom zmysle, za autorskoprávne relevantný akt.

    Švédsky súd v konaní na vnútroštátnej úrovni totiž sleduje rozhodnutie sporu medzi spoločnosťou Retriever (poskytujúcou platenú webovú službu mediálneho monitoringu) a skupinou novinárov na čele s pánom Svenssonom (ktorích už raz zverejnené články boli bez ich súhlasu prostredníctvom tejto služby “sprístupnené”). Samotnému prejudiciálnemu konaniu sa na Internete dostalo pomerne veľa pozornosti, pričom po zverejnení priateľského podania z dielne European Copyright Society azda treba uznať, že aj oprávnene.

    Pokiaľ toto prejudiciálne konanie a diskusiu s ním súvisiacu sledujete, možno vás v rôznych intenciách napadlo viacero právnych implikácii, ktoré by toto rozhodnutie mohlo priniesť. Mňa osobne podnietilo ku krátkemu case-note s prihliadnutím na doterajšiu rozhodovaciu prax Súdneho dvora týkajúcu sa aplikácie tohto článku Informačnej smernice. Okrem toho, že dúfam, že uvedený článok si nájde svojho čitateľa, budem veľmi rád ak by v komentároch na tomto blogu podnietil prípadnú diskusiu (nielen) nad otázkami týkajúcimi sa zodpovednosti na internete.

    Článok (v anglickom jazyku, PDF) nájdete na: http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=2233643 .

     

     
  • Martin Husovec 8:25 am dňa August 9, 2012 Trvalý odkaz
    Značky: , , , , unfair competition   

    KS Banská Bystrica – prevod domény viagra.sk 

    Prinášame jediné doménové rozhodnutie Krajského súdu, ktoré ukladá sporný prevod doménového mena. Okrem tohto rozhodnutia na Slovensku prevod umožnili opäť dva krát Okresný súd v Banskej Bystrici vo veciach spinalis.sk a illy.sk. Rozhodnutie viagra.sk je prvé, ktoré potvrdil aj Krajský súd.

    Okrem prevodných judikátov na Slovensku existujú samozrejme aj ďalšie rozhodnutia týkajúce sa domén. Najznámejšie asi rozhodnutie Najvyššieho súdu rover.sk alebo aj recentné rozhodnutie deceunik.sk.

    (Viac …)

     
  • Martin Husovec 9:58 am dňa August 1, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: food law, , unfair competition   

    Rozhodnutie ku klamlivosti polievok VIFON 

    EISi získalo rozhodnutie Regionálnej a veterinárnej potravinovej správy (ŠVaPS), ktoré pre porušenie § 6 ods. 5 písm. b) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách nariadila polievky Vifon stiahnuť z trhu. Inšpektori ŠVaPS pri kontrole zistili, že výrobca instantných rezancových polievok zavádzal. „Instantné rezancové polievky sú označené ako “Bravčová”, “Kuracia”, “Slepačia” atď., pritom neobsahujú bravčové, kuracie, slepačie mäso, ale len ich arómu,“ . Pre priaznivcou práva nekalej súťaže tento prípad dobre pripomána, že aj štátne orgány sa u nás zapájajú do vymáhania (spotrebiteľského) nekalosúťažného práva, ktoré je značne europeizované.

    VIFON je popredným vietnamským potravinovým producentom. Na trhu už pôsobí 45 rokov. V 90. rokoch začal s produkciou tradičných vietnamských jedál ako sú napríklad rezancové polievky, legendárna vietnamská polievka Pho s ryžovými rezancami a pod.

    § 6 ods. 5 písm. b) zákona o potravinách stanovuje:

    Do obehu je zakázané uvádzať potraviny a) iné ako bezpečné, b) klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom, c) neznámeho pôvodu, d) po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti.

    § 9 ods. 2 zákona o potravinách stanovuje:

    Za klamlivé označenie podľa osobitného predpisu /9/ sa pri označovaní potravín umiestnených na trh považuje také označenie, ktoré
    a) uvádza spotrebiteľa do omylu, a to najmä

    1. z hľadiska vlastností potraviny, najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania,
    2. prisudzovaním takých vlastností alebo účinkov potraviny, ktoré jej neprislúchajú,
    3. naznačením, že potravina má osobitné vlastnosti, pričom tieto vlastnosti majú v skutočnosti všetky podobné potraviny,

    b) pripisuje potravine preventívne, liečebné alebo hojivé vlastnosti alebo na takéto vlastnosti odkazuje s výnimkou prírodných liečivých vôd a dietetických potravín na osobitné medicínske účely a tieto vlastnosti nemá.

    Rozhodnutie č.k. 1171-2012-253- TAN – VIET SK. s.r.o.

     
  • Martin Husovec 8:57 pm dňa May 27, 2012 Trvalý odkaz | Odpovedať
    Značky: average consumer, , , správne uváženie, , unfair competition   

    Rozsudok NS – Milka v. Mila 

    Súd: Najvyšší súd SR
    Sudca: v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
    Spisová značka: 3 Sžhuv 1/2009

     
    (Viac …)

     
c
napísať nový článok
j
ďalší článok/ďalší komentár
k
predchádzajúci článok/predchádzajúci komentár
r
odpoveď
e
upraviť
o
zobraziť/skryť komentáre
t
ísť na začiatok
l
ísť na prihlásenie
h
zobraziť/skryť nápovedu
shift + esc
zrušiť